Životný štýl sa mení a s ním i spôsob ako človek chce alebo potrebuje pracovať. Vytvára sa potreba zladiť prácu a osobný život iným spôsobom než ako to bolo v minulosti.
Trendov, ktoré nútia ľudí pracovať inak, je niekoľko:
- Dôraz na rodinu. Ľudia sa stávajú rodičmi v čoraz stále neskoršom veku, až po vybudovaní kariéry. Chcú zostať v kontakte so svojou profesiou, no zároveň nechcú prísť o čas strávený s rodinou. Potrebujú prácu a rodinu zladiť.
- Dynamika pracovného tempa a nároky kladené na pracovníkov. Mnohí sa už v 40-tke cítia „vyhoretí“ a pribúdajú im zdravotné ťažkosti. Uvedomujú si, že zmiernením stresu a vyššou flexibilitou v práci sa môžu týchto problémov vyvarovať.
- Celoživotné vzdelávanie. V mnohých povolaniach alebo profesiách sa stáva takmer nevyhnutnou podmienkou. Prípadne na zvýšenie svojej pracovnej atraktivity je potrebné doplniť si vzdelanie.
- Využitie voľného času. Ľudia ho chcú stráviť kvalitne a intenzívne.
- Ľudia s handicapom a starší ľudia alebo osoby o nich sa starajúci chcú alebo potrebujú pracovať, no fixná 8-hodinová pracovná doba je pre nich neakceptovateľná.
V dôsledku týchto zmien sa zvyšuje záujem o iné formy práce než je práca na plný pracovný úväzok. Nazývame ich tiež flexibilné formy práce alebo flexibilné pracovné úväzky. Môžu sa vyskytovať buď vo svojej čistej forme alebo ich je možné kombinovať (napr. flexibilná pracovná doba a práca z domu, čiastočný úväzok a stlačený pracovný týždeň, delené pracovné miesto a práca z domu, a pod.). Niektoré formy samotné sú v niektorých prípadoch kombináciou viacerých flexibilných úväzkov (napr. delené pracovné miesto alebo projektové zamestnanie).
Nie každý typ podniku a jeho činnosti, druh povolania alebo typ prípadne povaha zamestnanca sú vhodné na použitie akéhokoľvek flexibilného pracovného úväzku.
Kde sa flexibilné pracovné úväzky sa najlepšie sa uplatňujú? Prax potvrdzuje (nie však sa len obmedzuje na to), že tieto formy práce sa lepšie sa uplatňujú:
- pri nižších alebo menej kvalifikovaných pracovných pozíciách (napr. administratíve alebo v službách) alebo
- pri pracovných pozíciách, ktoré si vyžadujú vysokú odbornosť (napr. prekladatelia, výskumní pracovníci, novinári, redaktori, reportéri, účtovníci, konzultanti, programátori, grafici, architekti, umelci, audítori, lekári, súdni znalci).
Kto hľadá flexibilné pracovné úväzky? Ide predovšetkým o rodičov starajúcich sa o deti a inak na nich odkázaných ľudí, študentov a mladých zamestnancov, zdravotne postihnutých, seniorov. Ďalej sú to osoby kombinujúce viac pracovných pomerov z ekonomických dôvodov, osoby so záujmom o sebarealizáciu aj iným spôsobom ako je zamestnanie, osoby so záujmom o dodatočné voľno-časové aktivity.
1. Flexibilná (kĺzavá) alebo individuálna pracovná doba
Je to najčastejšie používaná forma flexibility, i na Slovensku. Stanovené sú pracovný čas, kedy zamestnanec musí byť na pracovisku a koľko hodín musí zamestnanec odpracovať za dané obdobie. Začiatok a koniec pracovnej doby si volí sám zamestnanec. Najčastejšie sa využíva pri administratívnych profesiách.
Ako pomáhajú zavedeniu flexibilného pracovného času časové banky a časové kontá, nájdete v článku Časová banka vnáša do práce slobodu, no vyžaduje dôveru a zodpovednosť,
2. Práca na čiastočný (skrátený) úväzok
Ide o prácu prevažne na trvalý pracovný pomer, pričom pracovná doba je kratšia ako pri plnom pracovnom úväzku. Využívajú ju viac ženy než muži, predovšetkým vzhľadom na ich potrebu zosúlaďovania práce a rodiny. Väčšinou ide o dočasné riešenie potreby zamestnanca na určitý čas, po uplynutí ktorého je opäť pripravený vrátiť sa (plynulejšie) na plný pracovný úväzok. Zamestnávateľ takto nepríde o už zaškoleného a skúseného zamestnanca, ktorý zároveň ešte nestratil pracovné návyky. Na druhej strane, mnohí zamestnávatelia uvádzajú ako nevýhodu pomerne zvýšenú administratívnu záťaž. Pri využívaní všetkých zamestnaneckých a sociálnych výhod by malo byť postavenie zamestnanca na kratší pracovný čas zrovnoprávnené s postavením zamestnancov na plný úväzok.
Napriek tomu, že práca na kratší pracovný čas, ktorá nepatrí medzi nezvyčajné formy zamestnávania v EÚ a zároveň je jednou z foriem, ktoré majú pre zvyšovanie zamestnanosti a uplatnenia sa a trhu práce v EÚ veľký význam, na Slovensku sa využívajú vo veľmi skromnej miere. V roku 2010 bolo na Slovensku ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok približne 4% zo všetkých pracujúcich, čo je v porovnaní s takmer 50% v Holandsku alebo priemerom 20% v západnej Európe žalostne málo. Pre porovnanie prikladáme tabuľku s údajmi i za ostatné európske krajiny.
§49 Pracovný pomer na kratší pracovný čas (Zákonník práce 311/2001 Z. z.)
Zamestnávateľ a zamestnanec si v pracovnej zmluve môžu dohodnúť kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas (alebo hovorovo nazývaný skrátený pracovný úväzok). Pritom platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni, čiže dohodnutý pracovný čas si môže takýto zamestnanec odpracovať aj iba počas niektorých pracovných dní v týždni. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas prislúcha mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Zákonník práce ďalej výslovne upravuje, že zamestnanec v takomto pracovnom pomere nesmie byť zvýhodnený ale ani znevýhodnený v porovnaní s porovnateľným zamestnancom (porovnateľným zamestnancom je zamestnanec, ktorý má u toho istého zamestnávateľa dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas a ktorý vykonáva rovnaký alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu a prax).
3. Zdieľanie pracovného miesta alebo job sharing
O jedno pracovné miesto sa delí viac zamestnancov (prevažne dvaja), pracujúcich na čiastočný úväzok. Túto formu využívajú najmä osoby čerpajúce voľno za účelom vzdelávania, zamestnanci postupne odchádzajúci do dôchodku, zdravotne postihnutí, matky na materskej dovolenke alebo vracajúce sa z materskej dovolenky a osoby ktoré ich nahrádzajú. Stretnúť sa s ňou môžeme aj v časoch pracovnej špičky, dlhšej pracovnej doby než je obvyklá alebo pri striedaní pracovných týždňov. Výhodou pre zamestnávateľa môže byť získanie dvoch kvalitných zamestnancov, ktorí sa v prípade prekážok v práci vedia navzájom zastúpiť, ďalej, vykonanie práce bez ohľadu na prekážky v práci u niektorého zo zamestnancov, alebo získavanie podnetov a myšlienok od dvoch osôb (dve osoby za mzdu jednej alebo „2 v 1“). Pre svoju administratívnu náročnosť ju možno využiť skôr pri jednoduchých zamestnaniach a v nižších pracovných pozíciách. Na Slovensku ide o takmer neznámu formu zamestnávania.
Obmenou je Job Splitting. Od Job Sharing sa odlišuje tým, že pracovné úlohy v rámci jedného pracovného miesta sa delia medzi dvoch ľudí tak, že každý z nich je zodpovedný len za jemu pridelené úlohy.
§ 49a Delené pracovné miesto (Zákonník práce 311/2001 Z. z.)
S účinnosťou od 01.09.2011 Zákonník práce umožnil vytvárať tzv. delené pracovné miesta. Ide v našej legislatíve o nový právny inštitút. Delené pracovné miesto je pracovné miesto rozdelené medzi zamestnancami v pracovnom pomere na kratší pracovný čas (z tohto dôvodu sa na týchto zamestnancov použijú aj ustanovenia Zákonníka práce upravujúce pracovný pomer na kratší pracovný čas) a ktorí si medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. Podmienkou zamestnania na delené pracovné miesto je:
- písomné oznámenie podmienok, ktoré sa vzťahujú na delené pracovné miesto zamestnancovi, a to pred uzatvorením dohody o zaradení zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas na delené pracovné miesto,
- písomná dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto; nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť dohody (túto dohodu možno vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia),
- rozvrhnutie pracovného času a pracovnej náplne dohodou zamestnancov, a ak sa medzi sebou zamestnanci nedohodnú, tak rozhodnutím zamestnávateľa.
Ak nastane na strane ktoréhokoľvek z takýchto zamestnancov prekážka v práci (napr. PN), ostatní zamestnanci, ktorí sa s ním takto delia o pracovné miesto, sú povinní ho zastúpiť (t.j. na dobu trvania prekážky rozvrhnúť pracovný čas a pracovnú náplň tak, aby bol pokrytý celkový pracovný čas a pracovná náplň pripadajúca na toto delené pracovné miesto), ak im v tom nebránia vážne dôvody.
Ak delené pracovné miesto zaniká (napr. v dôsledku odchodu jedného zo zamestnancov deleného pracovného miesta) a ak pracovná náplň ostáva zachovaná, zostávajúci zamestnanec má nárok na zaradenie v rozsahu celého pracovného času a pracovnej náplne pripadajúcej na delené pracovné miesto alebo pomernej časti, ak sa o miesto delili viac ako dvaja zamestnanci (t.j. ak po odchode jedného z nich zostanú ešte aspoň dvaja).
4. Práca z domu alebo teleworking
Umožňuje zamestnancovi dlhodobo a produktívne pracovať doma alebo na inom mieste a iba v dohodnutom čase byť prítomný na pracovisku. Vďaka rozšíreniu informačných technológií do domácností je možné vykonávať mnohé práce doma, napr. administratívne práce, prácu programátora, marketingových pracovníkov, účtovníkov, drobných remeselníkov, a iné.
Prácu doma je vhodné využiť hlavne u tých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ dôveruje a u ktorých druh vykonávanej práce to umožňuje. Výhodou pre zamestnávateľa môže byť napr. šetrenie energií alebo iných nákladov a taktiež i zvýšené pracovné výkony takýchto zamestnancov. Na druhej strane musí byť zamestnávateľ opatrný pri uplatňovaní zákona o ochrane osobných údajov, bezpečnosti zamestnanca na pracovisku (teda doma), vykonávanie kontroly zamestnanca a pod.
§ 52 Domácka práca a telepráca (Zákonník práce 311/2001 Z. z.)
V prípade vôle zamestnávateľa a zamestnanca je možné v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec bude vykonávať prácu pre zamestnávateľa doma, prípadne na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhne. Môže ísť o práce akéhokoľvek druhu, ktoré zamestnanec nemusí vykonávať na pracovisku a jeho práca býva vymedzená konkrétnym výsledkom. V prípade domáckeho zamestnanca sa neuplatňujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce napr. upravujúce rozvrhnutie pracovného času, nepretržitý odpočinok. Domáckemu zamestnancovi neprislúcha ani mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok resp. za nočnú prácu, s účinnosťou od 01.09.2011 sa však môžu zmluvné strany dohodnúť v pracovnej zmluve, že tieto príplatky resp. zvýhodnenia prislúchajú. Za domáckeho zamestnanca sa nepovažuje zamestnanec vykonávajúci prácu doma, alebo na inom vhodnom mieste príležitostne, alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa, ak druh práce, ktorú vykonáva to umožňuje.
V prípade, ak zamestnanec vykonáva prácu doma, prípadne na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií hovoríme o telepráci. Na takéhoto zamestnanca sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práca ako na domáckeho zamestnanca, ale zamestnávateľ je povinný prijať vhodné opatrenie, aby zabezpečil vhodné pracovné podmienky pre takéhoto zamestnanca, najmä zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce, okrem prípadov kedy zamestnanec používa svoje vlastné.
Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom pracujúcim na pracovisku zamestnávateľa. Zamestnávateľ je tiež povinný prijať opatrenia zamedzujúce izolácii od ostatných zamestnancov a umožniť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.
Skončenie pracovného pomeru na kratší pracovný čas, so zamestnancom zamestnaným na delenom pracovnom mieste, domáckym zamestnancom, alebo zamestnancom vykonávajúcim teleprácu je možné iba spôsobom stanoveným v § 59 a nasl. Zákonníka práce, t.j. dohodou, výpoveďou zamestnanca alebo zamestnávateľa, okamžitým skončením pracovného pomeru, resp. skončením v skúšobnej dobe, ak je dojednaná. V prípade pracovného pomeru na určitú dobu dôjde k ukončeniu aj uplynutím tejto doby.
5. Projektové zamestnanie
Zamestnanie je viazané na vypracovanie určitého projektu. Vzťah medzi zamestnávateľom (objednávateľom) a zamestnancom (dodávateľom alebo zhotoviteľom) môže byť právne riadený rôznymi spôsobmi. Pre väčšie projekty sa môže aplikovať zmluva o dielo alebo pre menšie projekty je vhodná dohoda o vykonaní práce. Obe by však mali obsahovať tieto náležitosti: vymedzenie projektu a činností, lehoty vykonania, spolupôsobenie objednávateľa, cena, platobné podmienky, zodpovednosti, sankcie a pod. Výhodou pre zamestnávateľa je, že sa uviaže k pomeru, ktorý je možné vypovedať pri nesplnení dohodnutých podmienok.
6. Stlačený pracovný týždeň
Ide o skrátenie pracovného týždňa počtom dní na jednej strane a predĺženie pracovnej doby v hodinách v rámci jedného dňa na strane druhej, pričom je zachovaný štandardný napr. 40 hodinový pracovný týždeň.
7. Ďalšie formy flexibilnej práce
- Požičiavanie zamestnancov alebo agentúrne zamestnávanie
- Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- Manažérska zmluva
- Príležitostná práca
- Nepravidelná výpomoc
- Práca na zavolanie
