Aké má zamestnanec možnosti, aby získal mzdu, ktorú mu zamestnávateľ nevyplatil? Prinášame vám prehľad možností, ktoré môže využiť zamestnanec v prípade nevyplatenia mzdy.
Zamestnancovi patrí za vykonanú prácu mzda. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve ako aj v dohodnutom termíne. Čo však v prípade, ak zamestnávateľ nevyplatil mzdu a je v omeškaní? Aké možnosti má v takomto prípade zamestnanec?
Kedy je zamestnávateľ v omeškaní s platením mzdy?
Zamestnanec môže uplatniť zákonné možnosti voči zamestnávateľovi až vtedy, keď je zamestnávateľ v omeškaní so zaplatením mzdy. Ak si ako výplatný termín dohodli napr. 10. deň v mesiaci, a do tohto dňa zamestnávateľ nevyplatí mzdu, môže zamestnanec už 11. deň v danom mesiaci uplatniť svoje zákonné možnosti.
Ak nebol dohodnutý termín splatnosti mzdy, zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zamestnanec vykonal prácu. Napr. mzdu za máj musí zamestnávateľ vyplatiť najneskôr do konca júna. Zamestnanec nemôže od zamestnávateľa vyžadovať, aby mu vyplatil mzdu za máj napr. už 20. júna.
Zamestnávateľ musí vyplatiť mzdu najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Špecifický prípad je pri skončení pracovného pomeru. Vtedy musí zamestnávateľ vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne.
Príklad: Firma, s.r.o. ako zamestnávateľ a Anna ako zamestnankyňa sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou k 30.4.2018. V pracovnej zmluve mali dohodnutý výplatný termín 10 deň v danom kalendárnom mesiaci. Firma, s.r.o. je povinná Anne vyplatiť mzdu za apríl 2018 pri skončení pracovného pomeru, teda dňa 30.4.2018, najneskôr však 10.5.2018 (najbližší výplatný termín). Ak tak neurobí, bude v omeškaní.
Prehľad možností zamestnanca pri omeškaní so zaplatením mzdy
V prípade, že zamestnávateľ bude so zaplatením mzdy v omeškaní, môže zamestnanec:
- podať žalobu na súd a žiadať vyplatenie omeškanej mzdy + úrokov z omeškania,
- podať trestné oznámenie,
- podať podnet na Inšpektorát práce,
- okamžite skončiť pracovný pomer.
Podanie žaloby na súd o vyplatenie zameškanej mzdy s návrhom na vydanie platobného rozkazu
V prípade nevyplatenia mzdy môže zamestnanec podať žalobu na súd. Mnohých zamestnancov v tomto prípade však odrádza dĺžka súdneho konania. V tých lepších prípadoch trvá súdne konanie spravidla rok - dva. Na druhej strane, čím neskôr dôjde k vyplateniu dlžnej mzdy, tým dostane zamestnanec viac peňazí. Okrem dlžnej mzdy totiž môže požadovať aj 5 % ročný úrok z omeškania.
Možnosťou ako sa vyhnúť dlhému trvaniu súdneho sporu je predžalobná výzva. Táto predžalobná výzva nie je povinná. Avšak v niektorých prípadoch môže byť účinná - zamestnávateľ radšej vyplatí dlžnú mzdu aby sa vyhol súdnemu konaniu, ktoré preňho znamená vyššie celkové náklady, napr. na právnika. Preto odporúčam využitie predžalobnej výzvy. V predžalobnej výzve je potrebné vyčísliť dlžnú mzdu a určiť zamestnávateľovi primeraný termín na jej vyplatenie, napr. 10 dní od doručenia tejto výzvy. V opačnom prípade podáte žalobu.
Ak predžalobná výzva nebude úspešná, prichádza na rad žaloba na súd o vyplatenie dlžnej mzdy s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobu je potrebné podať v dvoch rovnopisoch (jeden krát pre súd a jeden krát pre zamestnávateľa).
Pre posúdenie, na ktorý súd je potrebné podať žalobu, treba vychádzať zo sídla zamestnávateľa. Každý kraj má stanovený jeden okresný súd, ktorý sa zaoberá pracovnými spormi. Zoznam týchto súdov nájdete v § 23 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Napr. pre Bratislavský kraj je to Okresný súd Bratislava III, pre Prešovský kraj je to Okresný súd Poprad. Preto ak má zamestnávateľ sídlo v Bratislavskom kraji, je potrebné podať žalobu na Okresnom súde Bratislava III. Ak však zamestnanec nepodá žalobu na správny súd, netreba sa obávať neúspechu. Akurát sa predĺži celkový čas konania.
Podanie žaloby je spojené so zaplatením súdneho poplatku vo výške 6 % z dlžnej mzdy. Teda ak sa žaluje vyplatenie 1000 Eur (mzda) a ďalších 200 Eur úrokov z omeškania, platí sa poplatok 6 % len zo sumy 1000 Eur. V prípade nepriaznivých majetkových, sociálnych a iných pomerov môže zamestnanec podať návrh na oslobodenie od súdneho poplatku. V prípade úspechu sporu bude zamestnávateľ povinný tento zaplatený súdny poplatok preplatiť zamestnancovi.
V žalobe je potrebné označiť:
- žalobcu (zamestnanca), žalovaného (zamestnávateľa), súd,
- akú vec ide,
- uviesť skutkové okolnosti a dôkazy na ich preukázanie
- uviesť, ako má súd rozhodnúť - tzv. žalobný petit – „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú mzdu vo výške X Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % od dátumu X do zaplatenia.“
V súdnom konaní môže, ale nemusí zamestnanca zastupovať advokát. Zamestnanec je slabšou stranou, preto ho súd musí poučiť napr. o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť.
Ak zamestnanec podal aj návrh na vydanie platobného rozkazu, súd do 10 dní vydá platobný rozkaz. Proti nemu môže zamestnávateľ podať tzv. odpor s vecný odôvodnením. Ak tak urobí, súd platobný rozkaz zruší a nariadi pojednávanie. Medzitým súd doručí zamestnancovi odpor aby sa k nemu vyjadril. Takéto vyjadrenie zašle zamestnávateľovi, ktorý sa k nemu môže tiež opätovne vyjadriť. Následne nasleduje pojednávanie. Ak zamestnávateľ nepodá odpor, platobný rozkaz je právoplatný a zamestnanec môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Ak bol zamestnanec pred súdom úspešný, a napriek tomu mu zamestnávateľ nezaplatil dlžnú sumu, môže sa obrátiť na exekútora a podať návrh na vykonanie exekúcie. Tento je spoplatnený sumou 16,50 Eur. Následne sa už súdny exekútor postará o vymoženie dlžnej mzdy a po jej vymožení ju zašle zamestnancovi.
TIP: V prípade, že zamestnanec má občiansky preukaz s čipom a zaručeným elektronickým podpisom, môže podať návrh na vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní. Tento návrh sa podáva na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý je príslušný pre celé Slovensko. Odmenou za využitie elektronickej komunikácie je polovičný súdny poplatok, teda len 3% zo žalovanej dlžnej mzdy.
Podanie trestného oznámenia pri nevyplatenej mzde
Nevyplatenie mzdy je trestným činom podľa § 214 Trestného zákona. Predpokladom spáchania trestného činu je to, že zamestnávateľ nevyplatí splatnú mzdu, hoci má finančné prostriedky, ktoré nevyhnutne nepotrebuje na zabezpečenie vlastnej činnosti. Ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu z dôvodu, že nemá žiadne financie, nespácha trestný čin nevyplatenia mzdy.
Zamestnanec môže podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona. Trestné oznámenie môže podať písomne alebo ústne na ktoromkoľvek oddelení polície, alebo aj na prokuratúre. Následne bude už úlohou polície dokázať, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu aj napriek tomu, že mal k dispozícii finančné prostriedky.
Podanie trestného oznámenia je podľa môjho názoru efektívnou možnosťou ako dosiahnuť rýchle vyplatenie zameškanej mzdy. Zákon totiž ponúka zamestnávateľovi možnosť vyhnúť sa trestu (napr. peňažnému alebo trestu odňatia slobody) tak, že zaplatí zamestnancovi dlžnú sumu do 60 dní od splatnosti mzdy. Zamestnávateľ tak v snahe vyhnúť sa trestu zaplatí zamestnancovi zameškanú mzdu (ak teda má finančné prostriedky).
Podanie podnetu na Inšpektorát práce kvôli nevyplatenej mzde
Kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa vykonáva Inšpektorát práce. Nevyplatenie mzdy je hrubým porušením povinností zamestnávateľa.
Zamestnanec môže podať na príslušný Inšpektorát práce podnet. Nemusí sa obávať, že mu zamestnávateľ “oplatí” to, že na neho podal podnet na Inšpektoráte práce. Inšpektorát práce je povinný zachovávať mlčanlivosť o tom, kto podal podnet.
Je potrebné uviesť, že inšpektorát práce nemá oprávnenie vymôcť pre zamestnanca dlžnú mzdu. Môže však uložiť zamestnávateľovi pokutu za to že nevyplatil mzdu a to až do výšky 200 000 Eur a nariadiť mu, aby túto dlžnú mzdu zamestnancovi vyplatil. Na druhej strane, uloženie pokuty môže byť kontraproduktívne, pretože v prípade vysokej pokuty nemusia ostať zamestnávateľovi financie na zaplatenie mzdy.
Ak zamestnávateľ nevyplatil mzdu, môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer
Ďalšou možnosťou, ktorú má zamestnanec v prípade, že zamestnávateľ mu nevyplatí dohodnutú mzdu, je okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Nevyplatenie mzdy do 15 dní od jej splatnosti je dôvodom, pre ktorý zamestnanec môže okamžite ukončiť pracovný pomer a hľadať si inú prácu.
Zamestnanec môže v takomto prípade okamžite ukončiť pracovný pomer do jedného mesiaca od kedy sa dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru (teda mesiac po uplynutí 15 dňoch od splatnosti mzdy).
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné. Zamestnanec musí uviesť presný dôvod, pre ktorý sa rozhodol okamžite ukončiť pracovný pomer tak, aby tento dôvod nebol zameniteľný s inými. Je teda potrebné presne uviesť, že zamestnanec okamžite ukončuje pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy do 15 dní od jej splatnosti. Okamžité ukončenie pracovného pomeru musí byť zároveň doručené zamestnávateľovi v lehote 1 mesiaca od kedy sa zamestnanec dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru (opäť mesiac po uplynutí 15 dní od splatnosti mzdy).
Zamestnanec má pri okamžitom skončení pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov. Teda má nárok na dvojmesačnú mzdu. Táto náhrada predstavuje určitú protihodnotu za to, že zamestnanec ukončil pracovný pomer bez výpovednej lehoty.
Príklad 1: Andrej zamestnáva Denisu ako čašníčku v reštaurácii. V pracovnej zmluve si dohodli za deň splatnosti 10 deň v kalendárnom mesiaci. Posledný deň na zaplatenie mzdy za apríl 2018 bol 10.5.2018. Andrej nevyplatil mzdu ani do 25.5.2018 (15 dní po splatnosti mzdy). Denisa sa teda nasledujúci deň dozvedela o dôvode na okamžité ukončenie pracovného pomeru. Od 26.5.2018 môže okamžite ukončiť pracovný pomer. Ukončiť pracovný pomer však môže najneskôr do 26.6.2018. Po tomto dátume už nemôže okamžite ukončiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy za apríl 2018.
Zhrnutie na záver
Ako vidíte, zamestnanec má viacero možností, ako postupovať v prípade nevyplatenia mzdy. To, či využije všetky možnosti, alebo len niektorú z nich, závisí len na zamestnancovi. Naopak, pre zamestnávateľa môže nevyplatenie mzdy vyústiť okrem povinnosti zaplatiť dlžnú mzdu aj do trestného stíhania, prípadne sankcie zo strany Inšpektorátu práce a to až do výšky 200 000 Eur. Zamestnanci by sa nemali obávať odplaty zo strany zamestnávateľa a využiť svoje zákonné možnosti, aby dostali svoju odpracovanú mzdu. V opačnom prípade môže zamestnávateľ pokračovať v nevyplácaní mzdy bez akejkoľvek ujmy.
