Kedy a akým spôsobom môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer a aké povinnosti z toho vyplývajú zamestnávateľovi?
Zákonník práce upravuje štyri všeobecné spôsoby skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca:
- dohoda,
- výpoveď,
- okamžité skončenie a
- skončenie v skúšobnej dobe.
Skončenie pracovného pomeru dohodou
Ide o najjednoduchší spôsob skončenia pracovného pomeru, pri ktorom je nevyhnutnou podmienkou súhlas zamestnávateľa. Dohodou zamestnanca a zamestnávateľa tak dochádza k skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. To znamená, že ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na skončení pracovného pomeru, tento sa skončí dohodnutým dňom. Doba, v ktorej sa má skončiť pracovný pomer na základe dohody, však nemusí byť určená iba kalendárnym dňom (konkrétnym dátumom), ale možno ju určiť napríklad aj dňom skončenia prác, dňom skončenia práceneschopnosti zamestnanca, dňom nastúpenia na materskú dovolenku a pod.
Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená v písomnej forme, jedno vyhotovenie si ponecháva zamestnávateľ a jedno musí odovzdať zamestnancovi. Spravidla nie je potrebné v dohode uviesť dôvody skončenia pracovného pomeru. Výnimkou sú dva prípady, v ktorých sa podľa Zákonníka práce dôvody skončenia pracovného pomeru v dohode vyžadujú:
- ak to zamestnanec požaduje (bez ohľadu na to, o aký dôvod skončenia ide)
- ak sa pracovný pomer skončil z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta práce, alebo keď sa zamestnanec vzhľadom na organizačné zmeny u zamestnávateľa stal nadbytočným, alebo ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v bode 2 vzniká zamestnancovi nárok na odstupné. Výška odstupného závisí od počtu odpracovaných rokov zamestnanca u svojho zamestnávateľa. Dohodou je možné skončiť pracovný pomer na dobu určitú i na neurčitý čas.
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou
Okrem zamestnávateľa môže pracovný pomer skončiť výpoveďou aj zamestnanec. Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu (napr. v prípade nájdenia si lepšieho pracovného miesta, z dôvodu nevyhovujúcich pracovných podmienok a pod.) alebo aj bez uvedenia dôvodu. To, či sa zamestnanec rozhodne uviesť vo svojej výpovedi dôvody skončenia pracovného pomeru, záleží výlučne len na jeho uvážení. Zamestnanec môže dať výpoveď aj vtedy, ak je v ochrannej dobe (napr. počas práceneschopnosti, tehotenstva a pod.).
Aby bola výpoveď v zmysle Zákonníka práce platná, musí spĺňať tieto náležitosti:
- musí byť písomná a
- zamestnanec ju musí doručiť zamestnávateľovi.
Pracovný pomer sa však v dôsledku podania výpovede zamestnancom nekončí dňom doručenia výpovede, ale až uplynutím výpovednej doby. Ak ku dňu doručenia výpovede trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa aspoň jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. V opačnom prípade, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako jeden rok, je výpovedná doba najmenej jeden mesiac. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Jednoducho povedané, ak bola výpoveď daná 8. februára 2018, výpovedná doba začne plynúť až 1. marca 2018 a ak je dĺžka výpovednej doby dva mesiace, skončí sa výpovedná doba 30. apríla 2018. Výpoveď, ktorá bola doručená zamestnávateľovi, môže zamestnanec odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním musí byť urobený písomne.
Na rozdiel od skončenia pracovného pomeru dohodou, pri výpovedi zo strany zamestnanca nemá zamestnanec nárok na odstupné. Tento zamestnancovi vzniká len pri výpovedi danej zo strany zamestnávateľa, a to z dôvodov vymedzených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce (napr. z dôvodu organizačných zmien zamestnávateľa).
Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca a vzor výpovede nájdete v článku Výpoveď zo strany zamestnanca v roku 2020 a jej vzor.
Okamžité skončenie pracovného pomeru v roku 2018
Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite vtedy, keď si zamestnávateľ neplní svoje základné zákonné povinnosti, konkrétne z nasledovných dôvodov:
- ak podľa lekárskeho posudku nemôže zamestnanec ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
- ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
- ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca.
Takýto spôsob skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec uplatniť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa dozvedel o niektorom z vyššie uvedených dôvodov. Zamestnancovi následne vzniká nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Okamžité skončenie pracovného pomeru na rozdiel od výpovede nie je možné odvolať.
Aby bolo okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce platné, musí spĺňať tieto náležitosti:
- musí byť písomné,
- musí sa skutkovo vymedziť niektorý z vyššie spomenutých dôvodov (tento nemožno dodatočne meniť) a
- zamestnanec ho musí doručiť zamestnávateľovi.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe v roku 2018
Zamestnanec môže počas skúšobnej doby skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zákonník práce v tomto prípade vyžaduje písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru, ktoré je potrebné doručiť zamestnávateľovi aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Táto lehota je však len poriadková, čo znamená, že zamestnanec fakticky môže v skúšobnej dobe oznámiť zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru aj v kratšom čase ako tri dni pred jeho skončením. Nedodržanie tejto trojdňovej lehoty nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Takýmto spôsobom môže zamestnanec skončiť pracovný pomer najneskôr v posledný deň skúšobnej doby. Skúšobná doba môže byť dohodnutá v pracovnej zmluve a je najviac tri mesiace. Po uplynutí skúšobnej doby zamestnanec už takýmto spôsobom pracovný pomer nemôže skončiť.
Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
Pracovný pomer, ktorý je uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Keď však zamestnanec po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej pokračuje vo výkone svojej práce, tento pracovný pomer sa zmení na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. To platí, len ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodol inak.
Pracovný pomer zamestnanca, ktorý je cudzincom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, sa okrem vyššie vymedzených spôsobov skončí dňom, ktorým:
- sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt,
- nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
- uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
- uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie,
- bolo odňaté povolenie na zamestnanie.
Za akých okolností možno ukončiť pracovný pomer a aké možnosti má zamestnanec aj zamestnávateľ sa dočítate v článku Skončenie pracovného pomeru
