Záporné vlastné imanie môže byť pre každú obchodnú spoločnosť vážny problém, niekedy až existenčného charakteru, a u nás vo firme sa často stretávame s tým, že podnikatelia túto veličinu často nepoznajú a podceňujú. Ako zistíte záporné vlastné imanie a ako môžete jeho vzniku predchádzať?
Vlastné imanie
Pre vlastné imanie sa niekedy zvyknú používať aj pomenovania ako vlastný kapitál, vlastné zdroje, vlastné zdroje krytia majetku, vlastné zdroje financovania majetku a podobne. V našom článku sa budeme ďalej venovať vlastnému imaniu podnikateľov z pohľadu právnickej osoby – obchodnej spoločnosti. Vlastné imanie definuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) v § 6 ods. 4. Podľa Obchodného zákonníka vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu.
Osobitným predpisom je mienený predovšetkým zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Zákon o účtovníctve však pojem „vlastné imanie“ priamo nedefinuje, ale vyjadruje ho matematicky ako rozdiel majetku a záväzkov. Vlastné imanie je spolu so záväzkami zdrojom financovania majetku, pričom vlastné imanie predstavuje vlastné zdroje financovania majetku (napríklad vklady spoločníkov, vytvorené fondy, zisky) a záväzky predstavujú cudzie zdroje financovania majetku obchodnej spoločnosti (napríklad záväzky voči dodávateľom, zamestnancom, banke). V nasledujúcej časti článku si vlastné imanie rozdelíme na jeho jednotlivé položky a bližšie si vysvetlíme, z čoho sa skladá.
Čo všetko obsahuje vlastné imanie
Vlastné imanie ako celok pozostáva z jednotlivých položiek, ktoré môžeme zatriediť do šiestich rovnorodých skupín: základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku, oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení, výsledok hospodárenia minulých rokov.
- Základné imanie - Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie sa povinne tvorí v spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške 5 000 eur a v akciovej spoločnosti vo výške 25 000 eur. Základné imanie predstavuje relatívne stabilnú zložku vlastného imania, ktorá sa v praxi častokrát nemení, ale na základe rozhodnutia príslušného orgánu spoločnosti sa môže aj zvyšovať alebo znižovať. Jeho výška sa povinne zapisuje do obchodného registra.
- Kapitálové fondy - Kapitálové fondy sú tvorené rôznymi zdrojmi plynúcimi do obchodnej spoločnosti. Patrí sem napríklad emisné ážio ako rozdiel medzi sumou platenou za akcie a menovitou hodnotou týchto akcií alebo rozdiel pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií alebo vkladov. Podstatnú časť kapitálových fondov častokrát tvoria vklady spoločníkov do podnikania, ktorými sa nezvyšuje základné imanie a dary poskytnuté spoločníkmi v prospech spoločnosti.
- Fondy zo zisku - Fondy zo zisku, ako vyplýva zo samotného názvu tejto zložky vlastného imania, sa tvoria zo zisku obchodnej spoločnosti. Môže ísť o povinne z Obchodného zákonníka tvorené fondy tvorené zo zisku. Takýmto fondom je zákonný rezervný fond, ktorý sa povinne tvorí v spoločnosti s ručením obmedzeným (najmenej 10 % základného imania) a v akciovej spoločnosti (najmenej 20 % základného imania) a slúži na krytie strát spoločnosti. Okrem povinne tvoreného zákonného rezervného fondu môže obchodná spoločnosť tvoriť aj iné fondy zo zisku.
- Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov - Osobitnou súčasťou vlastného imania sú oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Vznikajú zo špecifických situácií ako napríklad zlúčenie, splynutie, rozdelenie obchodnej spoločnosti, ale tiež napríklad aj z dôvodu zmeny reálnej hodnoty niektorých cenných papierov a podielov a podobne.
- Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení – Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení sa vypočíta ako rozdiel výnosov a nákladov. Ak boli výnosy vyššie ako náklady, výsledkom hospodárenia je zisk. Zisk sa v účtovníctve, v súvahe obchodnej spoločnosti, vykazuje s kladným znamienkom (+). A naopak, ak boli náklady vyššie ako výnosy, výsledkom hospodárenia je strata. Strata sa v súvahe obchodnej spoločnosti vykazuje so záporným znamienkom (-).
- Výsledok hospodárenia minulých rokov – O rozdelení zisku alebo usporiadaní straty rozhoduje najvyšší orgán obchodnej spoločnosti. Zisk sa môže rozdeliť medzi spoločníkov, môže sa z neho zvýšiť základné imanie, môžu sa z neho tvoriť fondy zo zisku, prípadne sa môže použiť inak, alebo sa môže ponechať ako nerozdelený zisk (v súvahe sa vykazuje s kladnou hodnotou). Strata môže byť usporiadaná zo zákonného rezervného fondu, znížením základného imania (ktoré ale nesmie klesnúť pod zákonom stanovené minimum), úhradou od spoločníkov alebo iným spôsobom, alebo sa môže ponechať ako neuhradená strata (v súvahe sa vykazuje so zápornou hodnotou). Nerozdelený zisk a neuhradená strata za minulé účtovné obdobia sa tak môžu prenášať aj do ďalších rokov a spolu tvoria výsledok hospodárenia minulých rokov.
Výpočet vlastného imania
Výšku vlastného imania obchodnej spoločnosti je možné zistiť niekoľkými spôsobmi. V každom prípade je však východiskovým zdrojom účtovníctvo spoločnosti. Ako vyplýva zo zákona o účtovníctve, ktoré hovorí, že vlastné imanie je rozdiel majetku a záväzkov, je možné vlastné imanie vypočítať aj týmto spôsobom. Vychádza sa pritom z toho, že majetok pochádza z vlastných a cudzích zdrojov a teda celková suma majetku sa musí rovnať celkovej sume vlastného imania a záväzkov spolu. Preto je možné vlastné imanie vypočítať aj podľa jednoduchej rovnice: vlastné imanie = majetok – záväzky.
Ďalším spôsobom je spočítanie hodnôt jednotlivých zložiek vlastného imania. Takéto počítanie by však bolo takpovediac zbytočne zdĺhavé, pretože výška vlastného imania je osobitne uvedená v každej účtovnej závierke v súvahe. V súvahe každej obchodnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či je mikro účtovnou jednotkou, malou účtovnou jednotkou alebo veľkou účtovnou jednotkou, sa na strane pasív nachádza osobitná položka vlastné imanie. Výšku vlastného imania je možné zistiť nielen na konci účtovného obdobia (spravidla k 31. decembru) z riadnej účtovnej závierky, ale aj z priebežnej účtovnej závierky zostavenej kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia (kedykoľvek v priebehu roka), prípadne bez zostavenia účtovnej závierky bezprostredne z účtovníckeho softvéru.
Kedy môže vlastné imanie dosiahnuť záporné hodnoty
Vychádzajúc z modifikovanej bilančnej rovnice „vlastné imanie = majetok – záväzky“, ktorá platí za každých okolností, sa môže na prvý pohľad zdať nemožné, aby vlastné imanie nadobúdalo záporné hodnoty. Pravdou však je, že za určitých okolností obchodná spoločnosť môže vykazovať záporné vlastné imanie a takéto prípady v praxi vôbec nie sú ojedinelé. Vlastné imanie ako celok sa skladá z niekoľkých zložiek, ktoré sme si vyššie v článku podrobnejšie popísali. Ak má vlastné imanie nadobúdať záporné hodnoty, musí niektorá z jeho zložiek vykazovať tak vysokú zápornú hodnotu, ktorá bude prevyšovať kladnú hodnotu všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu.
Väčšina zložiek vlastného imania môže zo svojej podstaty nadobúdať iba kladné hodnoty, resp. sa nepredpokladá, že by celkovú hodnotu vlastného imania niektoré jeho položky (ktoré ho znižujú alebo môžu nadobúdať záporné hodnoty) samostatne znižovali až takým zásadným spôsobom, že by v dôsledku nich vlastné imanie nadobudlo záporné hodnoty. Príčinou záporného vlastného imania ale môže byť výsledok hospodárenia - strata, ktorá sa ako súčasť vlastného imania vykazuje so záporným znamienkom, a teda ho znižuje. V prípade, že obchodná spoločnosť dosiahne za jeden alebo niekoľko rokov kumulatívne vysokú stratu, ktorá prevýši kladné hodnoty všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu a táto strata nebude nijakým spôsobom uhradená, vlastné imanie spoločnosti dosiahne záporné hodnoty.
Ako predchádzať alebo zmierňovať výšku záporného vlastného imania
Je zrejmé, že záporné vlastné imanie alebo inak povedané stav, že hodnota vlastných zdrojov spoločnosti dosahuje záporné hodnoty, nie je pre žiadnu spoločnosť dobrým ukazovateľom. Aby obchodná spoločnosť zápornému vlastnému imaniu predišla, musí sa zaoberať jeho príčinou a tou je väčšinou aktuálne vysoká strata alebo vysoká strata naakumulovaná za niekoľko predchádzajúcich rokov. Vykonať opatrenia s rýchlou účinnosťou na odvrátenie výsledku hospodárenia straty a zmeniť ju na výsledok hospodárenia zisk nie je pritom vôbec jednoduché.
Na krytie strát by sa mal používať zákonný rezervný fond (ak ho spoločnosť bola povinná vytvoriť alebo ho vytvorila dobrovoľne), ktorý je určený práve na tento účel. V prípade, že na krytie vysokej straty zákonný rezervný fond nepostačuje, je možné na jeho úhradu použiť aj iné fondy vlastného imania. Ak má obchodná spoločnosť z predchádzajúcich období nerozdelený zisk, môže ho tiež použiť na usporiadanie vzniknutej straty. Ďalšími možnosťami je napríklad predpísanie úhrady straty priamo spoločníkom alebo o neuhradenú stratu znížiť základné imanie (nesmie sa však znížiť pod minimálnu hranicu stanovenú Obchodným zákonníkom).
Záporné vlastné imanie môže byť pre firmu existenčným problémom
Záporné vlastné imanie je pre obchodné spoločnosti problémom, ktorý môže vážnym spôsobom ohroziť ich existenciu. Pre samotnú spoločnosť je záporné vlastné imanie spôsobené vysokou stratou problémom už len z toho dôvodu, že firma nedosahuje účel, pre ktorý bola založená – dosahovanie zisku. Záporné vlastné imanie okrem iného znamená aj to, že celý majetok je financovaný len z cudzích zdrojov tvorených rôznymi druhmi záväzkov. To je vysokým rizikom aj pre samotných veriteľov spoločnosti, že ich pohľadávky nebudú uspokojené. Preto je ochrana veriteľov spoločností so záporným vlastnými imaním upravená aj legislatívne.
Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je obchodná spoločnosť so záporným vlastným imaním a aspoň dvoma veriteľmi povinná podať sama na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o tejto skutočnosti. Spoločnosť však nemusí mať problém až vtedy, keď bude mať záporné vlastné imanie, ale aj vtedy, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov príliš nízky. Od roku 2016 totižto novelou Obchodného zákonníka nadobudli účinnosť nové ustanovenia o spoločnosti v kríze. Na niektoré aspekty financovania obchodnej spoločnosti v kríze sa vzťahujú osobitné pravidlá. Prečítajte si o tom viac v článku Spoločnosť je v kríze ak má nízke alebo záporné vlastné imanie.
Príklad na záporné vlastné imanie a možnosti riešenia tohto problému (zjednodušene)
Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vznikla v roku 2014, má základné imanie v minimálnej výške 5 000 eur. Žiadne iné zložky vlastné imania spoločnosť nemala vytvorené. Za rok 2014 spoločnosť dosiahla stratu 3 000 eur, ktorá nebola žiadnym spôsobom vysporiadaná. Jej základné imanie sa tým znížilo na 2 000 eur (5 000 – 3 000 eur). Za rok 2015 spoločnosť dosiahla stratu 4 000 eur. Základné imanie tejto spoločnosti tak po dvoch rokoch existencie spoločnosti nadobudlo záporné hodnoty, presnejšie bolo vo výške – 2 000 eur (5 000 – 3 000 – 4 000 eur). Aby spoločnosť odvrátila záporné vlastné imanie, najjednoduchšou cestou by bola úhrada straty spoločníkmi aspoň vo výške 2 000 eur alebo ďalšie vklady spoločníkov do základného imania (zvýšenie základného imania) aspoň vo výške 2 000 eur. Tým by sa vlastné imanie spoločnosti zvýšilo a prestalo by nadobúdať záporné hodnoty.
