Metódy finančnej analýzy

Na účely finančnej analýzy sa používajú dve základné rozborové metódy, ktorými je analýza absolútnych ukazovateľov, ktorá využíva údaje priamo obsiahnuté v účtovných výkazoch a analýza pomerových ukazovateľov (tzv. pomerová analýza). Obe metódy vychádzajú z absolútnych ukazovateľov a to tak stavových, ktoré podnikateľovi ukazujú momentálny stav majetku a záväzkov a pochádzajú zo súvahy, ako aj tokových, ktoré vyjadrujú objem za určité obdobie a nájdeme ich vo výkaze ziskov a strát a výkaze peňažných tokov. Pri stavových ukazovateľoch sa odporúča vypočítavať ich priemer, aby vernejšie odrážali realitu.

Analýza absolútnych ukazovateľov

Porovnávanie ukazovateľov v čase sa nazýva horizontálna (trendová) analýza. Horizontálna analýza vychádza z výsledkov uvedených v účtovných výkazoch. Pri výpočtoch sa do úvahy berú tak zmeny absolútnych hodnôt, ako aj percentuálne zmeny jednotlivých položiek po riadkoch – horizontálne. Nástrojom vyhodnocovania trendovej analýzy sú rôzne druhy indexov.

Pri vertikálnej analýze súvahy posudzujeme jednotlivé zložky majetku a kapitálu, hovoríme tiež o majetkovej a kapitálovej štruktúre podniku.

Majetková štruktúra zisťuje podiel jednotlivých položiek majetku na celkovom objeme v percentuálnom vyjadrení. Na základe sledovania majetkovej štruktúry podniku je potom možné robiť určité opatrenia na zníženie (zvýšenie) určitej položky. Na druhej strane sledovanie majetkovej štruktúry slúži aj pre zistenie a zabezpečenie likvidity podniku. Majetková štruktúra napovedá o časovom rozlíšení majetku z hľadiska doby držania v podniku na (stále/dlhodobé aktíva a obežné/krátkodobé aktíva) a štruktúre likvidnosti majetku, teda rýchlosti premeny na peňažné prostriedky. Z tohto hľadiska členíme položky majetku na likvidné a menej likvidné položky.

Kapitálová štruktúra zisťuje podiel jednotlivých zložiek kapitálu na celkovom objeme kapitálu/zdrojov, za ktoré bol majetok podniku obstaraný. Nazýva sa tiež finančnou štruktúrou, ktorá zisťuje zadlženosť (finančnú samostatnosť podniku). Finančné zdroje podniku môžeme členiť podľa viacerých kritérií, z ktorých najčastejšie používané členenie je podľa nasledovnej tabuľky:


Tab.: Členenie finančných zdrojov podniku

Kritérium Finančné zdroje
Zdroj interné externé
Vlastník vlastné cudzie vlastné cudzie
Spôsob tvorby / čas z vlastnej činnosti zo zmeny štruktúry majetku krátkodobé dlhodobé

Pri tomto členení nemôžeme zamieňať interné zdroje vlastnými zdrojmi a externé zdroje cudzími zdrojmi. Interné zdroje sú totiž širším pojmom, ktorý zahŕňa interné zdroje, vytvorené vlastnou činnosťou podniku a tú časť externých zdrojov, ktorá má charakter zdrojov vlastníkov. Cudzie zdroje sú potom užším pojmom, pretože zahŕňajú všetky externé zdroje, znížené o vklady vlastníkov.

Majetkovú a kapitálovú štruktúru môžeme sledovať izolovane pre stranu aktív aj pasív, t.j. vypočítavame podiel jednotlivých položiek na celkovom majetku/kapitáli spoločnosti, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Rámec posudzovania určujú základné pravidlá financovania.


Základné pravidlá financovania

  1. Zlaté bilančné pravidlo, ktoré vyžaduje, aby bol neobežný majetok krytý dlhodobým majetkom, čiže vlastným kapitálom a dlhodobým cudzím kapitálom.

(vlastný + dlhodobý cudzí kapitál) / neobežný majetok ≥ 1

Hodnota ukazovateľa by mala byť vyššia ako 1. Ak platí takáto situácia, hovoríme, že podnik je prekapitalizovaný, čo svedčí o jeho finančnej stabilite. Neplatí však pravidlo, „čím vyšší ukazovateľ, tým lepšie“, pretože dlhodobé zdroje sú spravidla drahšie ako krátkodobé a používať ich vo veľkej miere na krátkodobé potreby by bolo veľmi nehospodárne. Opačným prípadom je hodnota ukazovateľa nižšia ako 1, ktorá svedčí o tom, že časť neobežného majetku je financovaná z krátkodobých zdrojov. Stav, keď je podnik podkapitalizovaný, je nebezpečný a v relatívne krátkej dobe môže viesť k insolventnosti.


Obrázok: Čistý prevádzkový kapitál

Časť obežného majetku, ktorá je financovaná dlhodobými zdrojmi, nazývame čistý pracovný kapitál. Keďže v bilancii platí rovnosť aktív a pasív, môžeme ho vypočítať dvomi spôsobmi:

Čistý prevádzkový kapitál = vlastný + dlhodobý cudzí kapitál - neobežný majetok, alebo
Čistý prevádzkový kapitál = obežný majetok – krátkodobé cudzí kapitál

Interpretácia tohto rozdielového ukazovateľa je rovnaká ako v prípade pomerového ukazovateľa s tým rozdielom, že požadovaná hodnota má byť väčšia ako 0.

  1. Pravidlo jedna k jednej požaduje, aby stav finančných zdrojov v pokladni, na bankovom účte a v pohľadávkach nebol menší ako krátkodobé cudzie zdroje.
  2. Pravidlo dva ku jednej hovorí o tom, aby celkové obežné aktíva boli 2x väčšie než krátkodobé cudzie zdroje.
  3. Pravidlo vyrovnávania rizík je označované aj ako pravidlo vertikálnej kapitálovej štruktúry. Toto pravidlo požaduje, aby pomer vlastného kapitálu k cudzím zdrojom bol minimálne 1:1. Týmto pravidlom sa znižuje sila finančnej páky a predstavuje pomerne konzervatívny (opatrný) prístup k financovaniu podniku.

Zdroj:

Kolektív autorov: Financovanie a plánovanie podnikania. Bratislava, Združenie podnikateľov Slovenska, 2008

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Marža, prirážka a rabat – v čom je rozdiel?

Marža, prirážka a rabat sú pojmy, ktoré sa často mylne zamieňajú. Čo znamenajú a aké sú medzi nimi rozdiely?

Ako preveriť bonitu nového odberateľa

Praktické informácie ako vo vlastnej réžii posúdiť platobnú schopnosť obchodného partnera.

Filip Glasa (FinStat) – už sedem rokov odhaľuje ekonomickú kondíciu slovenských firiem

Projekt trojice priateľov sa rozrástol do firmy s 30-timi ľuďmi. Slovenský FinStat v súčasnosti expanduje do zahraničia a ráta so stovkou zamestnancov.

Slovensko vyčnieva. Priveľa faktúr sa uhrádza po splatnosti

Slovensko a Rumunsko sú krajiny, ktoré majú v rámci západnej a východnej Európy najväčší podiel faktúr, ktoré sa uhrádzajú po splatnosti. V oboch z nich tvoria omeškané platby až 23 percent.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky