Projekt trojice priateľov sa rozrástol do firmy s 30-timi ľuďmi. Slovenský FinStat v súčasnosti expanduje do zahraničia a ráta so stovkou zamestnancov.
Dnes je bežné, že si firmy alebo živnostníci preverujú svojich potenciálnych biznis partnerov práve cez portál FinStat. Môžu si tak o jednotlivých spoločnostiach prezrieť napríklad údaje z obchodného registra, hospodárske výsledky, účtovné závierky či informácie o konkurze alebo reštrukturalizácii. Hoci sa takáto otvorenosť nie všetkým páči, podľa zakladateľa portálu Filipa Glasu neexistuje dôvod, prečo by mali informácie o firmách skrývať.
Filip Glasa bude hosťom aj na CFO Fóre, podujatí pre finančných lídrov Slovenska, ktoré sa uskutoční 25. a 26. septembra 2019.
V rozhovore s CEO FinStatu Filipom Glasom sa dozviete:
- Ako FinStat vznikol?
- Na čom je založený biznis model FinStatu?
- Ako FinStat ovplyvnilo GDPR?
- Aké sú reakcie firiem na otvorené dáta o nich?
- Prečo FinStat expandoval do Veľkej Británie?
- Ako má vyzerať celoeurópsky dátový projekt HitHorizons?
FinStat je založený na tom, že zbiera verejne dostupné dáta a dáva ich do komplexnejšej a atraktívnejšej formy. Prečo u vás vôbec vznikla potreba zverejňovať informácie o slovenských firmách?
Okolo roku 2010 som písal finančné a ekonomické články o slovenských a zahraničných firmách. Stretával som sa s tým, že údaje o spoločnostiach boli niekde a nejako zverejnené, ale málokto o nich vedel. Väčšie firmy mali výročné správy na svojich stránkach, menšie ich zverejňovali len v zbierke listín v papierovej forme. Bolo časovo náročné prísť na súd, vypýtať si výpis a potom tri dni čakať, kým dokumenty na súde okopírujú.
S kolegami sme v tom čase napríklad skúmali firmu, ktorá emitovala akcie alebo dlhopisy. Skúšali sme ju ohodnotiť podľa výročnej správy. Dáta sme spisovali do excelu a upravovali tak, aby sme z nich vedeli urobiť nejaké grafy. Pracovali sme aj s dátami od Národnej banky Slovenska – dôchodkové fondy, úroky hypoték a podobne. Transformovali sme ich, vypočítali výnosy a zobrazili v grafoch. Takto sme analyzovali napríklad aj akciové indexy a podobne.
Postupne sme mali potrebu procesy zautomatizovať, aby sa dáta čerpali automaticky a aj grafy aby sa generovali bez našej pomoci. V tom ma inšpiroval Juraj Ďuriš, ktorý už v tom čase mal plne automatizovaný portál Finviz zameraný na americký akciový trh.
Ďalší pokrok prišiel s Janou Exelovou ktorá pracovala v korporáte na risk oddelení. Firma, v ktorej bola zamestnaná, používala dátové zdroje na vyhodnocovanie dodávateľsko-odberateľského rizika. Videli sme teda, že dáta o firmách nie sú potrebné len pre ľudí, ktorí rozmýšľajú kúpiť akcie a dlhopisy, ale aj pre tých, ktorí si chcú overiť svojich obchodných partnerov.
Spomínaný korporát používal na získavanie dát obchodný vestník, no tiež potreboval výpočty zautomatizovať. Spolu s kolegom sme niečo naprogramovali a neskôr spustili ako prvú verziu. Takto vznikol FinStat.
Služba bola úplne od začiatku verejná?
Platené nebolo vôbec nič, všetko bolo zadarmo.
Čiže FinStat ste brali ako verejnú službu, nie ako biznis?
Áno, my sme to urobili ako verejnú službu. Premýšľali sme, že ak budeme niečo spoplatňovať, určite nepôjdeme cestou zamykania pôvodnej časti. Skôr by sme išli do nejakej nadstavby.
Kedy prišiel ten moment, keď ste si uvedomili, že musíte na seba aj zarábať?
My sme ho mali od začiatku, len sme nevedeli, čo to konkrétne bude. Po spustení nám cez formuláre, ktoré sme mali zverejnené na každej podstránke, chodilo množstvo mailov. Stretával som sa s veľa firmami, niekto chcel s nami partnerstvo, iný reklamný priestor, ďalší naprogramovať platenú funkciu. Skúsili sme všetko z toho.
Postupne sme zistili, že robiť veci na zákazku nám nesedí. Na začiatku to vyzeralo super, povedali sme si, čo chceme a rozumeli sme si, ale potom pri odovzdávaní to bola katastrofa a došlo k neporozumeniu. Niektoré samostatné projekty vychádzali stratovo alebo nedávali strategický zmysel.
Prirodzene nám z toho vyšlo, že pre mňa aj tím bude najlepšie naprogramovať nadstavbové služby na webe, ktoré budú spoplatnené.
A to je teda stále jadro vášho biznis modelu?
Áno. Stále sa nám ozýva niekto, že chce naprogramovať akoby vlastný interný FinStat vo firme. Občas, keď sú tieto bočné projekty veľmi zaujímavé, ideme do toho, ale väčšinou to rovno odmietam. Viem, čo nám ide najlepšie a toho sa držíme.
Kedy ste ako firma začali reálne zarábať?
FinStat sme spúšťali sme v auguste 2013 a prvé príjmy sme mali v 2014. Boli však také malé, že nevykryli ani výplaty. Mali sme asi 20-30 zákazníkov, no keďže boli ochotní za túto službu zaplatiť, videli sme hodnotu aj potrebu toho, čo robíme. Opäť sme ale zistili, že máme na niektoré služby nízke ceny.
Zmenili ste potom kalkulácie? Ako ste nastavili procesy tak, aby tržby rástli ďalej?
Stále sme programovali a vyvíjali nové funkcie. Zisťovali sme od zákazníkov, čo chcú, čo by potrebovali a niektoré z tých vecí sme doprogramovali. Produkty potom získavali väčšiu hodnotu, takže sme mohli urobiť drahšie balíčky.
Hovoríte, že po roku fungovania ste mali malé tržby, ktoré nestačili ani na výplaty. Ako ste vtedy fungovali? Z úspor alebo ste mali investorov?
Na začiatku som mal vlastné peniaze. Firmu som prestal dotovať v bode, keď sa nám zdvihli tržby natoľko, že sme z nich zaplatili komplet výplaty. V priebehu rokov 2013 až 2016 išlo do firmy z mojich financií asi do 100-tisíc eur. Boli to rôzne rodinné úspory, alebo peniaze z predaja malých webov.
Ale zdá sa, že ste svojmu projektu verili.
Áno, určite. Už od začiatku bolo obrovské množstvo záujemcov o podiel alebo investíciu do našej firmy. Takže keby sme naozaj nemali peniaze, stačilo sa ktorémukoľvek z nich ozvať a peniaze by sme dostali.
Prečo ste tak neurobili?
Bol som s nimi aj na rokovaniach, no ich ponuka sa mi nezdala atraktívna.
V tom čase išlo skôr o menších angel investorov, ktorí mali
k dispozícii pár desiatok tisíc eur. Nejde až o tak veľkú sumu. Skôr som
si povedal, že to unesiem aj sám.
Zároveň sme vždy za niekoľko mesiacov tak vyrástli, že akékoľvek strategické partnerstvo už nedávalo zmysel. Napríklad by sme šli do partnerstva s médiom, kde oni dajú do projektu polovicu, my polovicu a za pol roka už by tá rovnováha bola taká, že by sa im to nepáčilo.
Postupom rokov ste ako firma rástli, aj čo sa týka zamestnancov. Na začiatku ste boli traja, dnes máte takmer 30 zamestnancov. Čo ste sa za tie roky museli naučiť?
V zásade asi všetko. Ide o taký klasický prerod firmy. Pri trojčlennej kamarátskej zostave ide všetko hladko, v princípe nie sú žiadne problémy, a keď aj sú, rýchlo sa vyriešia. Okolo tých 5-6 ľudí sa to stále dá zvládnuť, každý si v zásade môže robiť, čo chce a nenaráža na záujmy alebo konflikty s niekým iným.
Keď sa ale firma zväčšuje na 10, 15, 20 až 30 ľudí, sú tam dosť veľké skoky. Akonáhle prídu noví, čaká sa od nich, že budú dodržiavať nejaké pravidlá a procesy. Tí starí na to nie sú zvyknutí, takže vznikajú konflikty. Zároveň je im ľúto, že to už nie je ako kedysi. Môže to byť veľmi bolestné.
Ako veľmi by ste sa chceli rozširovať, čo sa týka počtu zamestnancov?
Teraz už asi neobmedzene. Aktuálne rozbiehame väčší európsky projekt, pri ktorom, ak to pôjde podľa plánu, budeme mať do 100 ľudí za šesť rokov. Samozrejme, uvidíme, ako sa budú vyvíjať tržby, koľko budeme mať zákazníkov a užívateľov.
Hovoríte o európskom projekte HitHorizons, ktorý má združovať dáta miliónov európskych firiem. V akom je aktuálne stave?
Od začiatku sa nás ľudia alebo investori pýtali, či by sme nechceli fungovať aj v zahraničí. Každý mal o tom svoju predstavu – niekto hovoril o českom trhu, iný o americkom. Ja sám som presne nevedel, ako by sme to urobili, mal som každého pol roka iný nápad. Nakoniec sme sa v 2015 zhodli na tom, že Česko vynecháme, lebo ich trh je veľmi podobný slovenskému.
Bola by to pre vás príliš malá výzva?
Nie že by to nebola výzva, ale asi by sme sa na Česku nič nové nenaučili. Legislatíva aj jazyk je podobný. Myslenie a trh je tiež veľmi podobné, čiže by sme celý proces len okopírovali.
Druhá vec sú náklady. Česko by bolo síce lacnejšie, ak ide o cestovanie, jazyk, preklady alebo o právne služby, keďže väčšina slovenských právnikov sa porozumie českej legislatíve a naopak. No oproti veľkej európskej krajine je to lacnejšie len o polovicu. Z hľadiska nákladov sa nám oveľa viac oplatí ísť do veľkej krajiny.
V tom období sa začalo hovoriť o Veľkej Británii ako o lídrovi v open data. A tak som dostal nápad, aby sme tam rozbehli projekt. Vyrobil som rozpočet na veľmi jednoduchú aplikáciu, ktorá čerpá dáta z britského Companies House, čiže obdoby nášho obchodného registra. Prepočítal som, koľko peňazí a ľudí budeme potrebovať. Cieľom bolo vytvoriť malý pilot, na ktorom uvidíme, ako a či to vôbec pôjde.
Britský pilotný projekt ste mali spustiť v marci tohto roka.
Tak sa aj stalo, spustili sme ho v marci. V roku 2016 sme získali sme na projekt investorov zo Slovenska, ktorí nám poskytli 100-tisíc eur. Nie je to veľa, ale na tých ľudí, ktorí projekt dva až tri roky programovali, to malo stačiť. Neskôr sme do toho dali z vlastných tržieb asi aj dvojnásobok.
Ako sme začali programovať, zistili sme, že všetko je úplne inak, ako sme si mysleli. Trh je iný, konkurenti mali väčšie rozpočty, začali nás predbiehať. Naše naivné predstavy sme preto zmenili a nastavili ich reálnejšie.
Funguje to teda tak, že máme naivnú víziu, na tú zoženieme peniaze. Začneme projekt robiť v malom, aby sme neutratili príliš veľa. Keď sa už zorientujeme, vieme ako daný trh funguje, a projekt je živý, už vieme ako nastaviť stratégiu, marketing, ako zacieliť na cieľovú skupinu, poprípade ako projekty dokončiť.
Aká je teraz realita?
Britský projekt máme spustený, funguje. Všetkým našim partnerom, s ktorými rokujeme o celoeurópskej expanzii, ukazujeme, čo je na britskom projekte zaujímavé, v čom sme prekonali aktuálny technologický štandard, v čom je tá inovácia, na čom je to postavené. Zisťujeme aj feedback, čo by tam partneri ešte chceli, čo im tam chýba, či sme sa trafili, netrafili. A takisto diskutujeme aj o cene produktu.
My si následne vyhodnocujeme, čo je relevantné, čo nie, alebo čo by sme vedeli v budúcnosti urobiť s väčším rozpočtom. Podľa toho si nastavujeme aj propagačnú a biznis stratégiu a otvárame ďalšie väčšie či menšie partnerstvá.
Máme napríklad veľké partnerstvo s Microsoftom, ktoré nás stojí obrovské časové kapacity. Robí na tom veľa ľudí niekoľko mesiacov. Microsoft nám pomôže s predajom aj propagáciou a zarobí na tom, že budeme viac využívať ich cloudové služby. Potom budeme mať niečo ďalšie s konzultačkami z „veľkej štvorky“ v Európe. Namiesto toho, aby sme sa sústredili na jednotlivých malých užívateľoch, robíme partnerstvá s veľkými hráčmi v Európe.
Britský trh je teda pre vás samotných niečo, na čom sa učíte a neskôr poznatky z neho aplikujete vo väčších rozmeroch.
To už máme vlastne pripravené. Zistili sme, že technologicky zvládneme pokryť nielen 400-tisíc slovenských firiem, ale aj 6 miliónov subjektov, ktoré sú v Británii. Vieme na tejto databáze filtrovať, sortovať a zobrazovať sektorové grafy, štatistiky. Chceli sme zistiť, či sa nám to podarí a ono to funguje.
Už teraz pracujeme a máme takmer hotový projekt celoeurópsky. Spúšťať projekt v každej krajine osamote by bolo neúnosné. Trvalo by to príšerne dlho a bolo by to drahé. V každej krajine by sme len na začiatku k spusteniu minuli pol milióna eur. A to ešte nehovorím o komplikovanejšom projekt manažmente a nových organizačných úrovniach, ktoré by boli nad každým projektom.
Asi rok pred spustením britského projektu kolegovia začali robiť prieskum, ako vyzerajú ostatné dáta v Európe a kde ich možno získať zo štátnych zdrojov alebo ich kúpiť od komerčných poskytovateľov. Vyšlo nám z toho, že najlepšie bude získať dáta za celú Európu naraz, aj keď možno nie veľmi hlboké.
V lete v tomto roku sme teda začali programovať európsku verziu. Využili sme technológiu z britského projektu a nalievame tam dáta z celej Európy. Budeme pracovať približne so 60 miliónmi subjektov. Hotové by to malo byť už v októbri.
Je časť dát v britskom a celoeurópskom projekte tiež verejná ako je tomu na slovenskom FinState?
Nejaké dáta necháme zadarmo pre všetkých v celej Európe. Bude to závisieť od toho, aké kontrakty a zmluvy budeme mať. To čo získame ľahko, zadarmo a bez licencie, budeme aj my poskytovať bezplatne. Dáta, ktoré budú podliehať licencií alebo budú veľmi drahé, zamkneme.
Prečo ste nový projekt nazvali HitHorizons a nenechali ste pôvodné meno FinStat?
Na FinStat je registrovaná ochranná známka, čiže tento názov sa nedal veľmi použiť v Európe. Vybrali sme teda nový. Pred pár rokmi bolo ešte relatívne ľahké nájsť doménu a ochrannú známku, dnes už sa nedá nájsť skoro nič voľné a je to veľmi drahé a náročné. Celý proces trvá spolu s právnikmi, kreatívcami a dizajnérmi viac ako pol roka. Okrem domény a ochrannej známky sme si dali pozor, aby brand nebol zameniteľný s konkurenciou.
Vrátim sa ešte k slovenskému FinStatu a vašim platiacim klientom. Hovoríte, že im ponúkate nejakú formu nadstavby, za ktorú si platia. Čo to presne je?
Ak si živnostník alebo malá firma chce zistiť informácie o jednej spoločnosti, stačí mu pozrieť si základné veci o nej, ktoré sú zverejnené zadarmo na FinState. Ak ale ide o korporát, ktorý si potrebuje dáta automatizovať v tisíckach firiem naraz alebo ak si analytik na risk oddelení potrebuje analyzovať vzorku 50-tisíc firiem, tak už má čo robiť. Ak je to práca s veľkými vzorkami, tak to už nie je možné robiť ručne. Vtedy si klient objedná našu službu.
Majú platiaci klienti tendenciu žiadať vás, aby boli niektoré informácie o nich na FinState skryté?
Jasné, na to sa pýtali od začiatku. Ale keby sme to urobili, vyzeralo by to dosť hlúpo. Ťažko by sa vysvetľovalo, prečo tú danú firmu nemôže nikto na FinState nájsť. Ak poskytujeme službu a čerpáme zo štátnych registrov, musia byť všetky verejné údaje aj u nás. Bez toho to nejde.
A chápu firmy toto vaše vysvetlenie?
Musia ho prijať. Ale aj tí, ktorým sa nepáči, že sú o nich zverejnené informácie, si prezerajú údaje o iných firmách. Keď si niekto prezerá iné firmy, musí tolerovať, že oni si pozrú tú ich.
To, že niekto pred registrom účtovných závierok existoval tak, že niečo skrýval, nie je správna motivácia, aby sme my jeho dáta skrývali.
Rozumiem tej výhrade, že niekto nechce, aby bolo verejné, koľko zarába. Pred tým to bolo možné zistiť len zo zbierky listín na súde, takže to bolo ťažké. Na druhej strane si tí ľudia pozakladali s.r.o. z nejakého dôvodu. Existuje pri nich risk, že sa nejakým spôsobom zbavia svojich dlhov, prejdú reštrukturalizáciou alebo konkurzom. Zvolili si teda bezpečnejšiu právnu formu, môže preniesť riziko na iné subjekty. Daňou za to je zverejňovanie účtovných závierok, ktoré si môže pozrieť ktokoľvek a rozhodnúť sa, či s nimi urobí obchod.
Bolo by reálne zverejňovať dáta aj o živnostníkoch?
Jednak to ochrana osobných údajov neumožňuje, čo je podľa mňa správne. Ale myslím si, že by to aj z ostatných dôvodov nebolo fér. Ak ide človek do živnosti, v prípadne dlhov by ho musel splácať v exekúcii do konca života. On tie dlhy neodpíše tak jednoducho ako v s.r.o..
Zo živnosti sa nedá prenášať riziko na iné subjekty až tak jednoducho. Nejako sa dá, ale má to svoje limity. Výmenou za to má aspoň ochranu súkromia. A ide o fyzickú osobu, nie právnickú, čo je dôležitý rozdiel.
Vyhrážali sa vám aj žalobami?
Predžalobné výzvy nám chodili, ale naši právnici poslali odpoveď, že je to v súlade so zákonom. Naozaj sa na tom nedá čo veľmi vytknúť a žiadny spor ďalej nepokračoval.
Takže nikdy to nemalo veľkú dohru?
Raz sa nám niekto vyhrážal, že nás dá do telky. Na druhý deň sme boli v telke a propagačne nám to veľmi pomohlo. (smiech)
Ako vás ovplyvnilo GDPR, keďže pracujete s dátami a je to jadro vášho biznisu?
GDPR nás ovplyvnilo zásadne, je to veľmi náročné a drahé. My v podstate všetky GDPR problémy vieme vyriešiť. Pri osobných údajoch musíme mať nejaký účel, právny základ, aby sme ich mohli právne spracovať. Ak máme právny základ a účel, potom sa robí test proporcionality, že koľko rokov ich uchovávať, akým spôsobom a podobne.
Tento proces je strašne drahý, najmä ak ho robíte pre každý osobný údaj zvlášť. Na druhej strane si potom každá firma zváži, či dáta skutočne využíva a musí ich mať alebo nie. GDPR je limit, pri ktorom si človek musí dobre zvážiť, čo vôbec bude v databáze mať a čo nie, ako dlho a z akých dôvodov.
Koľko vám trvala analýza, kým ste na toto všetko prišli?
Ešte stále na nej robíme. Je to nekončiaci proces. Najväčší nával je asi na začiatku, jeden až dva roky. Potom sa to ustáli, zavedú sa procesy a dvaja ľudia v tom ďalej pokračujú.
Potom už v zásade každý produktový, projektový manažér alebo developer pri novej funkcii alebo novom dátovom zdroji myslí na to, že treba urobiť tento proces. Napríklad v novom dátovom zdroji sa môže zdať, že žiadny osobný údaj nie je, no aj tak sa to musí preveriť. Možno zistí, že tam predsa len nejaký je.
Čo konkrétne ste kvôli GDPR museli zmeniť? Viete uviesť nejaký príklad?
Napríklad to, že pri všetkých osobných údajoch, je nastavená retenčná doba po ktorej údaj musíme anonymizovať. Môže to byť štatutár v spoločnosti a podobne.
Hovorili sme o tom, že firmy si často vďaka FinStatu overujú potenciálneho obchodného partnera. Čo by ste radili podnikateľom hľadať v tých dátach? Stačí sa pozrieť na tržby a zisky alebo ich má zaujímať niečo úplne iné?
Tržby a zisky sú v obchodnom styku takmer nedôležité. Je dobré pozrieť si všetky ukazovatele a indikátory, ktoré hovoria o zadlženosti alebo riziku, že firma možno nebude platiť alebo bude s platbou meškať. Na Slovensku majú firmy priemernú celkovú zadlženosť okolo 60 %. Ak má niekto 80 alebo 90 %, to už je ďaleko nad priemer.
Potom existujú ďalšie podrobnejšie ukazovatele. Napríklad záväzky z obchodného styku, to je v účtovnej závierke jedna položka. Ak je výrazná alebo oproti minulému roku veľmi narástla, ide o risk. Ukazuje to, že firma naťahuje svojich dodávateľov a platí im naschvál neskoro. Alebo sa pripravujú na konkurz, lebo ak niekomu narastú extrémne záväzky z obchodného styku, tak možno že už tuší, že chce spraviť reštrukturalizáciu a dodávateľov nezaplatí.
Relevantné sú aj dlhy v poisťovniach. Ale závisí ako, lebo veľa dlhov v poisťovniach aj na finančnej správe sú omyly, napríklad že účtovníčka zadá zlý variabilný symbol.
Ak má niekto dlh, automaticky to neznamená, že ide o niečo vážne. Relevantné je, ako často sa to stáva. Ak firma mešká šesťkrát za rok, ide už o typického neplatiča. Nemá peniaze alebo má takú povahu. Keď je to jedno meškanie v roku, tak je to väčšinou omyl, preklep v prevodnom príkaze.
Je ešte zaujímavé pozrieť sa na platobné rozkazy. To, že sa firmy súdia, či niečo zaplatiť alebo nie, je normálne. Ak má teda firma jeden platobný rozkaz za rok, je to v poriadku. Ak sa ale začnú hromadiť, má veľa sporov a môže ísť o problémového partnera.
Dáta o slovenských firmách zhromažďujete roky. Vidíte vďaka nim trendy alebo zmeny v podnikateľskom prostredí? Čo sa dá z nich vypozorovať teraz?
Legislatívne zmeny sú v dátach veľmi dobre viditeľné. Dá sa krásne pozrieť, aké bolo správanie firiem pred a po zavedení nejakého zákona. Napríklad zmena legislatívy pri reštrukturalizáciách po kauze Váhostav. Keďže boli viac v prospech veriteľov, počet reštruktúr klesol.
Zaujímavé boli aj podvodné zlúčenia, cez ktoré sa odpisovali dlhy. Dali sa z dát krásne odsledovať a analyzovať. Neskôr prišla aj legislatívna zmena.
Tieto dáta vedia byť nápomocné aj pri kreovaní zákonov. Analytické jednotky na ministerstvách využívajú dáta zo štátnych registrov aj FinStatu. Druhá vec sú však politické záujmy, ktoré môžu ísť proti racionálnym zisteniam a analýzam.
Napríklad špeciálny odvod pre maloobchody. Na dátach sa dal ľahko zmerať dopad už spustením tohto nápadu. Maloobchody majú zisk jednotky percent, čiže odvod by im zhltol v najhorších prípadoch aj niekoľkonásobok zisku. Našťastie toto sa zrušilo.
Čo vidíme teraz je to, že napriek očakávanému spomaleniu, alebo recesii sú slovenské firmy v dobrej kondícii. Zadlženosť, riziko a platobná morálka vyzerajú byť v norme ako v posledných najlepších rokoch na vrchole ekonomického rastu.
Filip Glasa (41)
Je zakladateľom a CEO spoločnosti FinStat a v súčasnosti rozbieha európsky projekt HitHorizons.com. V roku 2006 založil blog Ako.Investovat.sk. Zároveň písal články a blogy o financiách a investovaní pre Trend a SME. V rámci prípravy článkov musel často pripravovať výpočty a grafy. Časom zistil, že môže byt zaujímavé skúsiť celý tento proces automatizovať. Spolu so štartom FinStatu realizoval menšie dátové projekty pre Transparency Intenational a SME (druhypilier.sme.sk). Tento rok získal cenu za prínos k transparentnosti podnikateľského prostredia od poroty EY Podnikateľ roka.
