Aké druhy poplatkov existujú pri kryptomenách, aká je ich výška a vývoj?
V kryptomenovom svete existuje viacero druhov poplatkov, ktoré závisia od toho, koľko tretích strán sa to celého procesu narábania s kryptomenami zapája. Základné skupiny poplatkov spojených s kryptomenami sú tieto:
- Poplatky na burze – tieto poplatky sa odlišujú na každej burze, pričom záleží od politiky samotnej burzy. Väčšinou platíte za nákup/predaj alebo aj za výber, či uloženie kryptomeny na kryptoburze. Samotný nákup/predaj je vo forme tzv. maker/taker fee. To znamená, že nejakú desatinu percenta platí predávajúci aj kupujúci. Väčšinou vyššie percento zaplatí kupujúci, tzv. taker.
- Transakčné poplatky za prevod kryptomeny – tieto poplatky budú tvoriť jadro tohto článku. Sú to poplatky, ktoré smerujú ťažiarom, čiže tým, ktorý potvrdzujú transakcie. To znamená, že ich platíte pri prevode danej kryptomeny z adresy na adresu. Tu treba upozorniť, že pri platení v rámci nejakej burzy sa tento poplatok neúčtuje. Dôvodom je, že burza si vedie vlastný „excel“ kde sa obchody vyrovnávajú. Poplatok ťažiarom platíte až pri prevode mimo burzu.
- Poplatky za používanie kryptomenovej peňaženky – zvyčajne poplatky za používanie konkrétnej peňaženky. Vyskytujú sa zriedkavo a väčšinou sa ceny pohybujú nízko.
V rámci popisu blockchainu a celkovo fungovania kryptomien sme opísali proces potvrdzovania transakcií tzv. ťažiarmi, ktorí zároveň hrajú pri fungovaní blockchainovej siete kľúčovú úlohu. A to práve preto, že udržujú sieť a zabezpečujú jej bezpečnosť a transparentnosť zhromažďovaním transakcií do bloku a ich verifikáciou.
Ťažiari túto činnosť nevykonávajú zadarmo. Ich odmena je vo forme poplatkov, ktoré každý užívateľ platí pri posielaní danej kryptomeny z adresy na adresu (adresou myslíme peňaženky, ktoré spravujú pár verejný-súkromný kľúč).
Popis fungovania poplatkov, teda odmeny pre ťažiarov si popíšeme na príklade bitcoinu, keďže je to najpopulárnejšia a najbezpečnejšia kryptomena s najvyššou trhovou kapitalizáciou. Ostatné kryptomeny fungujú podobne, avšak výška poplatkov záleží od parametrov a nastavenia konkrétneho blockchainu, rovnako aj od toho či to je protokol proof of work alebo proof of stake, prípadne proof of resource.
Fungovanie poplatkov pri krytomene bitcoin
Pri krytomene bitcoin dostávajú ťažiari odmenu vo forme transakčných poplatkov, ktoré dostanú od užívateľov, ktorí si preposielajú nejakú sumu bitcoinov. A rovnako dostanú odmenu vo forme vyťažených bitcoinov. Tento typ odmeny v určitých periódach klesá a v prípade bitcoinu bude odmena rovná nule okolo roku 2140. V súčasnosti sa odmena za „vyťaženie“ pohybuje na úrovni 12,5 bitcoinu, pričom každé štyri roky sa zníži o polovicu.
Samotná výška poplatkov je daná technickým rozhraním blokov a blockchainu a trhom, teda dopytom a ponukou. Presnejšie koľko ľudí práve posiela transakcie v sieti - od toho sa odvíja minimálny a aj priemerný transakčný poplatok za poslanie krytomeny.
Každý posielajúci užívateľ je tak zodpovedný za to, aký poplatok je ochotný zaplatiť za transakciu a od toho sa odvíja aj rýchlosť schválenia transakcie ťažiarmi. Dôvod je ten, že keby si to určovali ťažiari, tak by medzi nimi vznikol kartel, keďže ich záujmom by bolo zarobiť čo najviac.
Bitcoinový blockchain má nastavenú veľkosť blokov na 1 MB a rýchlosť generovania blokov je každých 10 minút. Tu treba zdôrazniť, že rýchlosť generovania blokov je nastavená len približne. Dôvod je ten, že rýchlosť generovania blokov by mala byť v dlhodobom horizonte každých 10 minút. To znamená, že v krátkodobom horizonte sa môže rýchlosť generovania bloku meniť nad alebo pod danú hranicu, avšak v dlhodobom horizonte musí blížiť danej hodnote.
V súčasnosti sa situácia trochu odlišuje, čo sa týka veľkosti bloku, a to kvôli zmene nastavenia v roku 2017, ktoré sa nazýva Segregated Witness. Táto zmena spôsobila, že blok môže teoreticky dosiahnuť veľkosť 2 až 4 MB. V súčasnosti sa ale meria veľkosť bloku a transakcií v tzv. weight unites a tento limit je oficiálne nastavený na 4000 WU. Do zmeny mal jeden bajt váhu 4 WU v 1 MB bloku. Po zmene a prechode na SegWit má jeden bajt váhu 1 WU. Napriek tejto zmene sa princíp generovania blokov nemení.
Využitie hraničnej hodnoty bloku v priebehu času je zobrazené nižšie na grafe. Je potrebné upozorniť, že stránka ponechala 1 MB veľkosť bloku, pravdepodobne kvôli časovému porovnaniu. Technicky sa situácia zmenila, keďže zjednodušene povedané, sa zmestí viac informácií do bloku.
Dôvodom prechodu na SegWit bola kríza v rámci bitcoinu, keď pri minuloročnom boome vyšplhala mediánová cena transakcie na viac ako 30 dolárov (v súčasnosti sa mediánová cena transakcie pohybuje na úrovni 17 dolárových centov). Graf mediánovej ceny transakcie prikladáme nižšie.
Dôsledkom bolo, že keď ste pri prevode z vašej peňaženky zvolili nízky poplatok, tak sa vaša transakcia zaradila do tzv. mempoolu (Memory pool). Ide o „skladisko“ transakcií, ktoré čakajú na potvrdenie. Problémom je, že transakcia sa tam mohla zaseknúť na dlhšie obdobie ako je priemerný čas potvrdenia transakcie. V tom prípade vám neostávalo nič iné ako len čakať na nižšie poplatky. Tie sa znížili až znížením dopytu po bitcoine a práve aj stále väčšou implementáciou SegWitu, keďže implementácia nabiehala postupne.
Fungovanie overovania transakcií
Transakcie, ktoré budú predmetom overenia pri posielaní kryptomien vyberajú ťažiari podľa výšky poplatku a zároveň tak, aby sa zmestili do veľkosti bloku. To znamená, že v rámci potvrdzovania sa musí prihliadať aj na veľkosť samotnej transakcie. Ťažiari vyberajú transakcie tak, aby čo najviac zarobili a zároveň využili väčšinu dostupnej veľkosti bloku. Pre zjednodušené pochopenie prikladáme vysvetľujúce schémy. Na prvej priloženej schéme vidíme transakcie od A po D a ich samotnú veľkosť.
Na ďalšom grafe vidíme optimálne zahrnutie transakcií do bloku pre samotného ťažiara. Problémom je, že transakcia D sa nezmestí do bloku (ohraničenie modrou prerušovanou čiarou). Rovnako ťažiar nemôže transakciu „deliť“, to znamená, že musí byť v bloku ako celok.
Z toho dôvodu musí ťažiar zahrnúť transakciu A, ktorá je zobrazená na nasledujúcej schéme, aby z dostupných transakcií zarobil čo najviac a rovnako čo najviac zaplnil blok.
Ťažiar vždy vyberá transakcie tak, aby mal za jeden blok čo najväčší zisk z poplatkov a zároveň, aby blok čo najviac zaplniť čo sa týka veľkosti transakcií.
Fungovanie schvaľovania ťažiarmi v rámci prepojených transakcií
V prípade naviazaných transakcií ťažiar prerátava možnosti na základe naviazanosti a samozrejme výšky poplatku. Napríklad pri súvislosti transakcie A na ňu nadväzujúcej transakcie B prepočítava celkovú odmenu za obe transakcie alebo len za transakciu A, a na základe toho ich zaraďuje do bloku. Dôležité je poznamenať, že transakcie musia mať časovú súvislosť, teda najprv musí byť potvrdená transakcia A, a až potom transakcia B, naopak to nie je možné. Zvažovanie jednotlivých možností ukazujeme na ďalšom obrázku:
V tomto prípade môže schváliť len transakciu A alebo transakciu A + B podľa toho čo je pre neho viac efektívne. Samozrejme poplatok za transakciu A nedostane dvakrát ale len raz.
Niektoré peňaženky na kryptomeny umožňujú tzv. child pays for payers (CPFP), to znamená, že v prípade, keď vaša transakcia A mala nízky poplatok a čakáte dlho na potvrdenie, môžete vytvoriť k nej nadväzujúcu transakciu B s vyšším poplatkom. Takto nastavené súvisiace transakcie vám zaistia, že celková odmena za obe transakcie bude vyššia a zvýšite si tým pravdepodobnosť, že vás ťažiari skôr zaradia do bloku.
Škálovateľnosť a transakčné poplatky pri krytomenách v budúcnosti
Transakčné poplatky sú dlhodobo témou číslo jeden najmä pri bitcoine. Dôvodom je to, že pri vysokom dopyte, ako tomu bolo na prelome 2017/18 sa transakčné poplatky a počet nevybavených transakcií vyšplhal na maximá a škálovateľnosť sa stala pre bitcoin vypuklou.
Práve škálovateľnosť (teda kapacita systému pracovať so zvyšujúcim sa množstvom práce/úloh) je už rokmi diskutovanou a problémovou témou. Dôvodom je to, že kľúčoví vývojári vedú nekonečné diskusie ako ďalej s bitcoinom.
Minulý rok sa implementoval SegWit a v súčasnosti sa najviac pracuje na tzv. Lightening Networku, ktorý by mal umožniť vytváranie tzv. platobných kanálov, ktoré by mali zlacniť a zrýchliť sieť. Samotný Lightening Network bude existovať na inej vrstve a zúčtovanie konečných výsledkov medzi užívateľmi prebehne na blockchaine. Rovnako sa pracuje napríklad na Rootstocku, čo je implementácia inteligentných zmlúv na blockchaine bitcoinu. Je len otázkou času, kedy toho bitcoin zvládne oveľa viac a jeho uplatnenie sa tak viac rozšíri.
