Ak sa začnete zaujímať o Bitcoin je veľmi pravdepodobné, že budete počuť nejaký mýtus, ktorý nie je úplne pravdou alebo je pravdivý čiastočne. V nasledujúcom článku sa pozrieme na najpopulárnejšie mýty v oblasti kryptomien.
Bitcoin na rozdiel od národných mien nie je ničím krytý
Na tento bod musíme odpovedať otázkou typu: čím je krytý súčasný finančný systém? Nie je to triviálna otázka a diskutuje sa o nej už desiatky rokov v komunite ekonómov, pričom vznikajú rôzne názorové tábory. Kedysi boli peniaze kryté ekvivalentným množstvom zlata, a takýmto peniazom sa hovorilo komoditné peniaze. Zlato bolo tisícky rokov peniazmi, pričom plnilo všetky potrebné charakteristiky peňazí, či už z fyzikálneho hľadiska alebo z hľadiska očakávaní, ktoré ľudia voči nim majú. Neskôr vznikli aj terajšie národné meny alebo inak nazývane FIAT peniaze. A dôležité je poznamenať, že ich obeh bol a aj je vynútený štátom, avšak akceptovateľný pre obyvateľstvo. V súčasnosti máme FIAT peniaze kryté dlhom (za ktorým stojí nejaká ekonomická aktivita, výroba obuvi, pečenie rožkov atď.). To znamená, že súčasné národné meny (teda aj to čo vydáva centrálna banka) sú kryté ekonomickou činnosťou, ktorá sa má vykonať v budúcnosti. Centrálna banka a komerčné banky následne manažujú dlhové vzťahy v ekonomike. Či úspešne alebo neúspešne, to ukazuje inflácia.
Naopak Bitcoin nie je krytý budúcou činnosťou alebo dlhom. Či bude možné v ňom úrok (ako nositeľa informácie v dlhovej výmene) v nejakej podobe uchopiť je rovnako otázne. Bitcoin držia jeho vlastnosti, ako je decentralizácia, transparentnosť, odolnosť voči inflácii alebo anonymita, za ktorými stoja ťažiari so svojimi zariadeniami. Práve od toho ako sú tieto vlastnosti udržované záleží to, ako si ľudia a investori jeho hodnotu cenia. Čo v preklade znamená, že cena Bitcoinu záleží od dopytu po ňom.
Bitcoin je digitálne zlato či peniaze
Podobne ako sme spomínali vyššie, Bitcoin nespĺňa charakteristiky peňazí. Dokážete ním platiť, avšak väčšinou sa používa len ako transakčná mena s rýchlym prebehnutím platby (využiteľné napríklad pri cezhraničných prevodoch). Rovnako sa jeho cena pri platení prepočítava na základe kurzu rovno na národnú menu, ako dolár či euro. Niektorí ho vidia ako úložisko hodnoty a prirovnávajú k digitálnemu zlatu, avšak je to rovnako otázka do diskusie, keďže Bitcoin nespĺňa jednu zásadnú vlastnosť zlata, a to relatívnu vzácnosť. Bitcoin má dopredu dané množstvo a je nastavený deflačne. Naopak zlato v prípade potreby je možné ťažiť ďalej a pracovať technológiách, ktorými sa dá dostať k ďalšiemu zlatu.
Bitcoin je anonymný
Rovnako jeden z mýtov, ktorý nie je pravdou. Bitcoin je anonymný len do určitej miery. Napríklad keď si otvoríte blockchain explorer uvidíte tam plno verejných adries, avšak tie vám nič spojené s identitou nepovedia. Povedia vám len to, koľko tá ktorá adresa obsahuje bitcoinov a aké transakcie na nej v minulosti prebehli a samozrejme od koho ku komu.
Napriek tomu, už existujú vládne inštitúcie, alebo nástroje, ktoré vám dokážu dohľadať aj identitu, ktorá stojí za konkrétnou adresou. Umožňujú im to bežné burzy, ktoré v rámci regulácie know your customer (KYC) vyžadujú od obchodníkov dokladovanie ich identity. Avšak proti tomuto existujú nástroje, tzv. zmiešavače transakcií, ktoré by mali zabezpečiť nevystopovateľnosť bitcoinových transakcií.
Bitcoin je hacknuteľný
Jeden z veľmi populárnych mýtov v súčasnosti, pričom dôvodom je narastajúci počet hackov, ktoré sú spájané s kryptomenami. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako problém kryptomien, avšak je to problém tretích strán, cez ktoré sa zatiaľ kryptomeny sprostredkúvajú. Vo väčšine prípadov je to problém centralizovaných búrz, ktoré sú bodmi zlyhania v kryptosvete.
Na strane druhej samotný Bitcoin je open-source projekt. To znamená, že každý sa môže pozrieť na jeho kód na Githube. V preklade, každý môže nájsť nejakú dieru v systéme a zneužiť ju vo svoj prospech. Napriek tomu sa to doteraz ešte nestalo a nikto výraznejšiu chybu, vďaka ktorej by mal Bitcoin problémy, nenašiel. Aj keď v minulosti našli vývojári nejaké chyby v kóde, avšak tie sa podarilo vyriešiť. Dôležité je poznamenať, že keby sa našla chyba v kryptografii a samotných protokoloch (SHA 256 a Eliptické krivky), tak by to bol problém aj pre všetky ostatné systémy, čiže pre celý internet.
Ťažba je ekologická katastrofa
Na jednej strane je pravdou, že Bitcoin v súčasnosti ročne spotrebuje už viac elektrickej energie ako celé Rakúsko alebo Česká republika, pričom nehovoríme o ostatných kryptomenách, ktoré majú rovnako implementovaný protokol proof of work, teda dôkaz prácou.
Na strane druhej elektrická energia využívaná na ťažbu kryptomien je väčšinou prebytočná energia elektrární v rôznych častiach sveta (podľa portálu Buy Bitcoin Worldwide to platí najmä pre Čínu) alebo elektrina vo zvýhodnených oblastiach (oblasti, kde je nízka cena vstupov pri výrobe elektriny, alebo dotované oblasti), kde dokážu ťažiari minimalizovať náklady. Dôvodom je to, že ťažiť ďalšie a ďalšie bitcoiny je čoraz ťažšie s narastajúcou náročnosťou ťažby, a to napriek zlepšujúcim sa špeciálnym zariadeniam na ťažbu kryptomien. Ťažiari sa tak snažia ťažiť v oblastiach, ktoré sú pre nich najvýhodnejšie.
Rovnako je to pre kryptomeny prospešné, keďže čím je viac výpočtovej sily v ťažbe Bitcoinu, tým je ťažšie Bitcoin hacknúť a nejako sieť narušiť, keďže ťažiari zabezpečujú hlavne jej bezpečnosť. Ťažké je aj porovnávať náročnosť na elektrinu bitcoinovej siete s náročnosťou napríklad finančného systému, bánk či búrz, keďže takáto evidencia sa nevykazuje.
Bitcoin ako mena dílerov a teroristov
Z počiatku sa verilo, že Bitcoin alebo ostatné kryptomeny, ktoré sú kvázi anonymné, sú menami dílerov drog a teroristov. Prispievali k tomu aj správy o niekdajšej burze Sild Road, ktorú prevádzkoval Ross Ulbricht a na ktorej obchodovali s nelegálnymi vecami. Samozrejme niekto na tzv. darknetoch drogy a zakázané veci v tej ktorej krajine nakupuje, avšak nie je to vyšší podiel než nákup prostredníctvom národných mien.
Neskôr, naopak, vydal Europol štúdiu k terorizmu pod názvom Internet Organised Crime Threat Assessment 2018, v ktorej došiel k záveru, že kryptomeny sa výraznejšie v rámci terorizmu nepoužívajú. A dôvodom je to, že islamský svet do veľkej miery stále používa Hawala systém, čo je systém na báze hotovosti a tretích strán, ktoré si započítavajú záväzky a pohľadávky voči ostatným.
Bitcoin raz nahradí tradičné banky a národné meny
Myšlienka, ktorá je častá v kryptomenovej komunite a mnoho ľudí verí v jej naplnenie. Z teoretického hľadiska je ťažké si predstaviť finančný systém fungujúci na Bitcoine, pretože pravdepodobne budú chýbať motivácie poskytovať v ekonomike úvery, keďže z obmedzeného množstva bitcoinov budú veritelia špekulovať na vyšší nárast hodnoty v prípade držania bitcoinov než požičania za úrok. A to nehovoríme o ostatných problémoch, ktoré z ekonomického hľadiska nie sú v prípade bitcoinu ako peňazí v ekonomickom systéme triviálne.
To, že to nebude tak skoro potvrdzuje aj fakt, že banky zatiaľ plnia svoju rolu dobre. V Európe nie je krajina, ktorá by trpela hyperinfláciou a rovnako vám zatiaľ nikto bezdôvodne neodmietne transakciu. Rovnako sú transakcie relatívne rýchle, pričom by sa v budúcnosti dĺžka ich vysporiadania mala skracovať. Pre bežného obyvateľa zatiaľ neexistuje dôvod, prečo by sa mal o kryptomeny, ako platobného prostriedku alebo peňazí, mal zaujímať.
Bitcoin sa nemôže deliť a škálovať
Množstvo ľudí z počiatku, keď sa dozvedia o Bitcoine si pomyslia, že si ho nemôžu dovoliť, pretože jeden stojí približne 5000 eur. To ale nie je pravdou, pretože je možné ho deliť na stomilióntinu, teda na jednotku, ktorá sa nazýva satoshi. To znamená, že minimálne potrebujete 0,00005 €.
Škálovateľnosť je častou témou neprajníkov Bitcoinu. A to z toho dôvodu, že za určitý čas môže bitcoinová sieť spracovať len určité množstvo transakcií. Dôkazom toho boli priemerné poplatky koncom roka 2017, ktoré vystúpili aj na viac ako 20 eur za transakciu. Riešiť by to mal v blízkej budúcnosti Lightening network technológia, ktorá prinesie do Bitcoinu platobné kanály, ktoré umožnia priepustnosť väčšieho počtu transakcií a rovnako udržia nízku cenu transakcií.
Bitcoin je kontrolovaný ťažiarmi
Ťažiari sú v bitcoinovej sieti kľúčovými postavami, keďže sa starajú o potvrdzovanie transakcií, emitovanie nových bitcoinov a rovnako o bezpečnosť siete. V prípade, že by niekto získal väčšinu výpočtovej sily, čo znamená 51%, tak by teoreticky mohol ovládnuť sieť a pozmeniť napríklad už potvrdené transakcie, avšak musel by pracovať v blockchaine spätne („odomykať“ už prebehnuté transakcie reverzne) než celá sieť, čo by ho stálo ohromný čas, nehovoriac o peniazoch. Zároveň by si to nemal nikto z ostatných ťažiarov všimnúť, keďže by proti nemu mohli ostatní niečo podniknúť.
Do určitej miery stále existuje hrozba, že výpočtová sila sa bude koncentrovať v nejakom bode, v súčasnosti je takou hrozbou Čína a spoločnosť Bitmain, ktorá má v sieti významný podiel, avšak nie väčšinový.
Verejný vs. súkromný blockchain
Kontroverznou témou v rámci kryptomien sú súkromné a verejné blockchainy. Väčšina kryptomien a aj Bitcoin sú verejným blockchainom. Hocikto v sieti môže vstúpiť a začať ťažiť a potvrdzovať transakcie. Každý do takéhoto blockchainu vidí a nikto nemá právomoc ním manipulovať. Presným opakom je súkromný blockchain, ktorý spravuje jedna inštitúcia a je centralizovaný. To znamená, že nemusí byť vôbec natoľko transparentný ako to daná inštitúcia, ktorá ho spravuje, deklaruje. Otázne je rovnako to, či je pre samotnú inštitúciu efektívne mať takýto blockchain.
Bitcoin raz porazia kvantové počítače
V súčasnosti to nie je možné, avšak v budúcnosti je to teoreticky možné, keďže nevieme predpovedať, kam sa inovácie pohnú v budúcnosti. Netreba zabúdať, že v prípade zostrojenia kvantových počítačov, ktoré by mohli položiť Bitcoin na kolená, budú ohrozovať aj súčasný verejný systém a všetky ostatné systémy s nižšou bezpečnosťou. V tom prípade budeme mať väčší problém než napadnutie Bitcoinu.
