Regulácia kryptomien vo svete či na Slovensku je stále veľkou neznámou. Ako k nej pristupujú jednotlivé krajiny v Európskej únii či v USA?
Regulácia kryptomien je témou, ktorá sa ťahá s kryptomenami od ich vzniku. Sám Satoshi Nakamoto, tvorca prvej fungujúcej kryptomeny, vytvoril Bitcoin za účelom „slobodných peňazí“. Tie by nemali byť pod dohľadom žiadnej autority a mali by fungovať v slobodnom prostredí, ktoré nikto nemôže regulovať alebo inak narušiť.
V súčasnosti po 10 rokoch sa situácia mení a otázka regulácie sa všeobecne v oblasti kryptomien skloňuje čoraz častejšie. Na jednej strane je dôvodom rastúci trh a prirodzená potreba vlád zaujať postoj k virtuálnemu svetu kryptomien, ktorý sa čoraz viac prepája na reálny svet. Na strane druhej je to rastúce uplatnenie kryptomien, ktoré postupne nachádzajú svoje miesto nielen v rámci alternatívnych mien a platidiel. V tomto článku sa pozrieme na aktuálny stav regulácie vo svete v kľúčových štátoch a samozrejme aj na aktuálny stav a diskusiu okolo regulácie na Slovensku.
V prvom rade je dôležité zdôrazniť, že medzi štátmi nepanuje všeobecná zhoda, ako by sa kryptomeny mali regulovať, a preto každý štát má ku kryptomenám vlastný postoj a je len na strane vlád a parlamentov, aký postoj zvolia k tejto novej technológii.
Regulácia kryptomien v Európskej únii
Na pôde Európskej únie v súčasnosti neexistuje jednotný postoj k regulácii kryptomien, ktorý by sa vyžadoval od každého štátu, to znamená, že každý štát definuje kryptomeny vo svojej legislatíve rozdielne. Najviac sa štáty zhodujú v tom, že kryptomeny neodporúčajú používať a že ich nepovažujú za skutočné peniaze či menu, keďže oficiálnou menou je euro. A rovnako na dani z pridanej hodnoty (DPH) v spojení s kryptomenami, keďže o tej rozhodol Európsky súdny dvor. Napriek tomu s rastúcim využitím kryptomien aj táto otázke nie je uzavretá. Nižšie uvádzame konkrétne príklady, kedy je činnosť s kryptomenami od DPH oslobodená:
- V prípade búrz, ktoré poskytujú zámenu kryptomien či FIATu, tým pádom táto činnosť spadá pod poskytovanie finančnej služby za odplatu – napriek tomu, aj tu môže niekto napadnúť definíciu finančnej služby, keďže väčšina ľudí investuje a neakceptuje/neplatí kryptomenami v zmysle platobnej transakcie.
- Ťažba kryptomien – Nebolo preukázané spojenie medzi vykonanou službou a odplatou, keďže pri ťažbe nedostanete automaticky odmenu. Sporná je oblasť pool miningu, teda ťažby vo väčších skupinách, kde sa odmena pri vyťažení rozpočítava na ťažiarov.
Prvou lastovičkou v oblasti regulácie kryptomien bol legislatívny návrh zo strany Európskej komisie v júli 2016, ktorý sa týkal štvrtej smernice proti praniu špinavých peňazí (Anti Money Laundering Directive; AMLD). V tomto návrhu sa okrem iného spomínajú poskytovatelia peňaženiek, kryptomenové burzy a iné platformy slúžiace na výmenu kryptomien, ktoré sú povinné mať implementované politiky a stratégie na prevenciu a detekciu operácií spojených s praním špinavých peňazí či terorizmom. V samotnom návrhu smernice je spomenutá aj definícia virtuálnych mien. Tie sú podľa AMLD: „digitálne nosiče hodnoty, ktoré nie sú vydané centrálnou bankou alebo verejným orgánom a nie sú nevyhnutne spojené s FIAT menou, ale sú akceptované fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a môžu byť prevedené, uchované alebo obchodované elektronicky.“ Návrh bol schválený koncom januára 2018.
Krátko potom Európska komisia publikovala v marci 2018 akčný plán venovaný využitiu inovácií v oblasti finančných služieb na vytvorenie inovatívnejšieho a konkurencieschopnejšieho finančného trhu v Európskej únii. Do tohto plánu spadajú finančné inovácie (Fintech), teda blockchain, umelá inteligencia a cloudové služby. Akčný plán zahŕňa aj tzv. EU Blockchain Observatory and Forum, ktoré vzniklo v rovnakom období. Ide o platformu, kde sú zapojené európske štáty a jej účelom je sledovať trendy a udalosti v oblasti blockchainu a zároveň ich reportovať Európskej komisii.
Bitcoin je v rámci Európskej únie vyňatý z dani z pridanej hodnoty po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora z októbra 2015.
Napriek reguláciám zo strany Európskej únie, jednotlivé členské štáty tvoria ešte vlastné regulačné prostredie, pričom si kryptomeny a ich miesto v rámci zákonov definujú sami.
Spojené štáty americké a ich postoj k regulácii kryptomien
V USA je režim regulovania kryptomien rovnako nejednotný ako v Európskej únii. Na celoštátnej úrovni je niekoľko inštitúcií/regulátorov, ktoré bitcoin a kryptomeny špecifikujú každá podľa svojich pravidiel a právomocí.
V prvom rade sa na kryptomeny v USA vzťahuje podobne ako v Európskej únii Anti Money Laundering Regime (AMLR), teda regulácia proti praniu špinavých peňazí. Táto oblasť spadá pod Financial Crimes Enforcement Network (FCEN). Pod túto reguláciu patria všetky kryptoburzy a spoločnosti, ktoré poskytujú zámenu kryptomien a musia spĺňať predpísané požiadavky.
Organizáciou, ktorá sa ku kryptomenám vyjadruje pomerne často je Securities Exchange Comission (SEC), ktorá reguluje burzy a obchodovanie s cennými papiermi. V súčasnosti komisia automaticky považuje kryptomeny za tzv. securities, teda cenné papiere, pokiaľ samotný vývojár alebo tvorca tej ktorej kryptomeny nepreukáže, že to nie je cenný papier a má odlišné vlastnosti. Z toho vyplýva, že burzy a inštitúcie, ktoré ponúkajú obchodovanie či zámenu kryptomien, podliehajú pod regulácie SEC a musia spĺňať všetky nimi požadované regulácie.
Druhou organizáciou je Commodity Futures Trading Commision (CFTC), jej úlohou je venovať sa burzovým či neburzovým derivátovým obchodom. Pod tohto regulátora spadajú všetci, čo spravujú nejaký typ derivátových služieb napojených na kryptomeny. Napríklad CBOE (Chicago Board Options Echange) s jej Bitcoin futures kontraktami alebo CME Group (Chicago Mercantile Exchange Group) s rovnakým produktom.
Treťou organizáciou je IRS (Internal Revenue Service), ktorý spravuje daňový systém Spojených štátov. IRS už v roku 2014 vydala stanovisko ku kryptomenám a považuje ich za majetok. Z toho pohľadu sa zdaňuje vždy kapitálový výnos či už z transakcie, kde sa predáva kryptomena na FIAT alebo kryptomeny medzi sebou. V prípade zisku z obchodov sa na obchodníka vzťahuje daňová povinnosť.
Regulácia kryptomien vo Švajčiarsku
Švajčiarsko je spolu s Maltou je jedna z najskloňovanejších krajín, čo sa týka kryptomien. Dôvodom je to, že sa obe krajiny rozhodli svojou lákať reguláciou investorov a podnikateľov. Z tohto pohľadu ide o ostrovčeky pozitívneho postoja ku kryptomenám.
Vo Švajčiarsku koncom roka 2017 a začiatkom roka 2018 začal kantón Zug a municipalita Chiasso kantónu Ticino akceptovať bitcoin ako platbu za mestské služby alebo dane. V súčasnosti sa kantónu Zug hovorí aj crypto valley kvôli tomu, že množstvo spoločností sem presunulo svoje podnikanie. Vo februári 2018 sa začal vo väčšej miere kryptomenami a ICO zaoberať aj švajčiarsky regulátor finančného trhu, Swiss Financia Market Supervisory Authority (FINMA), ktorý vydal usmernenie k zaobchádzaniu s ICO.
FINMA delí v usmernení tokeny na tri typy. Každý jeden projekt hodnotí individuálne a následne ho umiestňuje do jednej z troch definícií. Presnejšie na utility, payment alebo asset tokeny. Payment tokeny sú definované ako kryptomeny, ktoré slúžia na platby či prenos hodnoty. Utility tokeny sú tokeny, ktoré fungujú v rámci vnútorného systému daného projektu a slúžia aj na prístup ku konkrétnej službe, ktorú daná kryptomena ponúka. Asset tokeny reprezentujú pohľadávku/záväzok medzi emitentom a investorom. Tieto tokeny hodnotí FINMA na rovnakej úrovni ako akcie, dlhopisy alebo deriváty. Z toho plynú následne aj regulácie a požiadavky ako na emitentov akcií či dlhopisov. Podobne je to aj s payment tokenmi, ktoré musia spĺňať požiadavky z oblasti boja proti terorizmu či praniu špinavých peňazí. V prípade, že ICO nejakého projektu garantuje v budúcnosti vrátenie investície aj s nejakým výnosom, tak bude musieť konkrétny projekt požiadať o bankovú licenciu. Kryptoburzy podobne ako v iných štátoch spadajú pod Anti-Money Laundering Act, teda pod reguláciu proti praniu špinavých peňazí. Podobne ako v ostatných štátoch je aj zisk z obchodovania s kryptomenami predmetom zdanenia. V prípade Švajčiarska si každý kantón za toto zodpovedá sám.
V takto nastavenej schéme podnikatelia a konkrétne projekty dopredu vedia, aká regulácia bude mať vplyv na ich projekt a vedia podľa toho nastaviť svoju kryptomenu a svoj podnikateľský plán
Regulácia kryptomien na Slovensku a v Česku
Na Slovensku sa v roku 2018 novelizovalo niekoľko zákonom s vplyvom na vlastníkov a obchodníkov s kryptomenami. Presnejšie sa v rámci zákonov vymedzilo, čo sú kryptomeny, ako s nimi v rámci účtovníctva narábať a ako ich zdaňovať.
Národná banka Slovenska (NBS) už niekoľkokrát avizovala, že nemá dohľad nad kryptomenovým trhom a neodporúča investovať do kryptomien, keďže to nie sú národné meny a tým pádom nie sú pod dohľadom NBS.
V súčasnosti má Ministerstvo financií Slovenskej republiky založenú pracovnú skupinu zloženú z odborníkov zo súkromného sektora, verejnej správy či školstva. Cieľom pracovnej skupiny je identifikovať kľúčové problémy podnikateľov alebo investorov z kryptomenového sektora a vytvoriť spolu s nimi potrebné legislatívne opatrenia. Keďže v súčasnosti sektor kryptomien už nie je založený len na investovaní, ale stále vznikajú aj nové potenciálne aplikácie technológie blockchain, ktoré musia byť v určitej forme právne uchopené. Nehovoriac o tom, že vznikol nový „produkt“ finančného trhu, ktorý by mal byť v určitej miere regulovaný a niekto by mal na neho dohliadať.
U našich susedov je stav regulácie kryptomien veľmi podobný tomu slovenskému. Pre účely dane z príjmov v prípade investorov a obchodníkov vzniká daňová povinnosť fyzickej osobe v momente zámeny kryptomeny. A to či už za inú kryptomenu alebo za FIAT alebo za službu či tovar. Dôvodom je to, že je právne definovaná ako nehmotná hnuteľná vec. Podobne ako na Slovensku si náklady na nadobudnutie kryptomien nemôžete preniesť do iných rokov alebo znížiť si daňovú povinnosť v rámci iného príjmu (napríklad zo zamestnania). Prípad ťažiarov je podobný, to znamená, že dania zisk z kryptomien až pri ich zámene/predaji. Dokonca by mali mať založenú živnosť a daňovú povinnosť si môžu znížiť vykázaním výdavkov na obstaranie zariadenia či elektriny.
