Kúpna zmluva a zmluva o dielo sú najpoužívanejšie zmluvné typy, ktoré sú v praxi často ľahko zameniteľné. Pozrite sa, ako voľbu správneho typu zmluvy upravuje zákon.
Čo je kúpna zmluva a čo zmluva o dielo?
Kúpnu zmluvu využívame v prípade, že nám druhá osoba dáva určitú vec – či už jedinečnú konkrétnu vec (napr. pozemok) alebo určité množstvo (napr. 2 tony piesku), pričom táto osoba od nás za poskytnutú vec dostáva vopred dohodnutú cenu.
Pozor! Odlišujte kúpu kancelárskych potrieb od kúpy bytu alebo pozemku. Pri kúpe nehnuteľnosti sa stávate vlastníkom až zápisom do katastra nehnuteľností.
Zmluva o dielo sa naopak uzatvára v prípadoch, kedy vec – predmet zmluvy ešte neexistuje. Zmluvu o dielo použijeme, ak potrebujeme, aby pre nás niekto niečo vytvoril alebo zhotovil, a to opäť za vopred dohodnutú cenu. Zmluva o dielo sa rovnako využije aj v prípadoch, že predmetom zmluvy bude montáž, údržba, oprava alebo úprava už existujúcej veci.
Príklad: Ak si chce podnikateľ zaobstarať auto, využijete kúpnu zmluvu. Ak sa mu však auto pokazí a bude ho chcieť nechať opraviť, s autoservisom uzavrie zmluvu o dielo.
Čo znamená „pravidlo dodania materiálu“?
Čo však robiť, ak si síce dohodnete s výrobcom, že pre vás niečo vytvorí, ale zároveň sám aj dodá všetok materiál? Zákonné riešenie znie, že ide o zmluvu kúpnu. Túto situáciu však treba odlišovať od situácie, kedy si síce výrobca dodá všetok materiál sám, ale jeho činnosť je hodnotnejšia ako materiál, ktorý využije, tzn. podstatnou v zmluve je jeho činnosť.
Príklad: Ak si necháte zhotoviť nábytok na mieru, všetok materiál dodáva výrobca nábytku, ide teda o kúpnu zmluvu. Naopak, pôjde o zmluvu o dielo, ak si necháte namaľovať obraz, aj keď plátno a farby dodá maliar, pretože umelecká činnosť maliara presahuje hodnotu dodaného materiálu.
V prípade, že dodáte materiál a druhá strana výlučne prispeje svojou činnosťou v podobe výroby novej veci, prípadne jej opravy alebo úpravy, pôjde o zmluvu o dielo.
Príklad: Ak si necháte zhotoviť nábytok na mieru a zároveň dodá výrobcovi potrebný materiál, pôjde o zmluvu o dielo.
Existujú výnimky z „pravidla dodania materiálu“? Áno, pri stavbách.
Z vyššie popísaného postupu zákonodarca vyčleňuje samostatnú skupinu – stavby. Pri zhotovení, montáži, údržbe, oprave alebo úprave stavby, prípadne len jej časti, sa vždy uzatvára zmluva o dielo, bez ohľadu na to, kto dodáva materiál.
Príklad: So stavebníkom uzatvárame zmluvu o dielo na výstavbu budovy aj keď stavebník dodáva všetok materiál.
Je potrebné uzatvárať zmluvu písomne?
Zákonodarca si uvedomuje, že kúpna zmluva aj zmluva o dielo sú zmluvy využívané v hojnom počte a nie vždy je priestor na jej potvrdenie na papieri. Vo všeobecnosti preto nevyžaduje, aby boli zmluvy v písomnej forme, postačuje teda aj ústna dohoda. Samozrejme je vhodnejšia forma písomná, kedy písomná zmluva môže neskôr poslúžiť ako silný dôkaz v prípadnom spore.
Písomná forma je v podnikateľskej praxi priam nevyhnutnosťou taktiež z hľadiska splnenia podmienok pre získanie úveru či leasingu (leasingová spoločnosť neprefinancuje firemné auto bez doloženia kúpnej zmluvy) alebo z hľadiska daňového, nakoľko daňový úrad môžu v niektorých prípadoch okrem účtovných dokumentov zaujímať tiež obchodné dokumenty ako sú zmluvy (daňová kontrola).
Ďalšou z výnimiek sú prevody nehnuteľností, pri ktorých je vyžadovaná nielen písomná forma kúpnej zmluvy, ale navyše podpisy ako predávajúceho, tak kupujúceho musia byť na tej istej listine. Pre zápis do katastra nehnuteľností navyše tieto podpisy musia byť úradne overené.
Príklad: Pri nákupe vozidla nemusíme uzatvárať zmluvu písomne. Naopak, pri predaji pozemku musí byť kúpna zmluva uzatvorená písomne.
Na čo slúži dodací list a preberací protokol?
Dodací list a preberací protokol obvykle vystavujú podnikatelia pôsobiaci vo výrobe a obchode.
Dodací list využívame pri kúpnych zmluvách ako doklad, že tovar bol odoslaný, popisujeme v ňom jeho kvalitu, druh, množstvo atď. Pokiaľ sa tovar doručuje prostredníctvom prepravcu, prepravca tovar skontroluje podľa dodacieho listu, a pokiaľ tovar popisu zodpovedá, dodací list potvrdí. Po doručení potom dodací list potvrdí aj samotný príjemca a takto potvrdený ho odosielateľovi vráti späť. Dodací list sa vystavuje v dvoch vyhotoveniach – jeden bude slúžiť ako doklad pre predávajúceho a jeden dostane osoba, ktorá platí za tovar.
Pokiaľ ide o preberací protokol, tento vystavujeme ako doklad o stave predmetu, ktorý sme prevzali. Odovzdávajúci musí popísať celkový stav tovaru spolu so všetkými dôležitými a podstatnými údajmi, ktorý potom osoba preberajúca tovar alebo dielo potvrdí. Preberací protokol sa využíva pri zmluvách o dielo a pri významnejších kúpach, ako napr. pri kúpe bytu, vozidla, pozemku atď.
Obom dokumentom treba venovať náležitú pozornosť, keďže v prípade vád na tovare alebo diele môžu slúžiť ako dôkazy. Ani dodací list ani preberací protokol neslúžia ako faktúra.
Príklad 1: Pri kúpe kancelárskeho nábytku výrobca vystavil dodací list, v ktorom popísal dodávaný nábytok (čo všetko obsahuje zásielka, z akého je dreva atď.), prepravca po kontrole zásielky dodací list potvrdil, a následne vám nábytok doručil. Po doručení skontrolujete, či popis nábytku v dodacom liste odpovedá dodanému tovaru, dodací list potvrdíte a zašlete ho späť výrobcovi.
Príklad 2: Uzavreli ste so stavebníkom zmluvu o dielo na výstavbu budovy, ktorá má slúžiť ako hotel, ktorý budete prevádzkovať. Po dokončení výstavby skontrolujte, či stavba zodpovedá zmluve a so stavebníkom spíšte preberací protokol, kde popíšete stav, v akom preberáte budovu. Tento dokument podpíšete vy aj stavebník.
Dodací list, preberací protokol a dodanie tovaru z tuzemska
Dodací list a preberací protokol zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. S touto problematikou súvisí predovšetkým § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je oslobodené od DPH, ak je nadobúdateľ registrovaný pre DPH v inom členskom štáte. Aby mohlo byť takéto dodanie tovaru oslobodené od DPH, musia byť splnené určité podmienky definované v § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Splnenie podmienok oslobodenia od DPH je predávajúci povinný preukázať kópiou faktúry alebo dokladom o fyzickej preprave tovaru do iného členského štátu v závislosti od toho, kto vykonáva prepravu alebo odoslanie tovaru do iného členského štátu a inými dokladmi, ako je napríklad zmluva o dodaní tovaru, dodací list, doklad o prijatí platby za tovar, doklad o platbe za prepravu tovaru.
Ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, vyžaduje sa doklad o odoslaní tovaru.
Ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inak ako poštovým podnikom, vyžaduje sa kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom je odberateľom alebo osobou ním poverenou potvrdené prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar alebo dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Ak prepravu tovaru vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, vyžaduje sa potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Toto potvrdenie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 43 ods. 5 písm. b) a c) zákona o dani z pridanej hodnoty.
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré túto problematiku upravujú
- § 133 a § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník v platnom znení
- § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
- § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
- § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., o dani z pridanej hodnoty v platnom znení
