Novela Obchodného zákonníka prináša úplne nové ustanovenia o spoločnosti v kríze. Spoločnosť v kríze bude mať zakázané vracať niektoré plnenia, ktoré jej boli poskytnuté.
Schválená novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“) účinná od roku 2015 prináša pre podnikateľov okrem ustanovení o kríze spoločnosti aj ďalšie dôležité témy, o ktorých si môžete prečítať v článkoch S. r. o. za euro a spoločnosti povinné uvádzať základné imanie a Register diskvalifikovaných osôb vylúčenie z výkonu funkcie.
Zavedenie inštitútu „spoločnosť v kríze“
Novelou Obchodného zákonníka sa v podobe nových rozsiahlych ustanovení počnúc § 67a a § 67i končiac zavádzajú osobitné pravidlá upravujúce hospodárenie s niektorými cudzími zdrojmi financovania poskytnutými spoločnosti počas krízy. Zámerom ustanovení o kríze spoločnosti je, aby určité plnenia, ktoré sa poskytnú spoločnosti v kríze, mala spoločnosť zakázané do prekonania krízy vracať a uspokojenie týchto plnení sa tak podriadi uspokojeniu nárokov iných veriteľov, ktorí budú uspokojení prednostne.
Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosť je podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v úpadku, ak je predlžená alebo platobne neschopná. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Hroziaci úpadok sa pritom vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov a táto skutočnosť sa bude odvíjať od účtovníctva dotknutej spoločnosti. Spoločnosti hrozí úpadok, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov menší ako štyri ku sto. Tento pomer ale platí len pre rok 2015. V nasledujúcich rokoch sa tento pomer bude postupne sprísňovať – pre rok 2016 bude platiť pomer šesť ku sto a pre rok 2017 pomer vlastného imania a záväzkov osem ku sto.
Na účely Obchodného zákonníka môže byť spoločnosťou v kríze len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Spoločnosťou v kríze na účely Obchodného zákonníka nemôže byť banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov.
Príklad č. 1 na posúdenie skutočnosti, či je spoločnosť v kríze
Spoločnosť s ručením obmedzeným vykazuje v poslednej účtovnej závierke zostavenej k 31. decembru 2014 stav majetku a zdrojov majetku (zjednodušene) uvedený v nasledujúcej schéme.
| Súvaha k 31. 12. 2014 (v eurách) | |||
| Strana aktív | Strana pasív | ||
| Softvér Samostatne hnuteľné veci Tovar na sklade a v predajniach Pohľadávaky voči odberateľom Pokladnica Bankové účty |
8 000 23 000 13 000 15 000 18 000 23 000 |
Základné imanie Zákonný rezervný fond Výsledok hospodárenia - zisk Záväzky voči dodávateľom Záväzky voči zamestnancom Bankové úvery |
35 000 15 000 4 000 9 000 7 000 30 000 |
| Spolu majetok | 100 000 | Spolu vlastné imanie a záväzky | 100 000 |
Spoločnosť podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je v úpadku. Následne skúmame, či spoločnosti nehrozí úpadok podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zisťujeme pomer vlastného imania a záväzkov, ak je menší ako pomer 4 ku 100 (4 / 100 = 0,04) (pomer len pre rok 2015), spoločnosť je v kríze. Výška vlastného imania je 54 000 eur (35 000 + 15 000 + 4 000) a výška záväzkov je 46 000 eur (9 000 + 7 000 + 30 000).
Pomer vlastného imania a záväzkov je 1,173913043 (54 000 / 46 000). Pomer vlastného imania a záväzkov je väčší ako 0,04 (1,173913043 > 0,04) a výsledkom teda je, že spoločnosť od roku 2015 nie je v kríze.
Príklad č. 2 na posúdenie skutočnosti, či je spoločnosť v kríze
Spoločnosť s ručením obmedzeným vykazuje v poslednej účtovnej závierke zostavenej k 31. decembru 2014 stav majetku a zdrojov majetku (zjednodušene) uvedený v nasledujúcej schéme.
| Súvaha k 31. 12. 2014 (v eurách) | |||
| Strana aktív | Strana pasív | ||
| Softvér Samostatne hnuteľné veci Tovar na sklade a v predajniach Pohľadávaky voči odberateľom Pokladnica Bankové účty |
8 000 23 000 13 000 15 000 18 000 23 000 |
Základné imanie Zákonný rezervný fond Výsledok hospodárenia - zisk Záväzky voči dodávateľom Záväzky voči zamestnancom Bankové úvery |
15 000 5 000 -17 000 27 000 18 000 52 000 |
| Spolu majetok | 100 000 | Spolu vlastné imanie a záväzky | 100 000 |
Spoločnosť podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je v úpadku. Rovnako ako v predchádzajúcom príklade skúmame, či spoločnosti nehrozí úpadok podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zisťujeme pomer vlastného imania a záväzkov. Ak je tento pomer menší ako pomer 4 ku 100 (4 / 100 = 0,04) (pomer len pre rok 2015), spoločnosť je v kríze. Výška vlastného imania je 3 000 eur (15 000 + 5 000 - 17 000) a výška záväzkov je 97 000 eur (27 000 + 18 000 + 52 000).
Pomer vlastného imania a záväzkov je 0,030927835 (3 000 / 97 000). Pomer vlastného imania a záväzkov je menší ako 0,04 (0,030927835 < 0,04) a výsledkom teda je, že spoločnosť sa od roku 2015, keď nadobudne účinnosť novela Obchodného zákonníka, ocitne v kríze.
Zavedenie pojmu „plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje“
V súvislosti s krízou spoločnosti je kľúčovým pojmom pojem „plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje financovania“. V nižšie uvedenej časti článku s názvom „Zákaz vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje“ sa dočítate, že tento pojem je veľmi dôležitý, pretože plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje má spoločnosť počas krízy zakázané vrátiť. Za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje financovania sa považuje úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze . Všetky úvery, pôžičky, finančné výpomoci a obdobné plnenia poskytnuté spoločnosti v kríze sa nebudú považovať na plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje, ale v novom § 67c novelizovaného Obchodného zákonníka je presne vymedzený okruh osôb, od ktorých poskytnutie prostriedkov dotknutej spoločnosti sa bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje .
Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie poskytnuté:
- tým, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 20 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
- na základe konania v zhode medzi: a) osobami s podielom podľa bodu 1 menším ako 20 %, ak ich účasť na konaní v zhode spolu presahuje rozsah podľa bodu 1, alebo b) osobou s podielom podľa bodu 1 menším ako 20 % a osobou, ktorá je so spoločnosťou spriaznená podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ich účasť na konaní v zhode spolu presahuje rozsah podľa bodu 1,
- tichým spoločníkom, ktorý sa na podnikaní podieľa vkladom vyšším ako 20 % hodnoty základného imania.
Komplexný príklad na analýzu plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje spolu so zákazom ich vrátenia uvádzame v tomto článku nižšie, v časti Zákaz vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje.
Plnenia, ktoré sa nebudú považovať za plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje
Všetky úvery a obdobné plnenia poskytnuté spoločnosti počas krízy sa ale nebudú považovať za plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje. Novelizovaný Obchodný zákonník preto v novom § 65e upravuje plnenia, ktoré sa nepovažujú za plnenia nahradzujúce vlastné zdroje.
Plnením nahrádzajúcim vlastné zdroje nie je:
- plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania podľa reštrukturalizačného plánu osobou, ktorá nadobudla podiel na spoločnosti počas krízy,
- poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní (to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane),
- odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nie na dlhšie ako šesť mesiacov (to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane). Uvedená lehota sa predlžuje, ak je preukázané, že dlhšia lehota splatnosti je v príslušnom odvetví obvyklá;
- plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy predĺžená alebo odložená, alebo
- bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.
Príklad na plnenie, ktoré sa nepovažuje za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje
Akciová spoločnosť, ktorej výška základného imania je 25 000 eur, sa nachádza v kríze a je v procese reštrukturalizácie. Počas krízy vstúpil do spoločnosti nový akcionár, ktorý mal pôvodne voči tejto spoločnosti pohľadávku a teda bol pôvodne jej veriteľom. Podiel na základnom imaní tejto spoločnosti získal výmenou svojej pohľadávky za novoemitované akcie. Menovitá hodnota všetkých akcií, ktorými disponuje nový akcionár, je 15 000 eur.
Za účelom prekonania krízy podľa reštrukturalizačného plánu nový akcionár poskytol spoločnosti pôžičku vo výške 20 000 eur. Napriek tomu, že podiel akcionára na základnom imaní predstavuje 37,50 % (15 000 / 40 000 x 100), nebude sa táto pôžička považovať za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje. Dôvodom je, že akcionár vstúpil do spoločnosti už počas krízy a plnenie poskytol spoločnosti v rámci reštrukturalizačného plánu.
Pre posúdenie skutočnosti, či je spoločnosť v kríze, bude rozhodujúce účtovníctvo spoločnosti
Správne posúdenie skutočnosti, či sa spoločnosť nachádza v kríze, je veľmi dôležitým krokom. Od výsledku tohto posúdenia sa totiž to odvíja aj to, či sa plnenia poskytnuté spoločnosti budú považovať za plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje alebo nie. Rozhodujúcim nástrojom na zistenie statusu spoločnosti bude jej účtovníctvo.
Počas krízy sa plnenie považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase jeho poskytnutia :
- okolnosť, že spoločnosť je v kríze, vyplýva z poslednej účtovnej závierky spoločnosti,
- okolnosť, že spoločnosť je v kríze, by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas, alebo
- ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti musel vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z riadnej alebo priebežnej účtovnej závierky spoločnosti.
Zákaz vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje
Spoločnosť v kríze má zakázané vrátiť plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje spolu s prípadným príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania) a zmluvnou pokutou. Tento zákaz platí rovnako aj vtedy, ak by sa spoločnosť v dôsledku vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje opätovne ocitla v kríze. Ak spoločnosť porušila tento zákaz a vrátila veriteľovi plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, musí sa takéto plnenie spoločnosti vrátiť naspäť .
Povinnosť naspäť vrátiť plnenie, ktoré spoločnosť veriteľovi vrátila v rozpore so zákazom, platí rovnako aj vtedy, ak sa tento nárok voči spoločnosti mal uspokojiť započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo iným obdobným spôsobom. Za vrátenie plnenia naspäť spoločnosti ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala.
Príklad na plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje a zákaz jeho vrátenia
Spoločnosť s ručením obmedzeným má troch spoločníkov a výška jej základného imania je 5 000 eur. Vklady jednotlivých spoločníkov do základného imania spoločnosti sú nasledovné: spoločník 1 vložil 3 000 eur, spoločník 2 vložil 1 500 eur a spoločník 3 do základného imania vložil 500 eur. Táto spoločnosť je v kríze v dôsledku nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov. Každý zo spoločníkov v čase, keď už bola spoločnosť v kríze, poskytol spoločnosti pôžičku vo výške 1000 eur s lehotou splatnosti 12 mesiacov. Spoločníci nekonali v tejto súvislosti v zhode, medzi spoločníkmi nebola uzatvorená žiadna dohoda a spoločníci poskytli pôžičku spoločnosti nezávisle od seba. Podiely jednotlivých spoločníkov na základnom imaní spoločnosti sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
| Spoločník | Podiel na základnom imaní | Výpočet |
| Spoločník 1 | 60% | (3 000/5 000)*100 |
| Spoločník 2 | 30% | (1 500/5 000)*100 |
| Spoločník 3 | 10% | (500/5 000)*100 |
Pôžička poskytnutá spoločnosti jednotlivými spoločníkmi počas krízy sa bude považovať za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje len vtedy, ak podiel spoločníka na základnom imaní dosahuje aspoň 20 %. Podľa výsledkov vyššie uvedenej tabuľky je táto podmienka splnená len pri spoločníkovi 1 a 2. Pôžička poskytnutá spoločnosti spoločníkom 3 sa za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje považovať nebude, pretože jeho podiel na základnom imaní nedosahuje 20 %.
V nadväznosti na uvedenú analýzu bude mať spoločnosť zakázané vrátiť pôžičky (vrátane úrokov, úrokov z omeškania a iného príslušenstva) prijaté od spoločníkov 1 a 2, pretože ide o plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje. Z časového hľadiska bude tento zákaz platiť dovtedy, kým spoločnosť bude v kríze, alebo by sa v dôsledku vrátenia pôžičiek opäť do krízy dostala. Naopak, pôžičku prijatú od spoločníka 3 bude môcť spoločnosť tomu spoločníkovi počas krízy vrátiť – nejde o plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje.
Zabezpečenie záväzkov nahradzujúce vlastné zdroje
Podobne ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje sa bude posudzovať aj poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky spoločnosti . Dôvodom je, že splnením cudzieho záväzku vzniká osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, pohľadávka voči spoločnosti rovnako, ako by tomu bolo v prípade poskytnutia úveru.
Ak osoba, od ktorej poskytnutie prostriedkov možno považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje (vymedzená v § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka a v tomto článku v časti Zavedenie pojmu „plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje“), zabezpečí záväzky spoločnosti počas krízy ručením, zálohou alebo inou zábezpekou, môže si tretia osoba svoju pohľadávku uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musela najprv uplatňovať voči spoločnosti. Na akékoľvek odlišné zmluvné dojednanie sa neprihliada. Potom, ak takýto ručiteľ za spoločnosť zo zábezpeky splní záväzok, nemôže mu byť z tohto dôvodu poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa do krízy v dôsledku toho opätovne dostala.
Podľa ďalšieho ustanovenia v tejto súvislosti tiež môže spoločnosť počas krízy, alebo dovtedy, kým na jej majetok nebude vyhlásený konkurz alebo nebude povolená reštrukturalizácia, požadovať od osoby podľa § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka (v tomto článku sú tieto osoby popísané v časti Zavedenie pojmu „plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje“) , aby poskytla plnenie tretej osobe až do hodnoty poskytnutej zábezpeky, ak tretia osoba požaduje od spoločnosti poskytnutie plnenia.
V prípade, ak spoločnosť sama plnila záväzok voči tretej osobe, ktorý bol zabezpečený, má prednostne požadovať za toto plnenie náhradu od osoby, ktorá tento záväzok zabezpečovala . Osoba, ktorá poskytovala zábezpeku sa zbaví povinnosti poskytnúť náhradu aj takým spôsobom, že majetok, ktorý veriteľovi slúžil ako zábezpeka, prevedie bezodplatne na spoločnosť.
Príklad na zabezpečenie záväzkov nahrádzajúce vlastné zdroje
Spoločnosť s ručením obmedzeným sa nachádza v kríze. Spoločník spoločnosti, ktorého podiel na základnom imaní predstavuje 30 %, poskytol tejto spoločnosti ručenie za jej záväzok uhradiť faktúru voči dodávateľovi vo výške 3 000 eur. Toto zabezpečenie záväzku pritom bolo spoločnosti poskytnuté v čase, keď sa už spoločnosť nachádzala v kríze. Spoločnosť si svoj záväzok voči dodávateľovi nesplnila a spoločník, ktorý sa za tento záväzok zaručil, tento záväzok uhradil za spoločnosť.
Podiel spoločníka na základnom imaní spoločnosti spĺňa minimálnu požiadavku 20 %, čo znamená, že tento spoločník sa posudzuje ako osoba, od ktorej poskytnutie prostriedkov sa považuje za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje. Na ručenie spoločníka v kríze sa preto bude prihliadať ako zabezpečenie záväzkov nahrádzajúce vlastné zdroje. Vzhľadom na to, že spoločnosť je stále v kríze, má zakázané spoločníkovi poskytnúť náhradu za to, že za ňu splnil jej záväzok.
Osobitné povinnosti štatutárneho orgánu počas krízy
V nadväznosti na ustanovenia o kríze sa zavádzajú aj osobitné povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze. Ako výkonný orgán spoločnosti je štatutárny orgán, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti musel zistiť, že spoločnosť je v kríze, povinný urobiť všetko, čo by v podobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení. Povinnosťou štatutárneho orgánu je predovšetkým bez zbytočného odkladu zvolať najvyšší orgán spoločnosti, vypracovať návrh vhodných a primeraných opatrení na prekonanie krízy a predložiť ho na rokovanie najvyššieho orgánu spoločnosti.
Aktualizované: Schválenú novelu zákona prezident vetoval a opätovne schválená nebola
Prezident využil svoje právo a vetoval zákon schválený 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú súvisiace predpisy. Prezident svoje rozhodnutie o vrátení novely Obchodného zákonníka vo svojom niekoľkostranovom stanovisku odôvodňoval najmä nekomplexnou, čiastkovou a neodôvodnenou úpravou. Novela Obchodného zákonníka tak bola vrátená prezidentom na opätovné prerokovanie do parlamentu, ktorý o ňom v druhom a treťom čítaní rokoval dňa 9. decembra 2014. Pre opätovné schválenie zákona a prelomenie prezidentovho veta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov. Poslanci sa pokúsili návrh zákona opätovne schváliť v jeho pôvodnej podobe, avšak prezidentovo právo veta sa im prelomiť nepodarilo - chýbal im k tomu len jeden hlas, keď za prijatie návrhu zákona hlasovalo 75 poslancov.
