Od roku 2015 bude môcť byť rozhodnutím súdu konkrétna osoba vylúčená z výkonu funkcie v obchodných spoločnostiach a družstvách. V tejto súvislosti bude zavedený register diskvalifikácií.
Rozhodnutím súdu môže byť osoba vylúčená z výkonu funkcie v spoločnosti alebo v družstve
Novinkou v novelizovanom zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je možnosť vylúčenia (diskvalifikácie) osoby z výkonu funkcií v obchodných spoločnostiach a družstvách na základe rozhodnutia súdu. S tým súvisí aj zavedenie tzv. registra diskvalifikovaných osôb, ktorý bude obsahovať údaje o týchto vylúčených osobách.
Rozhodnutím súdu môže byť určené, že fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, funkciu vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o vylúčení sa končí pôsobenie vylúčenej osoby vo všetkých vyššie uvedených funkciách vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách, v ktorých diskvalifikovaná osoba na týchto pozíciách pôsobí.
Diskvalifikovaná osoba je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť svoje vylúčenie obchodným spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú týmto rozhodnutím súdu dotknuté. Ak bude vylúčená osoba naďalej konať vo svojej funkcii, bude veriteľom ručiť za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojedná, ak nároky veriteľa neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorého koná. Pritom ak vylúčenej osobe ako ručiteľovi vznikne povinnosť plnenia záväzkov voči veriteľovi, nevznikne jej právo na uplatnenie si týchto nárokov voči spoločnosti alebo družstvu, v mene alebo na účet ktorého ako vylúčený zástupca táto osoba konala.
Dva typy rozhodnutia súdu o vylúčení osoby z výkonu funkcie
Rozhodnutím o vylúčení môže byť iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označia predpisy. Môže ísť pritom iba o rozhodnutie v trestnom konaní alebo v súvislosti s porušením povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Z iných ako zákonných dôvodov sa nie je možné domáhať vylúčenia osoby z funkcie na súde a preto sú všetky individuálne žaloby na vylúčenie neprípustné
Vylúčenie osoby z výkonu funkcií tak môže vzísť len z dvoch typov rozhodnutí súdu o diskvalifikácií:
- Rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti funkcie v súlade s tým súvisiacim novým § 61 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. V tomto prípade bude osoba vylúčená z výkonu funkcií v obchodných spoločnostiach alebo družstvách na dobu uvedenú v rozhodnutí súdu o vylúčení.
- Rozhodnutie súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v súvislosti s porušením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu (bližšie nasledujúca časť článku). Doba vylúčenia osoby z výkonu funkcie bude v tomto prípade tri roky od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Pokuta za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu súvisí s novelizáciou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii). V tomto predpise sa dopĺňa, že pre prípad porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu platí, že sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene dojednala zmluvná pokuta vo výške 12 500 eur (polovica minimálnej výšky základného imania akciovej spoločnosti). Ak by aj takáto zmluvná pokuta pre porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu nebola dojednaná,zavádza sa právna fikcia jej dojednania
Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení tejto osoby z výkonu funkcie. Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa člen štatutárneho orgánu nemôže žiadnym spôsobom zbaviť. Všetky dohody medzi spoločnosťou alebo družstvom a členom štatutárneho orgánu vylučujúce alebo obmedzujúce vznik nároku na zmluvnú pokutu sú zakázané, vylúčenie alebo obmedzenie vzniku nároku na pokutu tiež nemôže byť zakotvené v spoločenskej zmluve alebo stanovách. Spoločnosť alebo družstvo sa tiež nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní.
Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas nevznikne len v prípade, ak daná osoba preukáže, že jej táto povinnosť nevznikla z dôvodov vylučujúcich jej zodpovednosť bližšie špecifikovaných v § 74a novelizovaného zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Register diskvalifikovaných osôb
Register diskvalifikovaných osôb je neverejný register, v ktorom sa evidujú údaje o fyzických osobách vylúčených z výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu. Súd, ktorý vydá rozhodnutie o vylúčení, túto skutočnosť v podobe diskvalifikačného listu a rovnopisu rozhodnutia o vylúčení bezodkladne oznámi Okresnému súdu Žilina, ktorý bude viesť register diskvalifikácií pre celé územie Slovenskej republiky.
Následne súd spravujúci agendu registra diskvalifikovaných osôb bezodkladne odošle výpis z registra diskvalifikácií súdom, ktoré vedú obchodný register, v ktorom je vylúčená osoba zapísaná. Následne príslušný súd aj bez návrhu vykoná výmaz zapísanej osoby, ktorá je vylúčená z výkonu funkcií, z obchodného registra. Napriek tomu, že diskvalifikovaná osoba je povinná všetkým dotknutým obchodným spoločnostiam a družstvám túto skutočnosť oznámiť, súd potvrdenie o vykonaní výmazu osoby z obchodného registra doručí aj právnickým osobám, v ktorých vylúčená osoba pôsobila, aby mohli riadne zabezpečiť svoj chod.
Údaje z diskvalifikačných listov sa v registri diskvalifikácií evidujú po dobu trvania vylúčenia fyzickej osoby z výkonu funkcií. Register diskvalifikovaných osôb je neverejným registrom, ale na základe žiadosti je možné z tohto registra získať potvrdenie o tom, či o žiadateľovi v registri záznam je alebo nie je. Vydanie tohto potvrdenia z registra diskvalifikácií podlieha súdnemu poplatku a za každú aj začatú stranu sa platí 2,50 eura.
Pri zakladaní firmy výpis z registra diskvalifikácií nebude potrebné prikladať – súd si osobu preverí sám
Zavedením registra diskvalifikovaných osôb sa pre podnikateľov administratívne zaťaženie pri zakladaní spoločnosti zvyšovať nebude. Výpis z registra diskvalifikácií nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra. Pred zápisom do obchodného registra súd automaticky preverí, či osoba, ktorá sa má zapísať ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista nie je z výkonu tejto funkcie vylúčená. Ak o navrhovanej osobe bude v registri diskvalifikácií záznam, tzn. navrhovaná osoba bude vylúčená z výkonu funkcie, súd návrh na zápis do obchodného registra nevykoná.
Okrem možnosti vylúčenia osoby z výkonu funkcie v obchodných spoločnostiach a družstvách a zavedenia registra diskvalifikovaných osôb prináša schválená novela Obchodného zákonníka od roku 2015 aj iné zásadné zmeny, o ktorých sa dočítate v článkoch S. r. o. za euro a spoločnosti povinné uvádzať základné imanie a Spoločnosť v kríze a zákaz vrátenia niektorých plnení.
Aktualizované: Schválenú novelu zákona prezident vetoval a opätovne schválená nebola
Prezident využil svoje právo a vetoval zákon schválený 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú súvisiace predpisy. Prezident svoje rozhodnutie o vrátení novely Obchodného zákonníka vo svojom niekoľkostranovom stanovisku odôvodňoval najmä nekomplexnou, čiastkovou a neodôvodnenou úpravou. Novela Obchodného zákonníka tak bola vrátená prezidentom na opätovné prerokovanie do parlamentu, ktorý o ňom v druhom a treťom čítaní rokoval dňa 9. decembra 2014. Pre opätovné schválenie zákona a prelomenie prezidentovho veta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov. Poslanci sa pokúsili návrh zákona opätovne schváliť v jeho pôvodnej podobe, avšak prezidentovo právo veta sa im prelomiť nepodarilo - chýbal im k tomu len jeden hlas, keď za prijatie návrhu zákona hlasovalo 75 poslancov.