Sociálny fond slúži na realizáciu sociálnej politiky podniku v oblasti starostlivosti o zamestnancov a pre podnikateľa predstavuje dlhodobý záväzok voči jeho zamestnancom. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Kto tvorí sociálny fond?
Tvoriť sociálny fond je povinnosťou zamestnávateľa. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (zahŕňa napr. zamestnanca v služobnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere).
V akej výške sa tvorí sociálny fond?
Sociálny fond je tvorený:
- povinným prídelom vo výške 0,6 % až 1 % zo základu (základom je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok),
- ďalším prídelom, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu:
1. ak je ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), účel použitia sociálneho fondu takto vytvoreného podľa dohody zamestnávateľa so zamestnancami, alebo
2. v sume potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorým vznikne nárok podľa zákona (dochádzanie verejnou dopravou a určitá výška príjmu).
Ďalší prídel podľa 1. bodu (kolektívna zmluva) a 2. bodu sa navzájom vylučujú a nemožno ich kombinovať.
Ďalšími zdrojmi fondu môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý dosiahol zisk, môže prispievať do fondu aj prídelmi zo zisku; tým však nezaniká povinnosť tohto zamestnávateľa tvoriť sociálny fond z hrubých miezd zamestnancov. Je potrebné oddelene sledovať sociálny fond tvorený zo zisku účtovnej jednotky, a to za účelom preukázania jeho čerpania pre zamestnancov, ktoré je oslobodené od dane z príjmov ako podiel zo zisku vyplatený cez sociálny fond.
Povinný prídel do sociálneho fondu u zamestnávateľa – podnikateľa je považovaný za náklad a podľa zákona o sociálnom fonde aj za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v preukázateľnej výške, t. j. daňový výdavok (náklad).
V podnikateľskej sfére platí, že zamestnávateľ, ktorý dosiahol zisk a má splnené všetky daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC a odvodové povinností voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť sociálny fond až do výšky 1 %. Ak nie sú splnené podmienky, tvorí povinný prídel do fondu 0,6 % zo základu.
Čo tvorí základ pre určenie prídelu?
V prípade ročného prídelu je základom súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. V prípade mesačného prídelu je základom súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Do základu na určenie výšky sociálneho fondu sa nezahŕňajú plnenia, ktorá sa v zmysle Zákonníka práce alebo zákona o odmeňovaní za mzdu resp. plat nepovažujú (náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, ani ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení).
Do základu sa nezahŕňajú ani odmeny za prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti). Sociálny fond sa netvorí ani z odmeny konateľa s. r. o., ak má však konateľ pracovnú zmluvu a je zamestnancom spoločnosti, v tomto prípade sa odmeny konateľa zahŕňajú do základu a je povinnosťou tvoriť sociálny fond.
Je potrebný špeciálny bankový účet?
Zamestnávateľ môže tvorbu a čerpanie sociálneho fondu viesť na osobitnom účte v banke alebo na bežnom bankovom účte, pričom sa analyticky sleduje účet sociálneho fondu. Mnohé banky ponúkajú vedenie účtu sociálneho fondu bez poplatkov.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne používať samostatný bankový účet, je potrebné, aby sa na konci každého kalendárneho mesiaca, kedy sú zaúčtované všetky účtovné prípady týkajúce sa sociálneho fondu, zistilo, o akú sumu sa sociálny fond zvýšil alebo znížil. Tento rozdiel sa potom odvedie z bežného bankového účtu na účet sociálneho fondu – jednou sumou a len raz za mesiac.
Jednoduchším riešením je nepoužívanie samostatného bankového účtu, keďže zákon neukladá povinnosť viesť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte.
Aké sú pravidlá a lehoty pre účtovanie fondu?
- Fond sa tvorí mesačne najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu.
- Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra,
- Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac,
- Prevod na účet sa musí uskutočniť do päť dní po výplatnom termíne, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca,
- Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za bežný rok sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka,
- Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Ako je možné čerpať sociálny fond?
Spôsoby použitia sociálneho fondu sú závislé predovšetkým od toho, či je alebo nie je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva. Ak je uzatvorená kolektívna zmluva, prostriedky sa potom využívajú na účel v nej stanovený.
Vo všeobecnosti je možné príspevky zo sociálneho fondu možno poskytovať na:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
- dopravu do zamestnania a späť (nejde o čerpanie ďalšieho prídelu do fondu, nemusia byť splnené žiadne podmienky),
- rekreácie a služby (napr. masérske, kadernícke, kozmetické), ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach (zakúpenie permanentiek, úhrada výdavkov za vstupenky napr. do divadla, na plaváreň a pod.),
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
- doplnkové dôchodkové sporenie nad rámec zákonných príspevkov,
- zdravotnú starostlivosť (napr. príspevky na úhradu výdavkov na preventívne prehliadky, na očkovanie a pod.),
- ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov (napr. dary ku dňu matiek, vianočné kolekcie, balíčky deťom zamestnancov ku dňu detí, príspevok pri narodení dieťaťa, odmena k životnému výročiu zamestnanca).
Zdaňujú sa príspevky zo sociálneho fondu?
Zdaniteľné peňažné i nepeňažné príjmy z prostriedkov sociálneho fondu sa zdaňujú preddavkovo so sadzbou dane 19 %. Zákon o dani z príjmov však vymenúva tie, ktoré sú od dane oslobodené, resp. nie sú predmetom dane.
Ide napr. o hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov, hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom (alebo jeho manželke a deťom). Od dane je oslobodený aj príspevok na stravovanie poskytnutý v nepeňažnej forme zo sociálneho fondu. Poskytnutý príspevok na stravovanie v peňažnej forme, aj keď je poskytnutý zo sociálneho fondu, je však zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Plnenia zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Príjem zo sociálneho fondu sa započítava do hrubých príjmov zamestnanca aj na účely posúdenia nároku na daňový bonus. Keďže zdaňovanie je vykonávané preddavkovo, tieto príjmy sú súčasťou ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Daň z pridanej hodnoty sa pri použití sociálneho fondu neuplatňuje. Ak podnik uhrádza faktúru napr. za športové podujatie zo sociálneho fondu, nie je možné uplatniť si DPH na vstupe.
Zdravotné a sociálne odvody z príspevkov zo sociálneho fondu
Plnenia zo sociálneho fondu sú rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti, a to tak pre daňové účely, ako pre účely platenia odvodov do Sociálnej a zdravotných poisťovní. Od 1. 1. 2011 v rámci legislatívnych zmien, ktoré sa zamerali na zjednotenie daňových zákonov so zákonmi o sociálnom a zdravotnom poistení sa vymeriavacím základom na platenie sociálnych a zdravotných odvodov stal príjem zamestnanca zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti.
Vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov sa teda rozšíril o príjmy zdaňované podľa zákona o dani z príjmov, napr.:
- odstupné a odchodné, plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru, odmeny pri jubilejnom výročí;
- náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť;
- príspevok zo sociálneho fondu;
- príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely;
- iné nepeňažné benefity zamestnanca.
Za zamestnanca sa podľa zákona o sociálnom poistení nepovažuje osoba s nepeňažným príjmom z prostriedkov sociálneho fondu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti (napr. poskytnutie darčekov bývalým zamestnancom).
Kto tvorí sociálny fond, aká je jeho výška a ako ho tvoriť v roku 2020 približujeme v článku Sociálny fond v roku 2020.
