6 zmien v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti od 15. 3. 2018

Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je od 15. 3. 2018 prísnejší. Viete, že ako podnikateľ musíte po novom pri hotovostných obchodoch najmenej v sume 10 000 eur ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu?

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“ alebo len „zákon“) upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Jeho hlavným cieľom je zabraňovať tzv. „praniu špinavých peňazí“.

Vo februári 2018 NR SR schválila návrh novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorá je účinná od polovice marca 2018 a má vplyv najmä na informatizáciu, rozpočet verejnej správy i na podnikateľské prostredie.

Najdôležitejšie zmeny, ktoré novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti účinná od 15. 3. 2018 priniesla:

1. znížil sa limit pre zaradenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa medzi povinné osoby, a to pri obchodoch v hotovosti (tzv. hotovostných obchodoch) z pôvodných 15 000 eur na 10 000 eur,
2. zmenilo sa zaradenie fyzických osôb, ktorým bola zverená významná verejná funkcia medzi politicky exponované osoby, a to bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu,
3. zaviedla sa povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod, viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod,
4. zaviedla sa lehota na vykonávanie zvýšenej starostlivosti vo vzťahu k politicky exponovaným osobám - najmenej 12 mesiacov od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie,
5. ustanovila sa povinnosť vypracovávať hodnotenie rizík a národné hodnotenie rizík legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu,
6. sprísnili sa sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

Novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti od 15. 3. 2018 r ozšírila okruh povinných osôb

Podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti je povinnou osobou napríklad banka, poštový podnik, súdny exekútor, advokát či notár, audítor, daňový poradca i účtovník.

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti pôvodne uvádzal, že advokát a notár boli povinnou osobou, ak poskytli klientovi právnu službu spočívajúcu napríklad v kúpe a predaji nehnuteľností alebo obchodných podielov v obchodnej spoločnosti, pri správe alebo úschove finančných prostriedkov.

Novela zákona účinná od 15. 3. 2018 v časti týkajúcej sa vymedzenia okruhu povinných osôb zaviedla, že advokát alebo notár je povinnou osobou v prípade, keď poskytne klientovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, napríklad pri kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku, tiež pri správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku. Advokátom a notárom sa tak rozšíril rozsah ich pôsobnosti a vznikli im nové povinnosti.

Podľa aktuálneho znenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti je povinnou osobou aj súdny exekútor, avšak na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, len pri predaji nehnuteľnosti, hnuteľnej veci alebo podniku, tiež pri prijímaní peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie.

Ďalšou z povinných osôb je i bežný podnikateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ), ale len za predpokladu, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej v sume 10 000 eur (pôvodne to bolo v sume 15 000 eur) bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené. To znamená, že s účinnosťou od 15. 3. 2018 došlo k zníženiu hodnoty hotovostných obchodov, po vykonaní ktorých sa právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ bude považovať za povinnú osobu bez ohľadu na to, či sa nachádza v zozname povinných osôb alebo nie. Podnikateľ tak na základe svojich skúseností a iných skutočností vo vzťahu ku klientovi, s ktorým realizuje hotovostnú obchodnú operáciu najmenej v sume 10 000 eur, musí posúdiť, či ide o obchodnú operáciu neobvyklú. Hlavne musí posudzovať určité anomálie, ktoré svojou povahou viditeľne vybočujú z bežného rámca alebo charakteru obchodu určitého druhu, prípadne daného klienta.

Hodnota hotovostných obchodov sa znížila na 10 000 eur.

Avšak netreba zabúdať, že podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti účinného od roku 2013 je medzi právnickými osobami alebo fyzickými osobami podnikateľmi zakázaná platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje sumu 5 000 eur.

Príklad: Ivan ako drobný živnostník chce od stavebnej spoločnosti STAV s.r.o. kúpiť v hotovosti stavebný materiál v celkovej hodnote 30 000 eur s tým, že uvedenú sumu by vyplatil na základe dvoch faktúr v sume po 15 000 eur v hotovosti. V danom prípade ide o na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú prepojené. Za danej situácie je spoločnosť STAV s.r.o. ako bežný podnikateľ podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti povinnou osobou, ktorá musí posúdiť, či v danom prípade ide o neobvyklú obchodnú operáciu. Ak má podozrenie, že obchodná operácia je neobvyklá, musí túto bezodkladne nahlásiť finančnej polícii. Nakoľko ide o obchod medzi podnikateľmi a celková cena stavebného materiálu prevyšuje sumu 5 000 eur, nemôže byť podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti žiadna platba realizovaná v hotovosti, ale výlučne len ako bezhotovostná platba. Živnostník Ivan teda nemôže odovzdať uvedené platby v hotovosti spoločnosti STAV s.r.o. a rovnako táto spoločnosť nemôže od živnostníka Ivana prijať dve hotovostné platby v sume 15 000 eur. Porušenie týchto povinností je prísne sankcionované (pokuta až do výšky 150 000 eur).

Politicky exponovaná osoba

Novelou zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnostidošlo aj k zmene definície politicky exponovanej osoby, ktorou je od 15. 3. 2018, fyzická osoba, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia. Za významnú verejnú funkciu sa považuje napríklad hlava štátu, predseda vlády, a po novom aj člen štatutárneho orgánu politickej strany alebo politického hnutia.

Podľa pôvodnej právnej úpravy sa politicky exponovanou osobou rozumela fyzická osoba, ktorá je vo významnej verejnej funkcii a nemá po dobu jej výkonu a po dobu jedného roka od skončenia výkonu významnej funkcie trvalý pobyt na území SR. Novela zákona tak zmenila zaradenie fyzických osôb medzi politicky exponované osoby bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu.

Povinnosti, ktoré podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti musí povinná osoba vykonávať (tzv. starostlivosť o klienta)

Každá povinná osoba musí vo vzťahu k svojmu klientovi vykonávať určité úkony, ktorých hlavným cieľom je odhaliť prípadnú legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Jedná sa o zákonné povinnosti povinnej osoby, ktoré sú označené ako starostlivosť o klienta.

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v závislosti od rizika, ktoré pri danom obchode a klientovi existuje, rozlišuje tri druhy starostlivosti o klienta:

1. základná starostlivosť
2. zjednodušená starostlivosť
3. zvýšená starostlivosť

Rozšírenie povinností pri základnej starostlivosti o klienta od 15. 3. 2018

Novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti rozšírila povinnosti povinných osôb pri základnej starostlivosti o klienta.

Podľa pôvodného znenia zákona základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi musela zahŕňať identifikáciu konečného užívateľa výhod len v závislosti od rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Novela uvedenú podmienku vypustila a zakotvila, že z ákladná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi musí od polovice marca 2018 vždy zahŕňať aj identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho totožnosti, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku. Pri identifikácii konečného užívateľa výhod sa podľa zákona nesmie povinná osoba spoliehať výlučne na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.

Základnú starostlivosť musí povinná osoba vykonať nielen pri uzatváraní obchodného vzťahu, ale od 15. 3. 2018 aj vtedy, ak ide o prevádzkovanie hazardnej hry pri obchode v hodnote najmenej 2 000 eur.

Rozšírenie okruhu osôb pri zvýšenej starostlivosti o klienta od 15. 3. 2018

Zmena sa dotkla aj poskytovania zvýšenej starostlivosti. Zvýšenú starostlivosť musí povinná osoba vykonať vtedy, keď niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod predstavuje vyššie riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu.

Od 15. 3. 2018 musí zvýšenú starostlivosť vykonať povinná osoba vždy:

• pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu medzi bankami,
• pri obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou alebo
• pri obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú.

Cezhraničným korešpondenčným vzťahom sa rozumie poskytovanie bankových služieb jednou bankou ako korešpondenčnou bankou inej banke ako partnerskej banke, vrátane poskytovania bežného účtu alebo iného účtu a súvisiacich služieb, ako je riadenie hotovosti, zahraničné prevody finančných prostriedkov, zúčtovanie šekov, korešpondenčné účty a zmenárenské služby.

Zvýšená starostlivosť sa tiež vyžaduje v prípadoch, ak z posúdenia rizík vyplynie, že je potrebné ju vykonať a klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie (napr. pri zisťovaní osobných údajov ako meno, priezvisko, rodné číslo, aj pri zisťovaní adresy trvalého alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti a i.).

Identifikácia a uchovávanie údajov o konečnom užívateľovi výhod od 15. 3. 2018

Podľa novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti majú od 15. 3. 2018 právnické osoby, ktoré nie sú subjektom verejnej správy a účelové združenia majetku bez právnej subjektivity (napr. podnikatelia alebo neziskové organizácie) nové povinnosti:

1. musia identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a
2. musia viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v listinnej alebo elektronickej podobe.

Podnikatelia po novom musia uchovávať:

• údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod – t. j. osobné údaje (napr. meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, adresa trvalého alebo iného pobytu, číslo dokladu totožnosti a i.),
• údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod (napr. údaj o tom, že má podiel v obchodnej spoločnosti),
• údaje, ktorými sa preukazuje postavenie konečného užívateľa výhod.

Uvedené údaje musia podnikatelia uchovávať po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia.

Časť novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorá nadobudne účinnosť až od 1. 11. 2018 sa dotkne aj zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.

Podnikatelia musia uchovávať údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod.

Právnické osoby (podnikatelia) budú musieť do obchodného registra zapisovať údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod. Informácie o konečnom užívateľovi výhod nebudú verejne dostupnými údajmi. Táto povinnosť sa bude týkať aj nadácií, neinvestičných fondov či neziskových organizácií. Právnické osoby založené do 31. 10. 2018 si budú musieť túto povinnosť splniť najneskôr do 31. 12. 2019.

 

Hodnotenie rizík podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti od 15. 3. 2018

Novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti účinná od 15. 3. 2018 zaviedla osobitné ustanovenie týkajúce sa hodnotenia rizík naznačujúcich legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Podľa tohto nového ustanovenia musí povinná osoba identifikovať, posudzovať, vyhodnocovať a aktualizovať riziká legalizácie príjmov z trestnej činnosti, a to jednak pri zohľadnení:

• vlastných rizikových faktorov a
• rizikových faktorov uvedených v prílohe č. 2 zákona (informatívny zoznam faktorov o potenciálne vyššom riziku pri zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi).

Vlastné rizikové faktory musí povinná osoba určiť predovšetkým podľa typu svojho klienta, účelu a dĺžky trvania obchodného vzťahu, druhu produktu, hodnoty a spôsobu uskutočnenia obchodu ako aj podľa rizikovosti krajiny, ku ktorej sa obchody vzťahujú.

Rizikové faktory podľa novozavedenej prílohy č. 2 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sú:

1. rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi – napr. obchodný vzťah prebieha za neobvyklých okolností, klient pri svojej podnikateľskej činnosti intenzívne využíva hotovosť,
2. rizikové faktory z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála – napr. využívanie služieb privátneho bankovníctva,
3. rizikové faktory z geografického hľadiska – napr. krajiny, ktoré Európska komisia určila za vysokorizikové, a krajiny, ktoré podľa dôveryhodných zdrojov nemajú účinné systémy proti legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

Program vlastnej činnosti povinnej osoby

Aj podľa zákona účinného do 14. 3. 2018 mali povinné osoby povinnosť písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Novela zákona však zaviedla spresnenie obsahu tohto programu.

Podľa súčasného znenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti bude musieť byť program vlastnej činnosti povinnej osoby vypracovaný v štátnom jazyku s ohľadom na vlastnú organizačnú štruktúru a predmet činnosti.

Ustanovila sa aj povinnosť aktualizovať program vlastnej činnosti, a to nielen v súvislosti so zmenou predmetu činnosti povinnej osoby, ale aj pred začatím poskytovania nových produktov.

Dôležitou zmenou je, že program vlastnej činnosti musí byť schválený štatutárnym orgánom povinnej osoby.

Sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti od 15. 3. 2018

V neposlednom rade novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti tiež upravila podmienky ukladania pokút za správne delikty, t. j. za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona a výšku pokút.

Zvýšili sa pokuty za porušenie zákonných povinností.

Napríklad za porušenie základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi môže finančná spravodajská jednotka (t. j. polícia) uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu až do výšky 1 000 000 eur (predtým bola horná hranica pokuty za porušenie takejto povinnosti 165 969 eur).

Zmenila sa aj dĺžka subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty z jedného roka na tri roky.

Viac o sankciách nájdete v článku: Aké sú sankcie za porušenie zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti od 15.3.2018.

Stručný prehľad hlavných zmien zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti od 15. 3. 2018