Pokuta za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sa môže vyšplhať na pekných pár tisíc až stoviek tisíc eur. Ako často finančná polícia ukladá pokuty prípadne ďalšie druhy sankcií? Prinášame stručný prehľad za roky 2015 - 2017.
Kto kontroluje plnenie zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona)?
Kontrolu plnenia zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML zákona) a dodržiavania povinností z neho vyplývajúcich pre povinné osoby vykonáva finančná spravodajská jednotka, t. j. finančná polícia. Finančná spravodajská jednotka má postavenie centrálnej národnej jednotky v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a prioritne je zameraná na prijímanie, evidovanie, vyhodnocovanie a spracovávanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách. Jedno z oddelení finančnej spravodajskej jednotky priamo vykonáva kontrolu povinných osôb.
Povinnými osobami podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sú napríklad banky, notári, advokáti, súdni exekútori a v neposlednom rade aj podnikatelia (napr. realitné kancelárie, účtovníci, daňoví poradcovia či audítori, právnická alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu).
Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon) ukladá povinným osobám viaceré povinnosti. Medzi tie najvýznamnejšie patrí povinnosť:
- vykonávať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi - určité úkony za účelom odhalenia prípadnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti (napr. identifikovať konečného užívateľa výhod a prijať primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie),
- posudzovať a vyhodnocovať riziká legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
- vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti (tzv. firemnú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí),
- zisťovať, zdržať a ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu finančnej polícii a poskytovať jej potrebnú súčinnosť.
Za porušenie vyššie uvedených ako aj ďalších povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti hrozia povinným osobám sankcie. Novelou zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti účinnou od 15. 3. 2018 sa upravili podmienky ukladania pokút (vrátane ich výšky) tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Súčasne sa zmenila lehota na ukladanie pokút a zaviedli sa aj nové druhy sankcii.
Aká pokuta hrozí za porušenie povinností podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona)?
Povinnej osobe môže byť s účinnosťou od 15. 3. 2018 za nedodržanie zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) zo strany finančnej polície uložená pokuta v nasledovnej výške:
- do 1 000 000 eur za nesplnenie alebo porušenie povinnosti vykonávať základnú starostlivosť o klienta (napr. podnikateľ pri obchodnom vzťahu neidentifikuje svojho klienta alebo konečného užívateľa výhod), tiež za porušenie povinnosti vykonávať zvýšenú starostlivosť o klienta alebo za neohlásenie neobvyklej obchodnej operácie finančnej polícii atď.,
- do 5 000 000 eur (len banke alebo finančnej inštitúcii) napr. za nesplnenie alebo porušenie povinnosti vykonávať základnú starostlivosť o klienta,
- do 200 000 eur za nesplnenie alebo porušenie povinnosti vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, alebo identifikovať, posudzovať, vyhodnocovať a aktualizovať riziká legalizácie príjmov z trestnej činnosti atď.,
- do 3 319 eur za porušenie povinnosti zachovávania mlčanlivosti (napr. podnikateľ nezachoval mlčanlivosť o skutočnostiach týkajúcich sa ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie alebo o opatreniach vykonávaných finančnou políciou vo vzťahu k tretím osobám).
Pri určovaní výšky pokuty bude finančná polícia prihliadať najmä na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho konania, tiež na jeho následky (ak ich možno určiť), úroveň súčinnosti poskytnutej pri kontrole, veľkosť a povahu podnikateľskej činnosti a nakoniec aj na opakované neplnenie či porušovanie povinností ustanovených zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Pokutu môže finančná polícia uložiť do troch rokov (subjektívna lehota) odo dňa, keď porušenie povinnosti zistila (napr. pri kontrole, keď finančná polícia vypracovala písomné oboznámenie s kontrolnými zisteniami), najneskôr však do piatich rokov (objektívna lehota) odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Ďalšie sankcie, ktoré môžu byť podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) uložené
Okrem pokuty môže finančná polícia povinnej osobe uložiť aj povinnosť zdržať sa protiprávneho konania alebo odstrániť zistené nedostatky (napr. dopracovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti).
Za porušenie či nesplnenie povinností, za ktoré možno uložiť pokutu do výšky 1 000 000 eur (napr. za neohlásenie neobvyklej obchodnej operácie), môže finančná polícia povinnej osobe popri pokute uložiť ešte aj sankciu zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt s prihliadnutím k povahe a závažnosti, ako aj k okolnostiam spáchaného správneho deliktu. Ide o novozavedený druh sankcie, kedy sa uverejňuje len výroková časť takéhoto právoplatného rozhodnutia, a to na webovom sídle finančnej polície po dobu piatich rokov.
Pokiaľ by pri kontrole finančná polícia zistila, že povinná osoba viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo opakovane neplní či porušuje ustanovené povinnosti, musí podať podnet orgánu oprávnenému rozhodnúť o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (napr. živnostenskému úradu). Príslušný orgán je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní od doručenia takéhoto podnetu.
Výsledky kontrolnej činnosti finančnej polície v rokoch 2015 - 2017
Pri kontrolnej činnosti povinných osôb sa finančná polícia v roku 2017 zameriavala najmä na riadne vykonávanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, posudzovanie obchodov, zdržanie a ohlasovanie neobvyklej obchodnej operácie (NOO) a na uplatňovanie zásady „poznaj svojho klienta“ (t. j. získanie dostatočných informácií o klientovi, charaktere, objeme očakávaných obchodov klienta i jeho obchodných partnerov).
Celkovo finančná polícia v roku 2017 vykonala 5 kontrol. Kontrolované boli prevažne subjekty z finančného sektora, z ktorých niektoré mali aj oprávnenie na predmety podnikateľskej činnosti z nefinančného sektora (najmä organizačný a ekonomický poradca a účtovník). Pri všetkých kontrolách bolo zistené porušenie zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti – finančná polícia voči týmto kontrolovaným subjektom začala v roku 2018 správne konanie (s najväčšou pravdepodobnosťou im budú uložené pokuty).
Prehľad o počte vykonaných kontrol, o počte uložených pokút a o výške uložených pokút v rokoch 2015 - 2017
| Rok | Počet vykonaných kontrol | Prípady bez uloženia pokuty | Prípady s uložením pokuty | Nerozhodnuté prípady | Celková výška uložených pokút (v eurách) |
| 2015 | 16 | 3 | 13 | 0 | 37 800 |
| 2016 | 6 | 0 | 6 | 0 | 41 600 |
| 2017 | 5 | 0 | 0 | 5 | 0 |
Z uvedenej tabuľky zreteľne vyplýva, že počet kontrol vykonávaných finančnou políciou síce z roka na rok klesal, ale pokuty za nedodržanie povinností boli ukladané často a v nemalej výške. V roku 2016 bolo realizovaných 6 kontrol, z ktorých všetky skončili uložením pokuty, v priemere na jednu pokutu pripadla suma 6 933,33 eura.
Najčastejšie kontrolovanými povinnými osobami za posledné roky boli organizační a ekonomickí poradcovia a účtovníci. V roku 2015 boli z tohto druhu povinných osôb kontrolované dva subjekty, v rokoch 2016 a 2017 vždy po jednom subjekte. Ďalej boli v rokoch 2015 a 2016 kontrolované aj dražobné spoločnosti či obchodníci s drahými kovmi. V roku 2017 to bola napríklad aj zmenáreň a obchodník s cennými papiermi.
Pokiaľ ide o najčastejšie druhy porušovaných zákonných povinností, kontrolnou činnosťou finančnej polície boli v minulom roku zistené obdobné porušenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti ako v roku 2016. Porušenia spočívali predovšetkým v:
- nevypracovaní programu vlastnej činnosti (tzv. internej firemnej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí) v zákonom požadovanom rozsahu,
- nevykonaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (napr. nedostatočná identifikácia klienta a jej overenie, nezisťovanie, či klient koná vo vlastnom mene, nezistenie konečného užívateľa výhod),
- nevykonaní zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi alebo v neohlásení neobvyklej obchodnej operácie,
- neuchovaní písomných dokladov o obchodoch,
- neposkytnutí potrebnej súčinnosti.
Prehľad o kontrolách finančnej polície a sankciách za porušenie AML zákona v rokoch 2009 - 2014 nájdete v našom článku Sankcie za nedostatky v ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách (NOO) za rok 2017
Pre zaujímavosť dopĺňame, že v roku 2017 prijala finančná polícia od povinných osôb spolu 2 636 hlásení o neobvyklých obchodných operáciách (NOO) v celkovej hodnote 4 177 857 051 eur. Z hľadiska druhu povinnej osoby išlo o hlásenia prijaté od:
- bánk - v počte 2 555,
- ostatných finančných inštitúcií, ktoré nie sú bankou - v počte 71 (napr. od poisťovní v počte 19),
- nefinančných inštitúcií - v počte 10 (napr. od poštového podniku v počte 3).
Vývoj prijatých hlásení o neobvyklých obchodných operáciách (NOO) v rokoch 2015 - 2017
V roku 2015 bolo celkovo 3 264 hlásení o n eobvyklých obchodných operáciách. V roku 2016 sa počet hlásení trochu zvýšil na 3 297 a v minulom roku sa naopak celkový počet hlásení o neobvyklých obchodných operáciách znížil na 2 636 hlásení.
Najčastejšie sa vyskytli hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii pri bezhotovostnom platobnom styku a hotovostných operáciách, okrem toho aj pri:
- tzv. CEO podvodoch - napr. keď páchatelia „hacknú“ elektronickú obchodnú korešpondenciu majiteľa účtu a pôvodné, inde zadané platby, presmerujú na iné vopred na tento účel založené účty, z ktorých sú peniaze ihneď prevádzané na ďalšie účty alebo sú vyberané v hotovosti,
- daňovej optimalizácii – napr. operácie prevažne realizované medzi účtami obchodných spoločností, živnostensky podnikajúcich fyzických osôb založených v SR a bankovými účtami zahraničných obchodných subjektov,
- internetových podvodoch – napr. predstieraným predajom tovaru spotrebného charakteru, osobných automobilov, resp. rôznych priemyselných zariadení.
Jeden z prípadov ohlásenia neobvyklej finančnej operácie v roku 2017:
Finančná polícia prijala od banky hlásenie o zahraničnej platbe v sume cca 1 400 000 eur, ktorá bola realizovaná zo zahraničného účtu vedeného v Čile patriaceho tamojšej firme. Táto suma bola podvodným spôsobom prevedená na účet v banke vedený pre českú obchodnú spoločnosť. Po pripísaní finančných prostriedkov z Čile na účet českej spoločnosti boli z účtu ihneď realizované dve bezhotovostné urgentné platby v sumách 150 000 eur a 20 000 eur na dva účty vedené v Poľsku. Zahraničná banka z Čile uviedla, že čilská firma sa stala obeťou tzv. CEO podvodu. V danej veci bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a príslušná prokuratúra zaistila peňažné prostriedky v celej sume cca 1 400 000 eur na účte českej spoločnosti.
Trestnoprávne sankcie v súvislosti s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
V neposlednom rade netreba zabúdať ani na trestnoprávne sankcie. V prípade naplnenia skutkovej podstaty trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti sa páchateľ potrestá odňatím slobody na dva až päť rokov (§ 233 Trestného zákona).
Odňatie slobody na dva až osem rokov zase hrozí tomu, kto neoznámi alebo neohlási neobvyklú obchodnú operáciu, napriek tomu, že mu taká povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie (§ 234 Trestného zákona).
Podľa výročnej správy finančnej polície v roku 2017 neboli zaznamenané žiadne prípady vznesenia obvinenia za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti (naposledy v roku 2015 boli dva prípady).
Zdroj: Výročná správa finančnej spravodajskej jednotky za rok 2017
