Rozdelenie zisku v komanditnej spoločnosti na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom sa určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu. Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.
Možnosť rozdelenia zisku medzi komplementárov a komanditistov pomerom určeným v spoločenskej zmluve je v niektorých prípadoch nástrojom na daňovú optimalizáciu najmä pre komplementárov, ktorí sú zahraničnými osobami. Tým istým pomerom rozdelenia zisku medzi komplementárov a komanditistov, ktorý je určený v spoločenskej zmluve, sa totiž určuje aj podiel na základe dane z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol v spoločenskej zmluve určený pomer 99 : 1 v prospech komplementára, 99 % základu dane z príjmov komanditnej spoločnosti zdaní komplementár. Daňová optimalizácia pri uplatnení tohto pomeru pre zahraničné osoby spočíva v tom, že 99 % zisku komanditnej spoločnosti, čo v tomto prípade zodpovedá podielu komplementára – fyzickej osoby, bude zdanených na Slovensku. Dotyčný komplementár v krajine, z ktorej pochádza (a v ktorej má daňovú rezidenciu) buď tento príjem už nebude zdaňovať (pri metóde vyňatia príjmov) alebo doplatí len rozdiel medzi daňou zaplatenou v Slovenskej republike a daňou, ktorú má povinnosť zaplatiť v krajine svojej rezidencie (v prípade metódy zápočtu dane). Ak by táto istá osoba zo zahraničia zvolila inú formu podnikania na Slovensku (napr. by bola spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným) zaplatila by daň dvakrát. Prvýkrát by sa zdanil príjem spoločnosti s ručením obmedzeným v Slovenskej republike a druhýkrát by bol tento spoločník s daňovou rezidenciou v zahraničí povinný zaplatiť daň z dividend v krajine svojej daňovej rezidencie (väčšina štátov, na rozdiel od Slovenska, má dividendy zaťažené daňou z príjmov). Uvedené platí, ak by dotyčná osoba bola rezidentom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia zápočtom dane pri príjmoch z dividend (napr. Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko, Veľká Británia, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Španielsko, Grécko).
Podiel na zisku komplementára sa považuje za príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Príjem komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou sa považuje za príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni. Z uvedeného dôvodu sa komplementár musí zaregistrovať na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty (Bratislava I), ktorý mu pridelí DIČ (iné ako je DIČ komanditnej spoločnosti). Pod týmto DIČ komplementár podá daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb (typ B). Komplementár si nemôže podiel na zisku komanditnej spoločnosti ďalej znižovať uplatnením 40 % - ných paušálnych výdavkov, môže si ho ale znížiť o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť (ak toto poistné a príspevky neboli nákladom komanditnej spoločnosti). Výhodou komplementára v porovnaní so spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným je, že si v podanom daňovom priznaní môže uplatniť nezdaniteľnú časť a znížiť si tak základ dane z príjmov. V konečnom dôsledku tak komanditná spoločnosť vrátane komplementára zaplatí vo väčšine prípadov nižšiu daň z príjmov ako spoločnosť s ručením obmedzením.
Príjmy komplementárov sú príjmy z podnikania a podliehajú taktiež zdravotnému a sociálnemu poisteniu. Výnimkou sú komplementári, ktorí si platia sociálne a zdravotné poistenie v zahraničí. V takomto prípade sa uplatní výnimka a zdravotné a sociálne poistenie sa platí len v jednej z krajín. Napr. pre komplementára pochádzajúceho z Rakúska je opäť výhodné platiť si sociálne a zdravotné poistenie na Slovensku, pretože je nižšie než zdravotné a sociálne poistenie, ktoré by musel za rovnakých okolností platiť v Rakúsku.
Príklad na daňové priznanie komplementára komanditnej spoločnosti
Ak by sme nadviazali na predošlý príklad, základ dane z príjmov pripadajúci na komplementára bol vypočítaný vo výške 19 426,87 €. Túto sumu uvedie komplementár vo svojom daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Komplementár zaplatil v roku 2011 poistné na sociálne poistenie vo výške 2 350,56 € a poistné na zdravotné poistenie vo výške 927,60 €. Riešenie príkladu uvádzame vo vyplnenom daňovom priznaní fyzickej osoby (typ B).
Vymeriavacím základom komplementára pre určenie výšky poistného na sociálne poistenie bude jeho základ dane z príjmov pred uplatnením nezdaniteľných častí, t.j. suma 16 148,71 €. Vymeriavacím základom komplementára pre určenie výšky poistného na zdravotné poistenie bude jeho základ dane z príjmov, ku ktorému sa pripočítajú odvody na zdravotné poistenie zaplatené v roku 2011, t.j. suma 17 076,31 € (16 148,71 € + 927,60 €). Takto zistené vymeriavacie základy sa vydelia dvoma a následne dvanástimi (za predpokladu, že komanditná spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť počas celého účtovné obdobia). Po tomto výpočte sa zistí mesačný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška mesačného poistného na sociálne (zdravotné) poistenie.
Upozorňujeme, že uvedené prepočty sú informatívne a môžu sa v jednotlivých prípadoch líšiť v závislosti od výšky príjmov alebo spôsobu zdaňovania príjmov. V prípade záujmu o konkrétne posúdenie výhodnosti jednotlivých alternatív sa, prosím, obráťte na autora tohto príspevku.
