Daňové priznanie k dani z príjmov môžu podať fyzické osoby aj napriek tomu, že im nevznikne povinnosť daňové priznanie podať. Kedy je pre fyzické osoby výhodné podať daňové priznanie za rok 2024?
Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024 (v roku 2025)?
Každý rok prichádza obdobie, kedy fyzické osoby riešia otázku, či majú povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, alebo, či sa im ho oplatí podať, aj keď by túto povinnosť nemali. Daňové priznanie je jedným zo spôsobov vysporiadania si daňovej povinnosti daňovníka – fyzickej osoby. Druhým spôsobom je vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak za zdaňovacie obdobie dosahovali iba príjmy zo závislej činnosti.
Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za kalendárny rok 2024 v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahnu sumu 2 823,24 eur. Táto suma sa rovná polovici nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej pre daný rok. Z tohto dôvodu je táto hranica (suma) každý rok odlišná.
Ďalším prípadom, kedy je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie, je vtedy, ak vykáže za zdaňovacie obdobie daňovú stratu, aj napriek tomu, že nedosiahla príjmy vo výške polovice nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. 2 823,24 eur za rok 2024.
Zároveň však platí ustanovenie daňového poriadku, ktoré upravuje, že daňové priznanie je povinný podať aj ten, koho na to správca dane vyzve.
Čo sa nezahŕňa do sumy zdaniteľných príjmov rozhodujúcej o povinnosti podať daňové priznanie?
Do sumy zdaniteľných príjmov rozhodujúcej o povinnosti podať daňové priznanie, t. j. 2 823,24 eur za rok 2024 sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak:
- vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (t. j. došlo k riadnemu vykonaniu zrážky) alebo
- daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), t. j. fyzická osoba sa rozhodne, že daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň.
Dôležité je upozorniť aj na pojem zdaniteľné. Platí totiž, že príjmy, ktoré sú fyzickou osobou dosiahnuté za zdaňovacie obdobie sa nemusia automaticky považovať za zdaniteľné.
Medzi príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné patria príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. príjem získaný darovaním, ak nesúvisí so závislou činnosťou, alebo príjem získaný dedením) alebo sú od dane z príjmov oslobodené.
Medzi príjmami oslobodenými od dane nájdeme viac príkladov, pričom nižšie sú spomenuté niektoré z nich. Ide o príjmy, ktoré sú oslobodené podľa zákona o dani z príjmov alebo medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia:
- príjmy z predaja nehnuteľností, ak ju fyzická osoba vlastnila dlhšie ako 5 rokov (ak nešlo o obchodný majetok),
- príjmy z predaja hnuteľných vecí (napr. osobný majetok, ak nejde o podnikanie),
- príjmy z predaja cenných papierov, ak ich fyzická osoba držala viac ako 1 rok a nepatria do obchodného majetku,
- dávky sociálneho poistenia (napr. nemocenské dávky, materské, dôchodky),
- podpora v nezamestnanosti a ďalšie.
Príklad na posúdenie povinnosti podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024
Fyzická osoba v roku 2024 poberala starobný dôchodok spolu v sume 7 000 eur za zdaňovacie obdobie. Okrem toho prenajímala garáž (nebola zahrnutá v obchodnom majetku), pričom príjmy z prenájmu predstavovali 2 900 eur za zdaňovacie obdobie a tiež mu plynuli úroky z úspor uložených v banke. Je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie?
Fyzická osoba nie je povinná podať daňové priznanie, pretože jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu polovice nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 2 823,24 eur za rok 2024.
- Starobný dôchodok je od dane oslobodený bez ohľadu na jeho výšku.
- Príjmy z prenájmu sú do výšky 500 eur od dane oslobodené, a ak príjmy z prenájmu presahujú vyššie uvedenú sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.
- Úroky v banke sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou a vybratím zrážky sa považuje daň za vysporiadanú (do daňového priznania sa nezahŕňajú).
Zdaniteľné príjmy daňovníka z prenájmu sú teda vo výške 2 400 eur (2 900 - 500 = 2 400).
Kedy nevzniká povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024?
Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 nie je povinná podať fyzická osoba, ktorá poberala iba príjmy:
- zo závislej činnosti a nie je povinná podať daňové priznanie (úhrn príjmov nižší ako 2 823,24 eur alebo jej bolo vykonané ročné zúčtovanie dane) alebo
- zdanené daňou vyberanou zrážkou, pri ktorých nevyužila postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov (t. j. považuje daň vybratú zrážkou za vysporiadanú) alebo
- od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a táto fyzická osoba požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo
- plynúce zamestnancom EÚ alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu EÚ, alebo
- od dane oslobodené, alebo
- ktoré nie sú predmetom dane, alebo
- kombináciu týchto príjmov.
Výhodnosť podania daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024
V určitých prípadoch platí, že aj keď fyzickej osobe nevznikne povinnosť podania daňového priznania, je napriek tomu výhodné daňové priznanie podať. Najčastejšie ide o prípady, kedy za fyzickú osobu boli odvádzané preddavky na daň (ak pracovala na základe pracovnej zmluvy alebo dohody), pričom po skončení zdaňovacieho obdobia (pri fyzických osobách ide vždy o kalendárny rok) má táto fyzická osoba nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, a ak je jej príjem nízky (do hranice 2 823,24 eur), keď si dobrovoľne podá daňové priznanie, výsledkom bude preplatok na zaplatených preddavkoch.
Fyzická osoba má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eur.
Ďalej však môže ísť aj o prípad uplatnenia daňového bonusu na dieťa, resp. na zaplatené úroky z hypotéky.
Je dôležité spomenúť, že získať „späť“ zaplatené preddavky je v niektorých prípadoch možné aj vykonaním ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zo strany zamestnávateľa, nielen podaním daňového priznania. Je však potrebné o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa požiadať, nie je to automatické. Pre vykonanie ročného zúčtovania je potrebné splniť aj ďalšie podmienky, napr. nepoberanie iného druhu príjmu (prenájom, príjmy z akcií kryptomien a pod.), predloženie potrebných dokladov a pod.
Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.
Nižšie uvádzame niektoré prípady, kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2024.
1. Nezamestnaní počas časti roka 2024
Fyzické osoby, ktoré pracovali len časť roka, pričom im za toto obdobie boli zrážané preddavky na daň z príjmov, a zvyšnú časť roka boli napr. dobrovoľne nezamestnaní alebo boli evidovaní na úrade práce a ich celkové zdaniteľné príjmy za rok 2024 neprekročili sumu 2 823,24 eur, si môžu dobrovoľne podať daňové priznanie (alebo požiadať o vykonanie ročného zúčtovania), v ktorom si uplatnia nezdaniteľnú časť základu dane za celý rok. Podaním daňového priznania si bude môcť takáto fyzická osoba dodatočne uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka aj za mesiace kedy bola nezamestnaná, v dôsledku čoho vznikne daňový preplatok na zaplatených preddavkoch, ktorý jej správca dane vráti.
Príklad na výhodné podanie daňového priznania u zamestnanca pracujúceho časť roka
Tomáš pracoval u zamestnávateľa v roku 2024 iba v januári a februári. Jeho mesačný príjem bol v hrubom 1 300 eur. Neskôr si založil svoju vlastnú obchodnú spoločnosť, kde si však nevyplácal žiaden príjem. Iný príjem za rok 2024 nedosiahol.
V potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti, ktoré mu poskytol bývalý zamestnávateľ, má uvedené:
- úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov za rok 2024: 2 600 eur,
- úhrn preddavkov na daň: 135 eur.
Keďže Tomášov celkový príjem za rok 2024 nepresiahol hranicu povinnosti podať daňové priznanie (2 823,24 eur), nie je povinný ho podať. Napriek tomu sa mu podanie daňového priznania oplatí, pretože na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov a vyplnenej časti k žiadosti o vrátenie preplatku mu daňový úrad vráti zaplatené preddavky na daň v plnej výške 135 eur.
2. Študenti pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov
Ak študent počas roka 2024 pracoval napríklad na základe dohody a jeho príjmy nepresiahli 2 823,24 eur, pričom zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže podať daňové priznanie a požiadať o vrátenie zrazenej dane. Môže ísť aj o prípad, kedy mal študent počas roka viacero brigád. Výhodnosť spočíva v tom, ak mu od jeho zamestnávateľa (zamestnávateľov) nebola uplatnená celá ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, obdobne ako v prípade vyššie, má nárok na jej douplatnenie. Podaním daňového priznania k dani z príjmov (alebo vykonaním ročného zúčtovania) si môže douplatňovať celú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vznikne tak daňový preplatok.
Príklad na výhodnosť podania daňového priznania u študentov
Tomáš je študentom Technickej univerzity v Košiciach. V roku 2024 si popri štúdiu privyrábal na dohodu o brigádnickej práci študenta ako IT konzultant. Brigádoval 6 mesiacov, pričom u zamestnávateľa si uplatňoval odvodovú úľavu do výšky 200 eur, avšak nemal podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Jeho mesačná odmena bola 250 eur. Po skončení dohody mu zamestnávateľ vystavil Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, kde boli uvedené aj tieto údaje:
- úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov: 1 500 eur,
- úhrn preddavkov na daň: 270 eur.
Keďže Tomášov príjem z brigády bol nižší ako hranica povinnosti podať daňové priznanie za rok 2024 (2 823,24 eur), nemá zákonnú povinnosť podať daňové priznanie. Avšak, ak si priznanie podá dobrovoľne, daňový úrad mu na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku (ktorá je súčasťou daňového priznania) vráti celý preplatok vo výške 270 eur.
3. Dôchodcovia, ktorí počas roka 2024 pracovali u zamestnávateľa
Dôchodca, ktorý mal v roku 2024 príjmy zo zamestnania nepresahujúce 2 823,24 eur (pracovná zmluva či dohoda) a zamestnávateľ mu zrazil preddavky na daň, môže podať daňové priznanie a požiadať o vrátenie zrazenej dane.
Pre poberateľov dôchodku platia špeciálne pravidlá pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktoré je potrebné zohľadniť.
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka obvykle nemá nárok daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom (alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia):
- starobného dôchodku,
- vyrovnávacieho príplatku,
- predčasného starobného dôchodku,
- starobného dôchodkového sporenia,
- výsluhového dôchodku alebo
- obdobného dôchodku zo zahraničia vrátane 13. dôchodku.
Platí však, že ak je fyzická osoba poberateľom dôchodku k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu 5 646,48 eur. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eur a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Dôchodcovia však využívajú najmä ustanovenie zákona o dani z príjmov o minimálnej výške dane fyzickej osoby (§ 46b zákona o dani z príjmov). To upravuje, že daň z príjmov sa nevyrubí a neplatí v prípade, ak nedosiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nie sú vyššie ako 2 823,24 eur. Hoci dôchodcovia spravidla nárok na nezdaniteľnú časť nemajú, ak však zarobia príjmy do tejto sumy, zrazené preddavky počas roka im budú vrátené.
Je dôležité upozorniť, že toto ustanovenie zákona o dani z príjmov je možné aplikovať iba vtedy, ak daňovník podá daňové priznanie (vykonaním ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti to možné nie je).
4. Zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke
Matky alebo otcovia, ktorí pracovali len časť roka a zvyšnú časť boli na materskej či rodičovskej dovolenke, pričom z ich príjmu im boli zrážané preddavky na daň, si môžu v daňovom priznaní (alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň) dodatočne uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane za mesiace, kedy boli na materskej/rodičovskej dovolenke. Vyjde im tak preplatok na dani, ktorý im správca dane vráti.
Uplatnenie iných nezdaniteľných častí základu dane alebo daňových bonusov
Podať daňové priznanie k dani z príjmov pre fyzickú osobu môže byť výhodné aj v prípade, keď si chce „douplatniť“ iné možné nezdaniteľné časti základu dane alebo daňový bonus. Je však potrebné uviesť, že aj tieto nezdaniteľné časti základu dane či daňové bonusy je možné uplatniť aj v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň vykonanom u zamestnávateľa.
Fyzickej osobe môže vzniknúť okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka aj nárok na:
- nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela,
- nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie.
Daňový bonus si môže po splnení určitých podmienok fyzická osoba uplatniť na:
- daňový bonus na dieťa,
- daňový bonus na zaplatené úroky z hypotéky.
Zatiaľ čo uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane na manželku a na 3. pilier a daňového bonusu na zaplatené úroky je možné len raz ročne, daňový bonus na dieťa je možné uplatňovať aj mesačne. Ak si ho však fyzická osoba mesačne neuplatní, môže tak urobiť jednorazovo po skončení kalendárneho roka, čím môže rovnako vzniknúť preplatok v daňovom priznaní.
Pri uplatnení daňového bonusu na dieťa je možné využiť spočítavanie základov dane oboch oprávnených osôb (napr. matky a otca) na to, aby vznikol nárok na uplatnenie daňového bonusu. Takáto spočítavanie príjmov je možné iba na základe podania daňového priznania. U zamestnávateľa, pokiaľ nie sú splnené podmienky nároku na daňový bonus, napríklad dostatočná výška základu dane, nie je možné mesačné uplatňovanie, ani zamestnávateľ nezohľadní príjem druhej oprávnenej osoby v ročnom zúčtovaní preddavkov da daň. V takomto prípade je teda výhodné podať daňové priznanie, v ktorom fyzická osoba využije svoj nárok na daňový bonus na dieťa.
