Najdôležitejšie zmeny v zákone o dani z príjmov účinné od 01. 01. 2012

Napriek dlho očakávanej daňovo-odvodovej reforme, táto nakoniec z dôvodu pádu vlády nebola prijatá. Parlament sa touto skutočnosťou nenechal odradiť a, ako už býva zvykom, viac-menej už tradične, si pod Vianočný stromček pre nás pripravil rozsiahle zmeny v oblasti dane z príjmov. Hoci sa sadzba dane z príjmov nemení, uvedené úpravy budú v konečnom dôsledku znamenať, že na dani z príjmov zaplatíme od 01. 01. 2012 opäť viac.

RÝCHLY OBSAH

1. Rovnomerná metóda odpisovania - praktický príklad na zmeny vo výpočte daňových odpisov od roku 2012
2. Zrýchlená metóda odpisovania - praktický príklad na zmeny vo výpočte daňových odpisov od roku 2012
3. Zmeny vo finančnom prenájme (lízingu) - od 1.1.2012 finančný prenájom (lízing) prestáva byť zaujímavý z pohľadu legálnej daňovej optimalizácie
4. Nové sankcie pre zamestnávateľov
5. Nové nahlasovacie povinnosti pre podnikateľov - napríklad pri vyplácaní úrokov z pôžičiek!
6. Zmeny v oznamovacej povinnosti pri úhradách fyzickým osobám
7. Zmeny pre podnikateľov - SZČO
8. Zmeny v 2 % asignácii dane z príjmov

 

Zmeny v daňových odpisoch

Dlhodobý hmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri 2011 sa bude riadiť novými pravidlami odpisovania na daňové účely. Daňové odpisy takéhoto dlhodobého hmotného majetku v prvom roku už nebude možné uplatniť v plnej výške, ale len v pomernej časti z ročného odpisu vypočítaného v závislosti od počtu mesiacov používania bez ohľadu na metódu odpisovania (zákon o dani z príjmov pozná rovnomernú a zrýchlenú metódu odpisovania). Inak povedané daňový odpis dlhodobého hmotného majetku sa v prvom roku vypočíta v alikvotnej časti zodpovedajúcej počtu mesiacov používania majetku, a to počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca zdaňovacieho obdobia.

Napr. ak si podnikateľ v minulosti obstaral osobný automobil v hodnote 24 000 € a rozhodol sa ho odpisovať rovnomernou metódou, zaradil automobil do príslušnej odpisovej skupiny (v tomto prípade do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky) a odpis v prvom roku vypočítal ako podiel obstarávacej ceny majetku (v tomto prípade 24 000 €) a počtu rokov odpisovania (v tomto prípade 4 roky) bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci bol tento automobil zaradený do používania. Daňový odpis by bol vo výške 6 000 €. Podľa nového znenia zákona je potrebné takto vypočítaný daňový odpis určiť v pomernej časti. Ak by bol automobil zaradený do používania napr. v novembri, potom by bolo možné uplatniť daňový odpis v prvom roku len vo výške 2/12, a teda v tomto prípade v sume 1 000 €. V uvedenom prípade by podnikateľ zaplatil na dani z príjmov za rok 2012 o 950 € viac by za rovnakých okolností zaplatil v roku 2011.

Prečítajte si aj Daňové odpisy v roku 2012

Rovnomerná metóda odpisovania - praktický príklad na zmeny vo výpočte daňových odpisov od roku 2012

Uveďme si rozdiel vo výpočte daňových odpisov v prípade oboch metód odpisovania dlhodobého hmotného majetku na daňové účely. Vychádzajme z toho, že podnikateľ obstaral nové osobné motorové vozidlo v hodnote 24 000 € bez DPH a z internej účtovnej smernici vyplýva, že prvý účtovný odpis uplatní v mesiaci nasledujúcom po zaradení majetku do používania. Podnikateľ k osobnému automobilu vytvoril odpisový plán, z ktorého vyplýva, že automobil bude na účtovné účely odpisovať po dobu 48 mesiacov.

Ak by podnikateľ zaradil do používania osobné motorové vozidlo v novembri 2011 a v tomto mesiaci ho aj začal používať, potom by účtovné a daňové odpisy pri použití rovnomernej metódy odpisovania boli v jednotlivých rokoch nasledovné: 

Mesačný účtovný odpis sa vypočíta vo výške 1/48 z obstarávacej ceny: 24 000 € / 48 mesiacov = 500 € mesačne. Vychádzajúc z internej smernice, účtovný odpis sa v prvom roku uplatní prvýkrát za mesiac december. V roku 2011 budú teda zaúčtované účtovné odpisy len vo výške 500 €. Ročný daňový odpis sa vypočíta vo výške ¼ z obstarávacej ceny: 24 000 € / 4 roky = 6 000 €.

Ak by podnikateľ zaradil do používania osobné motorové vozidlo v novembri 2012 a v tomto mesiaci ho aj začal používať, potom by účtovné a daňové odpisy pri použití rovnomernej metódy odpisovania boli v jednotlivých rokoch nasledovné:

Mesačný daňový odpis sa vypočíta vo výške 1/48 z obstarávacej ceny: 24 000 € / 48 mesiacov = 500 €. Ročný daňový odpis sa vypočíta vo výške ¼ z obstarávacej ceny: 24 000 € / 4 roky = 6 000 €. V prvom roku sa vypočíta alikvotná časť v závislosti od počtu mesiacov používania majetku počnúc mesiacom zaradenia majetku do používania. V tomto prípade to sú 2 mesiace (november a december 2012): (6 000 € / 12) x 2 = 1 000 €.

Ak na majetku nebolo vykonané technické zhodnotenie, pomerná časť odpisov neuplatnených v prvom roku sa uplatní v poslednom roku. Z uvedeného vyplýva, že doba odpisovania dlhodobého hmotného majetku na daňové účely sa predĺži a daňové odpisy budú ovplyvňovať základ dane z príjmov vždy o jedno zdaňovacie obdobie viac.

Ak by sa na osobnom automobile vykonalo napr. v roku 2014 technické zhodnotenie vo výške 3 000 €, potom by sa k jeho pôvodnej vstupnej cene na daňové účely pripočítala hodnota technického zhodnotenia a osobný automobil by sa odpisoval z tejto zvýšenej vstupnej ceny:

* Vykonaním technického zhodnotenia v hodnote 3 000 € sa zvýši vstupná cena majetku na daňové účely v roku 2014 na 27 000 € (pôvodná vstupná cena 24 000 € + technické zhodnotenie 3 000 €). Z tejto sumy sa vypočíta ročný daňový odpis vo výške ¼ (27 000 € / 4), čo predstavuje sumu 6 750 €. 

Zrýchlená metóda odpisovania - praktický príklad na zmeny vo výpočte daňových odpisov od roku 2012

O niečo komplikovanejšie by sa výpočet daňových odpisov vykonal v prípade uplatnenia zrýchlenej metódy odpisovania. Pri zrýchlenej metóde odpisovania dlhodobého hmotného majetku sa v prvom roku odpisovania uplatní ročný odpis tiež len v pomernej časti z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. V ďalších rokoch odpisovania dlhodobého hmotného majetku sa daňový odpis určí ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval. Tu ale treba zdôrazniť, že zostatková cena sa neurčí ako rozdiel vstupnej ceny a uplatneného daňového odpisu v prvom roku v pomernej časti. Zostatková cena na účely výpočtu daňových odpisov v ďalších rokoch sa určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania. V ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená v druhom roku odpisovania zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov počnúc druhým rokom odpisovania.

Pomerná časť z ročného odpisu neuplatnená v prvom roku odpisovania majetku sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku v prípade, ak nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku zrýchlenou metódou bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia. 

Ak by sme vychádzali z rovnakých predpokladov ako v minulom príklade a podnikateľ by zaradil do používania osobné motorové vozidlo v novembri 2011 a v tomto mesiaci ho aj začal používať, potom by účtovné a daňové odpisy pri použití zrýchlenej metódy odpisovania boli v jednotlivých rokoch nasledovné:

Ročný daňový odpis v prvom roku sa vypočíta vo výške ¼ z obstarávacej ceny: 24 000 € / 4 roky = 6 000 €. Ročný daňový odpis v ďalších rokoch odpisovania sa vypočíta: 2 x ZC / (koeficient v ďalších rokoch – počet rokov odpisovania):

• 2. rok: 36 000 € / (5 - 1) = 9 000 €,
• 3. rok: 18 000 € / (5 - 2) = 6 000 €,
• 4. rok: 6 000 € / (5 - 3) = 3 000 €.

Ak by podnikateľ zaradil do používania osobné motorové vozidlo v novembri 2012 a v tomto mesiaci ho aj začal používať, potom by účtovné a daňové odpisy pri použití zrýchlenej metódy odpisovania boli v jednotlivých rokoch nasledovné:

Ročný daňový odpis v prvom roku sa vypočíta vo výške ¼ z obstarávacej ceny: 24 000 € / 4 roky = 6 000 € a v alikvotnej časti v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých bol majetok používaný, a to počnúc mesiacom začatia používania tohto majetku. V tomto prípade: (6 000 € / 12 mesiacov) x 2 mesiace = 1 000 €.

Ročný daňový odpis v ďalších rokoch odpisovania sa vypočíta: 2 x ZC / (koeficient v ďalších rokoch – počet rokov odpisovania), pričom ZC sa vypočíta bez zohľadnenia pomernej časti odpisov v prvom roku (čiže akoby daňovník uplatnil daňový odpis v prvom roku v plnej výške):

• 2. rok: 36 000 € / (5 - 1) = 9 000 €,
• 3. rok: 18 000 € / (5 - 2) = 6 000 €,
• 4. rok: 6 000 € / (5 - 3) = 3 000 €,
• 5. rok: 5 000 € (neuplatnená alikvotná časť odpisov v prvom roku odpisovania).

Ak by sa na osobnom automobile vykonalo napr. v roku 2014 technické zhodnotenie vo výške 3 000 €, potom by sa k jeho zostatkovej cene na daňové účely pripočítala hodnota technického zhodnotenia aj neuplatnený daňový odpis z prvého roku a osobný automobil by sa odpisoval z novej zostatkovej ceny:

Daňový odpis by sa v roku 2014 určil zo zostatkovej ceny zvýšenej o odpis neuplatnený v prvom roku odpisovania a o sumu vykonaného technického zhodnotenia. V tomto prípade by bola zostatková cena v roku 2014 vo výške 17 000 € (9 000 € + 3 000 € + 5 000 €). Daňové odpisy by boli v rokoch 2014 – 2016 nasledovné:

• v roku 2014 by boli (2 x 17 000 €) / 4 = 8 500 €,
• v roku 2015 by boli (2 x 8 500 €) / (4 – 1) = 5 667 €,
• v roku 2016 by boli (2 x 2 833 €) / (4 – 2) = 2 833 €.

Zmeny vo finančnom prenájme (lízingu) - od 1.1.2012 finančný prenájom (lízing) prestáva byť zaujímavý z pohľadu legálnej daňovej optimalizácie

Finančný prenájom (lízing) predstavoval dôležitú alternatívu obstarania dlhodobého hmotného majetku nielen z pohľadu financovania obstarania majetku, ale aj z pohľadu daňovej optimalizácie. V minulosti totiž v prípadoch, ak lízingová zmluva trvala kratšie než doba odpisovania majetku na daňové účely (min. ale 60 % z tejto doby), potom bolo možné uplatniť do daňových výdavkov hodnotu hmotného majetku rýchlejšie, ako by to bolo v prípade obstarania rovnakého majetku kúpou.

Hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu (lízingom) po 31. decembri 2011 sa bude odpisovať rovnako ako hmotný majetok obstaraný kúpou a to bez ohľadu na dobu trvania lízingovej zmluvy. Takisto aj hmotný majetok nadobudnutý postúpením zmluvy o finančnom prenájme (lízingovej zmluvy) bude odpisovať nový nájomca počas celej doby odpisovania (čiže akoby obstaral nový majetok) do výšky jeho vstupnej ceny, pričom vstupnou cenou u nového nájomcu sa rozumie výška nesplatenej istiny vrátane finančného vyrovnania uhradeného pôvodnému nájomcovi a odstupného uhradeného pôvodnému nájomcovi. Uvedený postup sa uplatní na majetok, ktorý bol obstaraný formou finančného prenájmu (lízingom) na základe lízingovej zmluvy, uzatvorenej po 31. decembri 2011. Na lízingové zmluvy uzatvorené do 31. decembra 2011 vrátane sa použijú predchádzajúce ustanovenia.

V súvislosti s touto zmenou sa zároveň v zákone ustanovili nasledovné pravidlá:

• Pri porušení podmienok finančného prenájmu (lízingu) sa bude základ dane z príjmov upravovať štandardne ako pri každom inom majetku obstaranom kúpou (čo znamená napr., že v roku, kedy dôjde k porušeniu podmienok finančného prenájmu sa nebude môcť uplatniť daňový odpis ani v pomernej časti).
• Obdobne sa bude postupovať aj pri porušení podmienok finančného prenájmu u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu pričom pri predčasnom ukončení finančného prenájmu a vrátení hmotného majetku prenajímateľovi sa základ dane upraví o rozdiel už zaplatenej istiny a odpisov zahrnutých do základu dane z príjmov.
• V prípade kúpy veci obstarávanej formou finančného prenájmu pred uplynutím minimálnej doby nájmu (čo sú v zmysle novelizovaného zákona o dani z príjmov 3 roky; 60 % doby odpisovania majetku na daňové účely sa vypúšťa) za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena na daňové účely, sa základ dane zvýši o sumu úrokov už zahrnutých do základu dane a o túto sumu sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.
• Po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena na daňové účely, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy použitím rovnomernej alebo zrýchlenej metódy odpisovania a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.
• Technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu sa nebude považovať za iný majetok na účely zákona o dani z príjmov (a teda nebude sa odpisovať osobitne, ale bude zvyšovať ocenenie majetku obstaraného formou finančného prenájmu - lízingu).

Nové sankcie pre zamestnávateľov

Novela zákona o dani z príjmov pamätá aj na zamestnancov a v niektorých prípadoch ich chráni pred „neochotou“ svojich zamestnávateľov pod hrozbou udelenia pokuty ich zamestnávateľovi (tak súčasnému, ako aj minulému). Zamestnávateľovi môže byť udelená pokuta vo výške:

• Najmenej 15 € za každého zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie, napriek tomu, že ho o to zamestnanec požiadal, ak zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky (požiadal o to zamestnávateľa a predložil všetky potrebné dokumenty). Pokuta nesmie presiahnuť celkom 30 000 € za všetkých zamestnancov.
• Od 60 € do 3 000 €, ak zamestnávateľ nevykoná nápravu v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane, ak zamestnanec podá sťažnosť správcovi dane v prípade pochybností zamestnanca o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň z príjmov. Túto sťažnosť môže zamestnanec podať v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo a ak zamestnávateľ nepodá zamestnancovi do 30 dní vysvetlenie v súvislosti s jeho pochybnosťami alebo ak zamestnanec nesúhlasí s postupom zamestnávateľa uvedenom v jeho písomnom vysvetlení.

Nové nahlasovacie povinnosti pre podnikateľov - napríklad pri vyplácaní úrokov z pôžičiek!

Všetci sme už zvyknutí z programových vyhlásení vlád a predvolebných sľubov počúvať o snahe znižovať náročnosť daňového systému (teda byrokraciu). Novela zákona o dani z príjmov je toho živým príkladom, ako by také „znižovanie“ byrokracie (ne)malo vyzerať:

• Zamestnávateľ bude podávať prehľad o vyplatených príjmoch zo ZČ, zrazených a odvedených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac (doteraz sa podával za kalendárny štvrťrok). Prehľad bude obsahovať priezvisko, meno, titul, rodné číslo a adresu zamestnancov (doteraz obsahoval len súhrnnú informáciu o výške vyplatených príjmov výške zrazenej dane a priznanom daňovom bonuse)
• Fyzická alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne vyplácajúca, poukazujúca alebo pripisujúca úrokový príjem (vrátane úrokov z poskytnutých úverov a pôžičiek) fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, závislého územia uvedeného v prílohe č. 4 alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 5 zákona o dani z príjmov a ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, je povinná každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka oznámiť správcovi dane na tlačive určenom finančným riaditeľstvom
  • meno a priezvisko,
  • trvalý pobyt tejto fyzickej osoby,
  • DIČ pridelené v krajine, kde je rezidentom alebo rodné číslo,
  • sumu príjmu za predchádzajúci kalendárny rok,
  • číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, ak bol úrokový príjem pripísaný na účet fyzickej osoby zriadený v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo
  • spôsob poukázania alebo pripísania úrokového príjmu, ak tento nebol pripísaný na bankový účet fyzickej osoby.

V nadväznosti na vyššie uvedené si treba uvedomiť, že takéto oznámenie nebude ničím výnimočným, pretože mnohé spoločnosti majú prijaté pôžičky od fyzických osôb, najmä svojich spoločníkov (alebo napr. aj konateľov). Oznámenie bude teda potrebné podať vtedy, ak spoločnosť splatí úver / pôžičku alebo jej časť a zároveň vyplatí aj úrok poskytovateľovi tohto úveru / pôžičky. 

• Daňovník – rezident SR alebo daňovník, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň má povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej mu môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území SR, a to do 15 dní po uzatvorení takej zmluvy.

Zmeny v oznamovacej povinnosti pri úhradách fyzickým osobám

Zrušením zákona o správe daní a poplatkov a jeho nahradením Daňovým poriadkom sa presunuli niektoré časti zákona o správe daní a poplatkov do novelizovaného zákona o dani z príjmov.

Oznamovacia povinnosť súvisí napr. s povinnosťou fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má príjmy z podnikateľskej činnosti, z inej SZČ a z prenájmu a v rámci tejto činnosti uskutočnila úhradu zdaniteľného príjmu v hotovosti fyzickej osobe neevidovanú v ERP tejto fyzickej osoby a z úhrady nezrazila alebo nevybrala preddavok na daň alebo daň. Oznamovacia povinnosť vzniká, ak celková suma takýchto úhrad tej istej fyzickej osobe presiahne za kalendárny rok sumu 5 000 €. Oznámenie musí byť vykonané v lehote do 31. marca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola takáto úhradu v hotovosti uskutočnená. Oznámenie obsahuje:

• výšku úhrady v hotovosti,
• dátum a dôvod úhrady,
• meno, priezvisko, titul, obchodné meno, adresu fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, DIČ a IČO fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá úhradu uskutočnila
• meno, priezvisko, titul, obchodné meno, adresu fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, DIČ a IČO fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré je prijímateľom takejto úhrady.

V súvislosti s týmto je potrebné uviesť, že uvedenú povinnosť vymedzoval už aj zákon o správe daní a poplatkov. Z uvedeného zákona však vyplývala povinnosť podať oznámenie správcovi dane v prípade, ak úhrada za kalendárny rok presiahla sumu 3 319,39 €. Toto oznámenie sa podávalo v lehote do 30. dní po uplynutí kalendárneho roka.

Pre komplexnosť uvádzame, že zo stanoviska Finančného riaditeľstva SR vyplýva už za zdaňovacie obdobie roku 2011 povinnosť podať oznámenie v novej lehote do 31. marca 2012 v prípade, ak úhrada za rok 2011 presiahla sumu 5 000 € (nie sumu 3 319,39 € podľa predpisov platných do 31. 12. 2011). Viac informácií o problematike ohlasovacej povinnosti sa dočítate v článku Bonzácky paragraf od roku 2012.

Zmeny pre podnikateľov - SZČO

Novela zákona o dani z príjmov účinná od 01. 01. 2012 ovplyvní podnikateľov – SZČO nasledovne:

• Nezdaniteľnú časť na daňovníka a manžela / manželku si budú môcť uplatniť len z príjmov podľa §5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) a z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. okrem príjmov z prenájmu, na dosahovanie ktorých nemá daňovník osvedčenie o živnostenskom oprávnení). Uvedená zmena nastala už s účinnosťou od 01. 01. 2011, avšak až novela zákona účinná od 01. 01. 2012 presne špecifikuje okruh príjmov, na ktoré je možné uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka a nezdaniteľnú časť na manžela / manželku.
• Možnosť uplatniť si daňovú stratu a znížiť si tak základ dane z príjmov bude možné len pri niektorých „aktívnych“ príjmoch (konkrétne príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov – t. j. príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Uvedený postup bude platiť pre straty vykázané po 31. 12. 2011.
• Takisto na stratu z prenájmu (pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) dosiahnutá za zdaňovacie obdobie roku 2011 sa nebude prihliadať, čo znamená, že o takúto stratu si nebude možné znížiť základ dane z príjmov.
• Upravuje sa vymedzenie príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a do tohto paragrafu budú patriť príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva. Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú napr. príjmy z poskytnutia licencií k právam chráneným autorským zákonom a príjmy vyplácajúce autorom organizáciou kolektívnej správy (napr. SOZA). 

Zmeny v 2 % asignácii dane z príjmov

Novela zákona o dani z príjmov účinná od 01. 01. 2012 prináša aj zmeny v súvislosti s 2 % podielom na dani, ktorú môže daňovník poskytnúť prijímateľovi 2 % (napr. občianske združenia zaradené do registra prijímateľov, ktorý vedie Notárska komora SR). Pôvodné obdobia sa posúvajú o rok a platí nasledovné:

• pre zdaňovacie obdobia 2010 – 2012 je podmienka poskytnúť finančný dar vo výške 0,5 % zo základu dane z príjmov, potom môže daňovník poskytnúť 2 % zaplatenej dane (inak 1,5 %),
• pre zdaňovacie obdobia 2013 – 2015 je podmienka poskytnúť finančný dar vo výške 1 % zo základu dane z príjmov, potom môže daňovník poskytnúť 1,5 % zaplatenej dane (inak 1 %),
• pre zdaňovacie obdobia 2016 – 2019 je podmienka poskytnúť finančný dar vo výške 1,5 % zo základu dane z príjmov, potom môže daňovník poskytnúť 1 % zaplatenej dane (inak 0,5 %).

Prečítajte si aj Daňové odpisy v roku 2012