Dane a účtovníctvo

Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov možno považovať za nástroj daňovej optimalizácie z dôvodu existencie alternatívnych možností stanovenia momentu, kedy ovplyvnia základ dane. Daňový subjekt sa za určitých podmienok môže rozhodnúť, že kurzové rozdiely, ktoré nevznikli z dôvodu inkasa pohľadávok alebo úhrady záväzkov nebudú súčasťou základu dane v čase ich zaúčtovania, ale až v čase pohybu peňažných prostriedkov.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje zohľadniť v daňových výdavkoch zafixovanie určitej výšky financií na krytie rizík plynúcich z budúcich strát z podnikania vo forme opravných položiek a rezerv. Ich tvorbu je možné využívať ako nástroj daňovej optimalizácie, avšak musí byť v súlade s uvedeným zákonom a nesmie dôjsť k zámernému nadhodnoteniu týchto položiek, čo by hraničilo s nelegálnou daňovou optimalizáciou.

Možnosť komponentného spôsobu odpisovania je v účtovnej legislatíve zakotvená od roku 2007. Pre podnikateľské subjekty znamená možnosť osobitne odpisovať jednotlivé oddeliteľné súčasti majetku v prípade, že ich doba životnosti a priebeh opotrebenia sú rozdielne.

Pri obstarávaní dlhodobého majetku v súvislosti s finančnými možnosťami účtovnej jednotky a s prihliadnutím na optimalizáciu daňových povinností je zo strany daňového subjektu potrebné zvažovať formu financovania obstarania dlhodobého majetku. Pri nedostatku vlastných finančných prostriedkov nemá daňovník inú možnosť, ako financovanie zabezpečiť z cudzích zdrojov, a to formou úveru alebo finančného prenájmu.

Daňovník môže vykázaný základ dane ovplyvniť uplatnením alternatívnych postupov pri realizácií technického zhodnotenia dlhodobého majetku. Plánovaným a postupným vykonávaním technického zhodnotenia je možné zabezpečiť uplatňovanie daňových výdavkov na jeho realizáciu už v čase ich vynaloženia, čím sa nezvýši obstarávacia cena majetku a ani doba jeho odpisovania.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom v niektorých prípadoch výber z viacerých alternatív uplatňovania daňových výdavkov. Možnosť voľby existuje aj v prípade uplatňovania úrokov z úveru na obstaranie dlhodobého majetku a uplatňovania neodpočítanej DPH pri kúpe dlhodobého majetku, ak daňovník uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom. Výberom vhodnej alternatívy môže daňový subjekt optimalizovať daňový základ vo svoj prospech.

Často využívaným nástrojom daňovej optimalizácie sú daňové odpisy, ktorými môže podnikateľský subjekt v rámci ustanovení Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ovplyvňovať výšku daňových výdavkov. V nasledovnom článku sa dozviete viac o tomto spôsobe.

Stravovanie podnikateľov - fyzických osôb nie je súčasťou riešenia problematiky stravovania v Zákonníku práce. Daňovú uznateľnosť výdavkov vynaložených na stravovanie podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy podľa §6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, je potrebné posudzovať len z hľadiska Zákona o dani z príjmov.

Výdavky na obstaranie nehmotného majetku, ktorý si podnikateľ zaobstaral, a ktorého cena je vyššia ako 2 400,- € a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, nemôžu byť do daňových výdavkov zahrnuté jednorazovo, ale postupne, a to vo forme odpisov. Ako pristupovať k odpisovaniu dlhodobého nehmotného majetku tak, aby sme na optimalizovali daňovú povinnosť sa dozviete v nasledovnom článku.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením z 28. júna 2013 č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima upravilo s účinnosťou od 1. júla 2013 sumy životného minima. Suma životného minima sa upravuje každoročne s účinnosťou k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to buď na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu, alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistených Štatistickým úradom SR.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima. Materiál je v skrátenom pripomienkovom konaní do 19.06.2013 z dôvodu časovej tiesne a navrhuje upraviť sumy životného minima od 1. 7. 2013.

V prípade povolaní ako programátor, grafik, editor, dizajnér alebo aj účtovník, resp. ekonomický poradca môže uplatňovanie paušálnych výdavkov priniesť úspory. Nenávratný príspevok na štart podnikania slúži ako začiatočný kapitál, preto by mal byť využitý čo najefektívnejšie v prospech začínajúceho podnikateľa. V prípade menovaných činností ide o povolania, pri ktorých výkone nevznikajú vysoké prevádzkové náklady, ale rozhodujúci podiel na vstupoch tvorí vložená duševná práca (vedomosti, schopnosti, skúsenosti a zručnosti človeka).

Jedným z benefitov pre zamestnanca môže byť poskytnutie firemného auta zamestnávateľa okrem služobných účelov aj na súkromné účely. Za súkromný účel sa považuje napríklad cesta zamestnanca do práce a späť, cesta na dovolenku a podobne. Aký finančný vplyv na zamestnanca má takéto poskytnutie automobilu? Ako je to so súkromne spotrebovanými pohonnými látkami? Ako sa postupuje v prípade konateľa alebo spoločníka, ktorý v spoločnosti nepoberá žiadne príjmy? Odpovede na tieto otázky sa dozviete v nasledovnom článku.

V súvislosti so znižovaním administratívnej záťaže podnikateľov a v nadväznosti na novelu zákona o účtovníctve sa v novele zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o cenách“) doplňujú ustanovenia o cenovej evidencii. Pre špecifikovanú skupinu podnikateľov sa navrhuje zrušiť povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o cenách vrátane kalkulácií nákladov.

Na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR si môžu podnikatelia od februára 2013 overiť dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, pokiaľ ide o plnenie povinností z titulu dane z pridanej hodnoty. Tí podnikatelia, ktorí sú na zozname (tzv. čiernej listine) zverejnení, sa považujú za potenciálne rizikové daňové subjekty a pri obchodovaní s nimi by ste mali byť opatrní. Ak váš dodávateľ – rizikový subjekt, uvedie na faktúre DPH, ktorú následne neuhradí, povinnosť uhradiť túto DPH sa prenáša na vás.

Ideálna situácia je, ak sa daňová kontrola skončí bez nálezu. Podnikateľovi ako kontrolovanému subjektu nevzniknú žiadne daňové povinnosti a pozitívne možno tiež chápať informáciu, že povinnosti ukladané právnymi predpismi robí správne. V prípade, ak daňoví kontrolóri zistia rozdiel dane, znamená to, že kontrolovaný subjekt porušil povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov a daňový úrad mu uloží sankcie. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. diferencuje sankcie na pokuty (§ 155) a úrok z omeškania (§156). Sankcie hrozia kontrolovanému subjektu aj za nedodržanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.