Cena masla: čo ju ovplyvňuje a kedy klesne?

Čo zohráva rolu v cenotvorbe masla? Odborníci prezradili, čo je za jeho zdražením, prečo je v Poľsku či iných krajinách lacnejšie aj kedy a či vôbec možno očakávať, že maslo zlacnie.

Téma cien masla vyvoláva v posledných týždňoch diskusie. V slovenských obchodoch, ale aj na celom európskom trhu, dosahuje rekordné výšky. Napriek tomu sú badateľné rozdiely medzi cenami tejto komodity na Slovensku a napríklad v okolitých krajinách, najmä v Poľsku. Čo je dôvodom? Ako ceny masla ovplyvní konsolidačný balíček? Pre Podnikajte.sk priblížili odborníci aj zástupcovia výrobcov a obchodníkov.

Cenotvorba masla – čo ju ovplyvňuje?

Do cenotvorby v prípade masla zasahuje v prvom rade európska spotová cena mlieka a smotany (cena, za ktorú sa predáva mlieko na spotovom (okamžitom) trhu, producentom a obchodníkom pomáha určovať aktuálnu trhovú hodnotu mlieka, ovplyvňuje ich rozhodnutia o nákupoch a predajoch). A práve cena surového kravského mlieka v EÚ stúpa. „Zvýšenie cien surového mlieka je spôsobené nedostatkom mlieka a zvýšeným záujmom niektorých európskych krajín o jeho nákup (napr. Taliansko),“ vysvetľuje Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) a dodáva, že trh s mliekom na Slovensku bude vždy reagovať na situáciu na európskom trhu, ktorá je zasa ovplyvnená situáciou vo svete.

Nedostatok mlieka v EÚ (v prvom polroku 2024 pokles o 0,4 %) zapríčinili najmä horúce letné dni, suchá, ktoré spôsobili nižšiu kvalitu krmiva a nižšiu tukovosť mlieka. Komplikácie priniesli aj následné povodne a veterinárne ochorenia ako napríklad choroba modrého jazyka v Holandsku. Zásoby mlieka a smotany tiež ovplyvnila vyššia spotreba syra.

Na Slovensku je síce produkcia mlieka mierne vyššia oproti minulému roku (niečo cez 1 %), avšak, ani tento fakt nezastaví nárast jeho ceny. „Cena surového kravského mlieka v Európe je v súčasnosti viac ako o 10 % vyššia ako na Slovensku, čo dáva jasný signál k tomu, že bude rásť aj u nás. Zvýšená cena suroviny sa nevyhnutne bude musieť premietnuť aj do cien mliečnych výrobkov,“ uvádza J. Holéciová.

Jej slová potvrdzuje aj Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ). Uvádza, že produkcia surového kravského mlieka a s ňou súvisiaca cena má cyklický charakter. „Posledné dva roky v znamení významných teplotných nárastov, striedajúceho sa sucha a povodní, spôsobili kolísanie produkcie mlieka v EÚ a skokový nárast cien suroviny o 36,5 % oproti roku 2021 na priemerných 0,4456 eur/kg v roku 2023. Predaj surového kravského mlieka na Slovensku je od roku 2016 relatívne stabilný na úrovni 850 mil. kg ročne a prípadné poklesy stavov dojníc kompenzuje navyšujúca sa priemerná dojivosť. Na cenu má ale vždy vážny vplyv situácia na európskom a svetovom trhu, tak ako sa to deje aj momentálne,“ vysvetľuje. V septembri mala cena surového kravského mlieka hodnotu 0,4292 eur/kg, no SMZ predpokladá, že do konca roka bude naďalej mierne rásť.

Ďalej finálnu cenu masla ovplyvňuje daňovo-odvodové zaťaženie práce, náklady na výrobu, veľkosť konkurencie medzi domácimi producentmi a marže producentov aj obchodníkov. Všetky tieto faktory hrajú zásadnú rolu v rozdieloch, ktoré badať na pultoch v slovenských obchodoch a v tých zahraničných.

Prečo je maslo v niektorých krajinách lacnejšie?

Napriek tomu, že cena mlieka stúpla v celej EÚ a že Únia čelí nedostatku tejto suroviny, v každej krajine sa cena masla líši. Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu uvádza, že Slovensko je v produkcii masla sebestačné len na 53 % a hoci sú kapacity na výrobu masla dostatočné, chýba surovina. „Slovenskí producenti masla prikupujú na jeho výrobu smotanu, čím sa jeho cena navyšuje. V súčasnosti je odbytová cena masla od slovenských výrobcov na úrovni 2,2 eurá za 250 gramov s DPH (10 %). Finálnu cenu na pultoch však mliekari ovplyvniť nevedia.“ 

Zásadne lacnejšie maslo ale možno nájsť napríklad v Poľsku. Ako uvádza ekonóm Ľuboš Pavelka, ceny masla s 82 % podielom tuku v Poľsku, konkrétne v Nowom Targu, boli k 24. októbru 2024 1 euro za 200 gramov, resp. 4 eurá za 1 kilogram. Zatiaľ čo na Slovensku je cena dvojnásobná. Čo je dôvodom týchto rozdielov?

Odborníci sa zhodujú, že jednou z hlavných príčin je nízka konkurencia domácich producentov. „Tým, že máme menej konkurencieschopnú produkciu, máme ju drahšiu a máme menej podporných mechanizmov zo strany štátu, je nákupná cena slovenského masla vyššia ako toho zahraničného,“ vysvetľuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Taktiež poukazuje na dlhodobo zanedbávaný potravinársky priemysel. V tejto oblasti je výrazný investičný dlh (500 mil. eur), potravinári robia na starších, energeticky náročnejších strojoch, ktoré si vyžadujú aj viac personálu na obsluhu. Ak porovnávame práve poľský trh, M. Krajčovič hovorí o dlhodobej, konštantnej podpore výrobcov potravín zo strany štátu – bez ohľadu na to, kto aktuálne v Poľsku „vládne“.

Jeho slová potvrdzuje Z. Nouzovská: „Chýbajú finančné zdroje na inovatívne technológie pre účely rozširovania sortimentu, ako aj investície do šetrných, moderných a energeticky menej náročných technológií. Mliekari sa budú musieť vysporiadať s prichádzajúcou požiadavkou na udržateľnosť, kde ochrana životného prostredia, udržateľné technológie a obaly sú podmienkou pre ďalší rozvoj a pôsobenie na trhu,“ vysvetľuje a dodáva, že ceny mliečnych výrobkov sú ovplyvnené do určitej miery investičným dlhom v dôsledku zníženej konkurencieschopnosti, ale ceny slovenských potravín budú vždy hendikepované malým a veľmi otvoreným trhom v rámci EÚ.

Ďalším faktom, pre ktorý sa ceny (nielen) masla líšia medzi Slovenskom a inými krajinami je ten, že naša legislatíva nedovoľuje cenový dumping. „Najnižšie ako môžu slovenskí obchodníci predávať daný produkt je cena, za ktorú ju kúpia. V okolitých krajinách ale cenový dumping zakázaný nie je. Napríklad práve maslo predávajú so zápornou maržou, predávajú ho za cenu nižšiu ako nakúpili,“ vysvetľuje M. Krajčovič. Môže to súvisieť so snahou predať čo najviac masla zákazníkom, ktorú spomína Ľuboš Pavelka. Cieľom je totiž urýchliť odbyt zo skladov, napríklad z dôvodu potreby rýchlejšieho obratu zásob a z toho vyplývajúcich finančných tokov. „V Poľsku sú drahšie úvery ako u nás, čo poháňa producentov držať čo najmenej masla v skladoch na obdobie zimy,“ vysvetľuje ekonóm.

V neposlednom rade rozdiely v cenách zapríčiňujú personálne náklady. Slovensko síce patrí v rámci EÚ medzi krajiny s najnižšou minimálnou mzdou a vo výške priemernej mzdy sme na šiestom mieste od konca (predbehli nás napríklad krajiny ako Chorvátsko, Estónsko či Litva), no za to sme siedmou krajinou s najväčším daňovo-odvodovým zaťažením. Navyše, v roku 2023 bol priemer EÚ v daňovo-odvodovom zaťažení na úrovni 41,6 %, no Slovensko tento priemer presiahlo. 

Ľ. Pavelka však upozorňuje, že maslo je lacnejšie aj v takých krajinách ako je Rakúsko či Nemecko (hoci cena masla v Nemecku stúpla medziročne o takmer 34 %). A to napriek drahšej pracovnej sile. Ako jeden z dôvodov odhaduje efektívnejšie riadenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Podľa Z. Nouzovskej okrem toho rozhoduje nastavenie obchodnej politiky, no tiež sebestačnosť v produkcii a miera odkázanosti na nákup spotovej smotany/mlieka.

Kedy maslo zlacnie? Zníženie DPH nebude stačiť

Výrobcovia aj obchodníci sa zhodujú, že na cenu vyvíja tlak aj zvýšený dopyt súvisiaci s nadchádzajúcimi vianočnými sviatkami. Vzhľadom na paniku, ktorú zdražovanie vyvolalo, je častým javom, že ak je maslo v akcii, takmer okamžite sa vypredá. V niektorých obchodoch preto zaviedli aj kusové obmedzenia predaja. Dôvodom bolo aj podozrenie, že maslo prišli nakupovať nielen spotrebitelia, ale tiež podnikatelia (napr. cukrári), ktorí sa za bežných okolností k takej výhodnej cene nevedeli dostať. Maslo vykúpili a na pultoch ho tak nebol dostatok. Aj vysoký dopyt ovplyvňuje cenu, pretože obchodníci sa jej zvýšením snažia záujem okresať. Po Vianociach sa ale očakáva pokles tohto tlaku zo strany spotrebiteľov. A na jar, keď sa dobytok opäť dostane na pašu, možno očakávať opäť mierne zlacnenie komodity.

Avšak, situácii okolo vývoja cien masla na Slovensku nepomôže nadchádzajúci konsolidačný balíček, ktorého opatrenia nadobudnú účinnosť už o niekoľko mesiacov. Aj keď sa má znížiť sadzba DPH na maslo z 10 % na 5 %, možno tvrdiť, že ide len o akúsi kozmetickú úpravu. Ako vysvetľuje M. Krajčovič, obchodníci zodpovedne zníženie sadzby premietnu do cien, no rátať treba s „nabaľovaním“ nákladov vyplývajúcich z ostatných noviniek. Zásadnou je transakčná daň, ktorá sa nedotkne len obchodníkov, ale celej produkcie slovenského masla. Na rozdiel od zahraničných výrobkov, ktoré tejto dani nebudú čeliť na najnižších stupňoch výroby, v prípade slovenskej produkcie sa daň z finančných transakcií dotkne každého stupňa výrobného reťazca. To v praxi znamená, že napríklad daň najskôr zo svojich platieb uhradí slovenský farmár, následne spracovateľ a medzi tým ešte každý dopravca. Netýka sa to iba nákupu suroviny, ale všetkých tovarov a služieb, ktoré výrobcovia a predajcovia uhrádzajú.

„Transakčná daň bude stáť mliekarenský spracovateľský priemysel po modelovom prepočte viac ako 2,2 mil. eur. Avšak v reťazci sa faktor 0,4 % bude multiplikovať a nikto nevie odhadnúť, ako vážne vstúpi do cenotvorby potravín. Daň zrejme najviac dobehne výrobcov potravín, pretože nie je možné nakúpiť suroviny dopredu na celý rok na sklad, farmárom za poľnohospodársku surovinu je potrebné uhrádzať priebežne a potraviny je potrebné do obchodu dodávať skoro denne,“ uvádza Z. Nouzovská. Mliekari zároveň vítajú zníženie DPH na vybrané potraviny na 5 %, kde sú aj niektoré mliečne výrobky. No generálna sekretárka SMZ dodáva, že zvýšenie základnej DPH na 23 % a transakčná daň vytvoria v príjmoch potravinárov takú dieru, že zaplátať ju budú musieť iba vyššími cenami.

Vyššia základná DPH a transakčná daň urobia v príjmoch potravinárov dieru, ktorú zaplátajú iba vyššími cenami

Aby sa cena masla z dlhodobého hľadiska zastabilizovala a prípadne sa aj znížila, je podľa odborníkov potrebné zvýšiť konkurenciu v oblasti ponuky masla, zvýšiť štátnu podporu a investície do potravinárstva a poľnohospodárstva či znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce. „Pomôcť ustáliť situáciu môže intenzívna štátna pomoc, ktorá by zastabilizovala výrobu a znížila najmä náklady na cenu ľudskej práce. Odvodové úľavy už nie sú od júla pre potravinárske podniky možné, takže naše potravinárske firmy – a nielen mliekarne – potrebujú samostatnú formu štátnej pomoci, ktorá by znížila výrobné náklady na produkciu potravín,“ vysvetľuje J. Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory.

Stúpne dopyt po rastlinných alternatívach?

Je logické, že ak stúpne cena jednej komodity, vzrastie záujem o podobnú, alternatívnu komoditu, ktorá je lacnejšia. V prípade masla to môžu byť napríklad rôzne rastlinné náhrady. V posledných rokoch je však zatiaľ trend opačný – zatiaľ čo v roku 2013 bola na Slovensku spotreba jedlých rastlinných a stužených pokrmových tukov (napr. margarínov) na úrovni 5,8 kg na osobu ročne, v roku 2023 to bolo 4,2 kg (predbežný údaj, finálne číslo bude potvrdené koncom novembra). Naproti tomu spotreba masla bola v roku 2013 na hodnote 3 kg na osobu ročne, v roku 2023 bola (predpokladaná) spotreba na úrovni 4,1 kg na osobu. 

Ako vidieť aj na grafe, špecificky napríklad od roku 2016, kedy začala stúpať cena masla, do roku 2019 klesla jeho spotreba, zatiaľ čo rastlinné pokrmové tuky v spotrebe rástli. V 2019 došlo k otočke, maslo mierne zlacnelo, a tak poklesla aj spotreba margarínov. Vlani sa už spotreba oboch komodít k sebe výrazne priblížila.

Čo spraví s dopytom po masle a rastlinných alternatívach a ich cenou aktuálna situácia na trhu či nadchádzajúce konsolidačné opatrenia, ukáže čas.