Študovala politológiu a históriu, dnes robí televíznu redaktorku a na Instagrame ju sleduje 120-tisíc ľudí. Má vlastnú show v rádiu a živý formát, s ktorým vypredáva 250-miestne sály.
Veronika vyrastala v rodine otca podnikateľa a mamy detskej neurologičky. Študovala za veľkou mlákou a keď sa vrátila, chvíľu učila angličtinu. Potom sa úplnou náhodou na vianočnom večierku dozvedela o kastingu na televíznu redaktorku v Markíze. Šla, uspela a dnes ju vídame na obrazovkách ako redaktorku Televíznych novín. Okrem toho má v rádiu Európa 2 vlastnú show s názvom Small Talk a takisto živú talk show SIT DOWN stories, s ktorou kočuje po celom Slovensku. Vraví, že je šťastný človek, pretože má prácu, z ktorej si každý deň odnesie nejaký nový poznatok.
Odmalička zvedavá, skoro sestrička
Vraví o sebe, že je až obsesívne zvedavá. Čítať začala už ako 5-ročná a odvtedy neprestala hltať všetky nové informácie. Redaktorkou a moderátorkou sa vraj stala preto, že sa ľudí rada všeličo vypytuje. Túto vlastnosť má údajne od útleho detstva.
Veronika začína svoje rozprávanie s úsmevnou príhodou: „V tom čase som mala obľúbenú pesničku Sestrička z Kramárov, sama som túžila byť sestrička. Raz sme šli s mamou niekam preplneným trolejbusom a ja som sa jej asi 65-krát opýtala, čo sú to erekcie, až kým mi to pred všetkými tými ľuďmi nevysvetlila. Nešiel mi do hlavy text pesničky, tak som sa musela opýtať.“ Veselým hlasom pokračuje, že neskôr prehodnotila svoj sen stať sa sestričkou z Kramárov, pretože odpadávala cestou do nemocnice. Osud má však zmysel pre humor a Veronika sa nemocniciam napokon až tak úplne nevyhla. Dnes sa totiž venuje televíznym reportážam hlavne z prostredia zdravotníctva.
Z telky na živé pódiá
V roku 2017 raz Veronike zazvonil telefón. Bola v práci a nemala veľmi čas. Dievčatá z Mojej agentúry ju chceli vyrušiť na päť minút, nakoniec na ňu spustili 25-minútový monológ o tom, ako majú pripravený úžasný formát živých talk shows a ako ona je jediná, s ktorou chcú na týchto talk shows spolupracovať. Projekt ju tak nadchol, že na spoluprácu kývla.
SIT DOWN stories je talk show, ktorá prebieha naživo a má za cieľ predstaviť obecenstvu vždy jednu inšpiratívnu, ale menej známu ženu a jedného verejne známeho muža. Veronika hostí spovedá a každý z nich dostáva za účasť na talk show symbolicky honorár. Na začiatku si povedali, že spravia jednu talk show a uvidia. Nápad sa však veľmi rýchlo uchytil a dnes už si formát možno pozrieť nielen raz mesačne v Bratislave, ale aj dvakrát do mesiaca v iných mestách na Slovensku.
Vizibilita značky SIT DOWN stories pomaličky rastie, aj keď je podľa Veroniky stále malá. „Netvárim sa, že sme Show Jana Krausa,“ smeje sa. Zo zárobkov z tejto show si stále nekúpi ani auto, ani dom, ide už ale o vážny projekt. Taký, ktorý Veronike nosí okrem peňazí aj radosť.
Stretáva sa s obrovským množstvom ľudí, v drvivej väčšine sú absolútne pozitívni a ju baví sa s nimi rozprávať.
Je veľký dar mať prácu, z ktorej si viete neustále niečo odnášať.
SIT DOWN stories láka pomerne pestrý mix divákov. Zo začiatku chodili hlavne mladé dievčatá, ktoré Veroniku sledujú na Instagrame. Neskôr pribúdali aj muži a postupne aj starší ľudia, napríklad manželské páry. Veronika so svojím tímom dokáže dnes už bez problémov vypredať bratislavskú sálu s kapacitou 130 miest a mimo hlavného mesta bežne bookujú sály s počtom stoličiek až 250.
Inšpirácia na zaujímavých hostí im nechýba. Veronika a jej tím majú plné papiere poznámok, zapisujú si totiž tipy, keď náhodou niekde čítajú alebo počujú o nejakej zaujímavej a inšpiratívnej žene. A hoci je pre ne talk show zárobkovou aktivitou, robili už aj charitatívny formát. Celý zisk z predaja vtedy šiel na detský mobilný hospic.
Vďaka jednej vete relácia v rádiu
Zo živých pódií bol už len krôčik aj k vlastnej relácii v rádiu. „K tej som tiež prišla ako slepé kura k zrnu,“ smeje sa Veronika. Raz vraj v jednom rozhovore do magazínu povedala, že by si ešte chcela vyskúšať moderovanie v rádiu. Asi dva týždne potom jej napísal programový riaditeľ z Európy 2 a ponúkol jej sobotnú reláciu Small Talk, kde takisto spovedá inšpiratívnych ľudí. Niektorí sú známi, iní nie. Veronika má v ich výbere absolútne voľnú ruku. „Je jasné, že viac ľudí klikne na Rytmusa, ako na neznámeho hosťa, no mávam výborný feedback práve na rozhovory s verejne neznámymi ľuďmi,“ hovorí ostrieľaná moderátorka. Myslí si, že príležitosť v rádiu a vlastný formát dostala aj preto, že si vedenie Európy 2 všimlo jej SIT DOWN stories.
Nemôže moderovať hocičo
Keďže Veronika stále pracuje aj ako redaktorka Televíznych novín, má na seba isté etické pravidlá, aj embargo. Nemôže a nechce vraj moderovať akékoľvek akcie, ktoré by mohli ovplyvňovať jej prácu. Nevzala by napríklad zákazku od siete lekární či od cigaretovej spoločnosti. Externé moderovačky však napriek tomu tvoria menšiu časť jej zárobku. Bývajú vraj najlepšie zaplatené, no ona zdôrazňuje, že často robí veci aj zadarmo. Skrátka len preto, že sa jej projekt páči alebo má neziskový rozmer.
Vďaka jej vyprofilovaniu sa v rámci SIT DOWN stories a relácie Small Talk si ju ľudia zafixovali ako moderátorku skvelú v diskusiách a odbornejších debatách. Často ju preto volajú moderovať rôzne konferencie. Nie raz sa už stalo, že ju klient priamo oslovil, aby na konferencii spravila akúsi mini talk show. Veronika sa z tohto svojho prirodzeného osobného brandingu veľmi teší.
Konferencie ju bavia oveľa viac ako večierky či plesy. „Na plesoch sa všetci bavia a chcú si vypiť, nie počúvať nejakú tliachajúcu hlavu na pódiu,“ smeje sa.
Hurikán na sociálnych sieťach a marketing talk show
Veronika má na Instagrame aktuálne 120 000 followerov. Ako sa jej to podarilo? Vraví, že sa snaží aktívne pridávať obsah a že zo začiatku jej pomohlo aj to, keď ju v príspevkoch označoval jej manžel, moderátor Matej „Sajfa“ Cifra. Dnes však už tento spôsob nefunguje a Veronika si svoj Instagram buduje naplno sama.
Hoci dostáva denne rôzne ponuky na spoluprácu, zatiaľ ich odmieta. Kvôli redaktorskej práci nemôže byť „influencerka“ v zárobkovom slova zmysle, sociálnu sieť si ale vraj poctivo buduje aj preto, že pre ňu jedného dňa môže predstavovať alternatívny zdroj príjmu. Necíti sa byť žiadny marketingový guru.
„Mám kamošku, ktorá žije v Prahe a venuje sa digitálnemu marketingu. Raz sme spolu sedeli a ona mi dala množstvo tipov o tom, čo všetko by som kedy a ako mala robiť na svojich sociálnych sieťach,“ usmieva sa. Okrem Instagramu má totiž pre SIT DOWN stories aj vlastný YouTube kanál. Stratégiu vraj nemá, príspevky pridáva podľa toho, ako sa jej aktuálne chce. Niekedy je toho viac, niekedy menej. Instagram u nej predstavuje významný promo kanál pre živé talk shows.
Tie vraj nijakým iným spôsobom nepromujú. „Viem, že dievčatá z agentúry dali párkrát sponzorovaný príspevok na Facebook, keď sme boli mimo Bratislavy, ale veľmi to nefungovalo,“ spomína Veronika. „Na Instagrame sme nesponzorovali v živote nič,“ dopĺňa.
Sociálne siete považuje za úžasný nástroj, vďaka ktorému sa dá robiť zaujímavý organický marketing. Veronika si myslí, že ak je niečo dobré, presadí sa to samo. „Nechodím po magazínoch a nikoho neprosím, aby o našich stories písal,“ vysvetľuje. Keď so show cestujú mimo Bratislavy, vtedy vraj dievčatá z agentúry občas zaplatia nejaký citylight. Hviezda sociálnych sietí sa tak nebráni ani starej dobrej outdoorovej reklame, je to však výnimka, nie pravidlo.
A či jej „instafame“ a to, že je verejne známa, zasahuje do súkromia? „Nemyslím si, že som až tak verejne známa, aby na mňa niekde za rohom číhal paparazzi. Raz ma niekto tajne odfotil v potravinách, aj to bolo veľmi čudné,“ smeje sa. Jediné, čo jej občas prekáža, je vraj akási chýbajúca sociálna empatia.
V poslednej dobe sa podľa nej výrazne posunuli hranice toho, čo si ľudia pod rúškom anonymity dovolia napísať na internet. Hovorí, že sa nemôže sťažovať, pretože si povolanie, ktorého súčasťou je aj popularita, vybrala sama. Máva dni, keď sa jej nedokáže dotknúť nič a potom sú tie horšie, keď ju hlúpe poznámky občas zamrzia. Tak, ako každého iného človeka.
Boj s nešťastnou nálepkou
Veronika vraví, že mala v živote prevažne šťastie na ľudí a nič zásadne ťažké ju nepostretlo. Predsa len však bojovala s podceňovaním sa, ktoré prišlo hneď na začiatku jej kariéry. „Do Markízy som prišla ako veľmi neskúsená. Musela som najskôr pochopiť, ako funguje televízny biznis a popálila som sa na prílišnej dôverčivosti a na niektorých vzťahoch,“ spomína.
V tej dobe sa vraj stále riešilo, že je iba „Sajfova frajerka“, alebo dokonca „milenka“ a že nič nevie. Vraj je v televízii len vďaka nemu. O svoju pozíciu tak musela bojovať oveľa viac ako jej kolegovia, aby ľuďom dokázala, že na svoju prácu má a že ju nedostala len preto, že je niečia priateľka.
S nálepkou „Sajfa“ bojuje dodnes, i keď vraví, že „bojovať“ nie je úplne šťastné slovo. Skôr sa ju snaží eliminovať. Boli vraj aj momenty, keď si kvôli tomuto tlaku povedala, že radšej pôjde robiť niečo iné a niekam inam, kde nad ňou nebude taký drobnohľad a bude jednoduchšie byť len sama za seba. Napokon ale vydržala a zdá sa, že sa oplatilo.
So svojím manželom Matejom rada spolupracuje, občas sa objaví v jeho vlogu, občas spolu moderujú, alebo k nej príde do SIT DOWN stories ako hosť. Dáva si však pozor, aby to nebolo príliš často. Stále sa vraj stane, že aj seriózny ekonomický magazín napíše, že „reláciu moderovala pani Sajfová“. To vie Veroniku stále zamrzieť. „Nie je to o tom, že by som sa za Maťa hanbila alebo čo, som jeho hrdá žena, ale som aj hrdá Veronika,“ hovorí.
Podnikanie, oddych a rozvoj
Na otázku, či si právnu formu zakladala s víziou mať vlastný biznis, alebo to bola pre ňu iba nutnosť, má jasnú odpoveď. „Ja som nikdy nemala pocit, že chcem byť podnikateľka, ani sa za ňu nepovažujem,“ smeje sa. Keď nastupovala do Markízy, vzali ju ako externistu, musela teda mať vlastnú právnu formu. Ostávalo už iba vybrať si, či to bude živnosť alebo eseročka. Zvíťazila eseročka.
S bežnou dennou administratívou okolo podnikania vraj nie je veľmi kamarátka, našťastie má dobrých účtovníkov, ktorí za ňu veľa vecí vyriešia. Podobne je to aj s právnymi otázkami. „Keď som sa vydala, zmeniť meno v Obchodnom registri bola nekonečná peripetia,“ spomína s úsmevom.
Keď práve nepodniká, venuje sa športu. Ten ju dokáže vždy nabiť novou energiou a cvičiť sa donúti ísť práve v momentoch, keď sa jej najviac nechce. Pri fyzickej aktivite teda oddychuje po mentálnom výkone.
SIT DOWN stories vraj nie sú len dve hodinky v moderátorskom kresle, každej show predchádzajú hodiny príprav a potom absolútna koncentrácia počas rozhovorov pred stovkami ľudí. Veronike nesmie vypadnúť myšlienka a tento adrenalín sa na nej vždy podpíše. „Po večernej talk show nikdy nezaspím skôr ako o druhej v noci,“ vysvetľuje.
V prípade, že sa jej naozaj veľmi nechce, snaží sa „oklamať“ svoj mozog. S mentálnym nastavením samej seba sa podľa Veroniky dá krásne pracovať. Ako sa nastavíte, taký deň vraj budete mať. V prípade, že sa jej nechce, povie si, že sa jej „chce málo“. Snaží sa sama so sebou komunikovať pozitívne. A keď už má naozaj veľkú krízu, vtedy si predstaví, ako si večer doma sadne k seriálu na Netflixe s obľúbeným jedlom v ruke.
Napriek tomu, že na sebe pracuje, nemá rada sebarozvojové knihy. Vraj na ňu veľmi neplatia univerzálne pravidlá a oveľa viac si odnesie z rozhovorov s inšpiratívnymi ľuďmi, ktorých niekoľkokrát do mesiaca spovedá v rádiu alebo na javisku. Nerobí vraj veci, ktoré ju nebavia. Považuje to za veľké šťastie. „Každý z nás si môže vybrať, ale potom musí niesť všetky následky svojho výberu,“ uzatvára sympatická moderátorka.
Veronikine osobné lekcie
- Nebojte sa a začnite čím skôr.
- Veci prichádzajú vtedy, keď ste na ne pripravení.
- Ženy môžu byť rovnako silné a rovnako úspešné podnikateľky ako muži.
- Podnikanie je o mnohých omyloch, stratách a neúspechoch a hlavne o veľkom množstve práce.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
