Vo svojej predajni prespávala na pohovke, aby mohla ráno pokračovať v práci. Jej kúzelná prevádzka je plná lokálnych potravín. Zákazníci však občas chodia podľa toho, či vonku neprší.
Igha Jarrah začala svoje podnikanie so školským bufetom, neskôr pribudli potraviny s pultovým predajom, kaviareň a napokon market. V prvom maličkom bufete zbierala skúsenosti s maloobchodom. Neskôr sa dala na prevádzkovanie bufetu v Kúpeľoch Kováčová a odtiaľ už bol len krôčik k vlastnému obchodu s potravinami. I keď nikdy nemala ambície podnikať, jej talent ju k tomu priam predurčoval. A karty napokon zamiešala tak trochu aj láska...
Zo sestričky obchodníčka
Igha dlhé roky pracovala ako zdravotná sestra v kúpeľoch v Kováčovej. Práve tu sa spoznala aj so svojím manželom. Keďže Ighin manžel chodieval za prácou do zahraničia a ona s ním trávila veľmi málo času, začali obaja uvažovať, čo s tým. Vtedy padla myšlienka otvoriť školský bufet. Neskôr pribudol aj krásny market. A tak sa začal písať príbeh netradičnej prevádzky, ktorá si do veľkej miery získala srdcia aj kúpeľných hostí.
Obchod sa nachádza v srdci Kováčovej a je rozpoznateľný už z diaľky. Ide o dvojpodlažný biely dom so zelenými okenicami a červenými dvojitými dverami. Nesie názov MARKET sweet home a majiteľka predajne Igha Jarrah ho vybavila originálnym zariadením. Igha si tento kúsok svojho raja zariadila presne podľa svojich predstáv. Nakreslila si kompletný návrh predajne a zaniesla ho architektke a statikovi. Každá tehla je tu položená presne tak, ako si to Igha priala. „Robotníci z nej mali traumu,“ vtipkuje manžel, na Ighu sa ale pozerá s obdivom. Igha všetko premyslela do detailov nielen kvôli dizajnu, do úvahy brala aj psychológiu nakupovania. V obchode sú napríklad široké uličky, aby nimi ľahko prešli aj mamičky s kočíkom či zákazníci na vozíčku. Igha sa snažila vytvoriť domáce prostredie a zabezpečiť v obchode dostatok svetla, aby sa zákazníci pri nakupovaní cítili dobre. „Ako sa vraví, kto nesvieti, ten nepredáva,“ usmieva sa Igha.
Bežný chod a mienkotvorný „Zvolenský“
V potravinách vraj každý deň funguje určitý druh rutiny. Ráno príde predavačka, ktorá upečie sladké pečivo. Rožky a chlieb sa do potravín dovážajú. Druhá predavačka potom vyloží noviny a spoločne otvoria prevádzku o šiestej hodine rannej.
Počas dňa Igha vybavuje objednávky a prijíma nový tovar od ovocia, cez alkohol až po drogériu. Pomáha jej tiež manžel, s ktorým podnikajú spoločne a skvele sa dopĺňajú.
Okrem základných potravín majú v Markete aj kvalitné lokálne doplnkové produkty. „Mienkotvorný produkt je tu Zvolenský jogurt,“ usmieva sa Igha. Cena tohto produktu by mala byť v Markete podobná ako vo veľkých reťazcoch. Prevádzka síce na týchto produktoch nezarobí, prípadne dokonca prerobí, kvôli mienke zákazníkov ide ale vraj o nevyhnutnosť.
Skladba produktov siaha od lacných potravín dennej potreby až po drahý alkohol. V predajni má Igha len taký tovar, aký sama dokáže odporučiť a má ho rada. Sú to hlavne kvalitné lokálne produkty ako napríklad bylinkové sirupy, domáce mliečne výrobky alebo nakladaný cesnak.
Spolu s manželom stavili nielen na potraviny a drogériu, ale aj na tovar určený pre turistov. Zákazníci si v Markete môžu kúpiť napríklad magnetky alebo drobné čokoládky s motívmi Kováčovej. Oceňujú to predovšetkým kúpeľní hostia, ktorí tak majú na svoj pobyt v kúpeľoch peknú pamiatku.
Keď Igha večer o šiestej Market zatvorí, venuje sa spoločne s manželom štatistike dňa. Vďaka tomu presne vedia, ako sa im v ten deň darilo. Tento zvyk si vypestovali od samotného začiatku otvorenia predajne a pre udržanie ziskového chodu je vraj dôležitý.
Od papiera k systému
Igha neustále sleduje pohyb cien tovarov, ktoré do Marketu nakupuje. Spočiatku si pohyb cien písala na papier, šlo ale o neefektívny postup a ona sa v ňom často strácala. V začiatkoch sa jej napríklad stalo, že predávala tovar lacnejšie, ako ho nakúpila od dodávateľa. Učila sa žiaľ na vlastných chybách. Dnes si všetok tovar po jeho príchode nahadzuje podľa faktúr do systému a prípadné zmeny v cenách tovarov vidí ihneď.
Podnikať s potravinami podľa nej nie je jednoduché, keďže ide o tovar s krátkou exspiračnou dobou. Pri predaji ovocia, zeleniny, jogurtov alebo pečiva je vysoké riziko, že sa tovar nepredá a podnik bude v strate. Igha už ale vďaka dlhoročným skúsenostiam vie, aké množstvo tovaru má objednať, aby sa jej to nestalo.
„Štamgasti“ a kúpeľná klientela
Igha a jej manžel si v Markete získali domácu klientelu, ale dopĺňajú ju aj pacienti, ktorí prišli na niekoľko dní až týždňov oddychovať do neďalekých kúpeľov. Kúpeľná klientela je vraj oproti bežným zákazníkom mierne odlišná. Podobne sa od seba líšia aj domáci zákazníci. Kým starší dbajú na cenu, pri mladých ľuďoch je zmýšľanie odlišné. Mladí sa často zameriavajú skôr na kvalitu a sú ochotní si za kvalitné produkty priplatiť.
Do predajne sa často vracajú aj pravidelní zákazníci, pretože sa tu cítia príjemne. V MARKET sweet home si zakladajú na osobnom prístupe k zákazníkovi. Predavačky si pravidelných zákazníkov pamätajú a dopredu vedia, čo má daný zákazník rád a čo preferuje. Mnohí zákazníci však neprídu iba po obľúbenú teplú vianočku alebo paštétu z husacích pečienok, ale aj prehodiť pár slov s milou obsluhou. Predajňa neponúka len kvalitný tovar, ale aj pridanú hodnotu, ktorou je prístup k zákazníkom. Spočiatku v prevádzke predávala Igha sama s manželom, neskôr začala prijímať zamestnancov. „Nájsť tých správnych ľudí a aj si ich udržať je dôležité,“ vysvetľuje. Igha vraví, že sa musí vedieť spoľahnúť na to, že sa zamestnanci budú k zákazníkom správať milo aj v čase, keď ona v obchode nie je. Aj preto sa ich snažia pravidelne školiť.
Čo všetko ovplyvňuje podnikanie
Najväčšími prekážkami v podnikaní sú podľa Ighy zákony. Predaj potravín regulujú prísne legislatívne normy, ktoré sa často nedajú uplatniť v praxi. Želala by si, aby zákony viac podporovali podnikanie a hlavne, aby jeden zákon neodporoval druhému, ako sa jej občas zdá.
Často sa stretáva so zbytočnou byrokraciou. Musí napríklad do tabuľky zaznačiť, či utrela podlahu. Kontrolu, ktorá príde neohlásene, vraj ale nezaujíma, či je podlaha skutočne čistá, zaujíma ju to, či je upratovanie správne zaznačené v tabuľke.
Zákony Ighu trápia aj vtedy, keď chce vyjsť v ústrety zákazníkom. Cez leto napríklad chcela pred predajňou ponúkať zmrzlinu, „hygiena“ jej ale prikázala, že na predaj zmrzliny musí mať špeciálnu „búdku“. „Investícia do búdky by bola nenávratná. Nápad sme teda museli prehodnotiť,“ spomína s rezignovaným úsmevom na perách.
Na začiatku podnikania sa na rôzne byrokratické záležitosti hnevala, dnes ju síce stále mrzia, nad mnohými záležitosťami sa ale snaží povzniesť a ísť ďalej.
Hovorí, že nielen zmrzlina, ale aj biznis s potravinami má svoje sezóny. Leto je najsilnejším obdobím v roku aj vďaka turistom, ktorí sú na dovolenke. S príchodom jesene sa predaje pomaly znižujú, keďže zákazníci míňajú peniaze skôr na školské potreby.
Občas nezáleží na tom, či máte dobrý tovar a ceny, ale či vonku leje alebo svieti slnko.
Slabším obdobím počas mesiaca sú vraj aj dni pred výplatou. S predajom zamáva i počasie – ak je vonku škaredo a prší, ľuďom sa jednoducho nechce prísť.
Predajne sa dotýkajú aj sezóny ako sú napríklad vianočné alebo veľkonočné sviatky. Počas sviatkov je predajňa dekoratívne ozdobená a zákazníci si môžu zakúpiť sezónny tovar. Igha vychádza v ústrety tiež zákazníkom so špeciálnymi stravovacími preferenciami a v predajni predáva napríklad aj bezlepkové potraviny.
Výdrž a rozhlas ako reklama
Ako spraviť reklamu lokálnym potravinám, keď väčšina ľudí dnes nakupuje vo veľkých reťazcoch? Igha vraví, že okrem spravovania facebookovej stránky tiež využívajú tradičný miestny rozhlas. Keď majú v predajni niečo nové, rozhlas to vyhlási. Najlepšou reklamou sú však podľa nej spokojní zákazníci. Medzi kúpeľnou klientelou sa informácia o potravinách rýchlo rozšíri. Keď príde do Marketu nový tovar, na prilákanie zákazníkov robia aj ochutnávky zdarma.
Igha sa rada vzdeláva v oblasti predaja a podnikania. Často debatuje s inými podnikateľmi a vymieňa si s nimi nové poznatky. Takisto sa zúčastňuje veľtrhov, kde vyhľadáva nový tovar, ktorý by chcela predávať vo svojom obchode. „Snažíme sa mať tovar, ktorý nie je v akýchkoľvek potravinách,“ vysvetľuje svoju marketingovú stratégiu.
A či premýšľa nad tým, že by s biznisom niekedy skončila? „Minimálne raz do týždňa si poviem, že s podnikaním končím. Potom sa z toho vyspím a ideme ďalej,“ smeje sa. Aj keď je podnikanie niekedy náročné, v ťažších chvíľach sa Igha prejde po svojej predajni a uvedomí si, že by sa tak ťažko vybudovaného pokladu nevedela vzdať. „Dokázala som toto všetko a bola by škoda s tým skončiť,“ uzatvára.
Ighine osobné lekcie
- Nedajte sa ostatnými odradiť, verte si a stojte si za svojím.
- Nehľadajte skratky a buďte vytrvalí. Podnikanie je tvrdá práca, ktorá však úsilím prinesie ovocie.
- Nájdite si okruh ľudí, ktorí sa venujú podobnej oblasti ako vy a vymieňajte si s nimi informácie a skúsenosti.
- Cestujte a majte oči otvorené. Inšpirácia ako zlepšiť svoje podnikanie je všade navôkol, určite aj v knihách.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
