Ako prebieha proces oddlženia, za akých podmienok, pre koho je určený a aký vplyv má osobný bankrot na prebiehajúce exekúcie voči dlžníkovi?
Oddlženie, resp. osobný bankrot predstavuje riešenie zlej finančnej situácie v prípade, že má dlžník záväzky, ktoré sú po splatnosti a nie je schopný ich uhradiť, t. j. stane sa insolventným. Proces oddlženia, jeho presné podmienky a postup upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. (zákon o konkurze a reštrukturalizácií). Osobný bankrot sa môže týkať len fyzických osôb – podnikateľov a nepodnikateľov. Pokiaľ ide o právnické osoby, resp. obchodné spoločnosti, pre ne tento inštitút neplatí.
Podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu
Oddlženie je možné realizovať dvomi spôsobmi:
- formou splátkového kalendára alebo
- konkurzom.
Na to, aby mohol dlžník vyhlásiť osobný bankrot je potrebné splniť niekoľko zákonných podmienok:
- dlžník musí byť fyzickou osobou, t. j. podnikateľ – SZČO alebo nepodnikateľ,
- musí byť platobne neschopný, t. j. nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok,
- jeho zámer na oddlženie musí byť poctivý, t. j. musí poskytovať potrebnú súčinnosť a pod.,
- je voči nemu vedené minimálne jedno exekučné alebo podobné vykonávacie konanie, napr. výkon dražby atď.,
- v čase podania návrhu na oddlženie musí mať na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov,
- nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody.
Čo nie je poctivý zámer pri vyhlásení osobného bankrotu
Zákon hovorí aj o tom, kedy dlžník má a nemá poctivý zámer pri vyhlásení osobného bankrotu. V jeho zmysle ide o poctivý zámer vtedy, keď je zo správania dlžníka možné usúdiť, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. Naopak, o nepoctivý zámer ide podľa §166g ods. 2 písm. a) až l) vtedy, ak napríklad:
- v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť (to však neplatí v prípade, že sa jednalo o majetok nepatrnej hodnoty),
- v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu,
- v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
- bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú bolo možné od neho spravodlivo vyžadovať,
- bez vážneho dôvodu riadne a včas neplnil súdom určený splátkový kalendár a podobne.
Príklad: Jozef, živnostník, mal viaceré dlhy a bolo voči nemu vedené aj dvojročné exekučné konanie. Dlhy dosiahli takú výšku, ktorú nebol schopný splácať, a preto podal návrh na vyhlásenie osobného bankrotu. Jozef vlastnil nehnuteľnosť v hodnote 100 000 eur a dve osobné autá. Pár dní pred podaní návrhu však nehnuteľnosť aj automobily previedol darovacou zmluvou na svojho syna a tak sa zbavil majetku. Takýmto správaním však naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru uvedeného v §166g ods. 2 písm. e), keď sa v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie osobného bankrotu úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh.
Pozn.: Ak sa pri bankrote preukáže, že dlžník nemal pri jeho vyhlásení poctivý zámer, môžu sa jeho veritelia za určitých podmienok domáhať zrušenia oddlženia. Urobiť tak môžu do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Veritelia však musia preukázať skutočnosť, že u dlžníka išlo o nepoctivý zámer o čom následne rozhodne súd.
Oddlženie formou konkurzu a formou splátkového kalendára
V zmysle vyššie uvedeného je možné osobný bankrot realizovať buď formou konkurzu alebo prostredníctvom splátkového kalendára. Obe formy však majú svoje pravidlá. Najviac využívaný je konkurz. Pri takomto spôsobe oddlženia dlžník nemusí mať žiadny majetok ani príjem. Pokiaľ však majetok má, pri konkurze sa speňaží a dlžník oň príde. Na druhej strane mu však zostane majetok, ktorý nadobudne v budúcnosti a rovnako aj všetky budúce príjmy. Pokiaľ chce dlžník vyhlásiť konkurz, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci a zároveň musí:
- preukázať, že je voči nemu vedené aspoň jedno exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie, ktoré trvá aspoň rok, pričom doklad, ktorý bude túto skutočnosť dosvedčovať nesmie byť starší ako 30 dní,
- preukázať, že neexistujú dôvody, pre ktoré by nemohol byť vyhlásený konkurz,
- uzavrieť s Centrom právnej pomoci zmluvu o pôžičke a dohodu o splátkach.
V prípade, že má dlžník pravidelný príjem, je pre neho vhodnejšie zvoliť si splátkový kalendár. V tejto forme oddlženia neprichádza o majetok, t. j. zostáva mu celý. Pri tomto spôsobe je osobitnou podmienkou na oddlženie zaplatenie preddavku správcovi konkurznej podstaty a advokátovi, ktorého dlžníkovi pridelí samotné Centrum právnej pomoci. Po splnení všetkých podmienok a doručení návrhu následne súd poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví mu správcu. Správca do 45 dní od zaplatenia preddavku návrh preskúma a zostaví návrh splátkového kalendára.
Porovnanie rozdielov medzi
konkurzom a splátkovým kalendárom
| Konkurz | Splátkový kalendár |
|---|---|
| Návrh na vyhlásenie musí obsahovať životopis, opis aktuálnej situácie, zoznam veriteľov a zoznam majetku. | Návrh musí obsahovať životopis, aktuálnu situáciu, zoznam aktuálneho majetku, zoznam majetku väčšej hodnoty za posledné tri roky, zoznam záväzkov, prehľad príjmov a výdavkov za posledných päť rokov, výhľad do budúcnosti. |
| Pri speňažení majetku musí vykonať správca súpis všetkého hnuteľného, nehnuteľného majetku aj nemajetkové hodnoty a odpočítať od nich nepostihnuteľnú hodnotu, výživné a pod. |
Pri návrhu splátkového kalendára musí správca prihliadať na všetky okolnosti, záväzky, majetok a príjmové možnosti dlžníka, pričom o jeho návrhu rozhoduje súd. |
| Počas konkurzu a speňažovania môžu rodičia, deti, manžel, manželka alebo súrodenci dlžníka (t. j. blízke osoby) s jeho súhlasom vykúpiť majetok dlžníka. |
Po schválení splátkového kalendára musí dlžník do piatich rokov uspokojiť veriteľov formou splátkového kalendára aspoň o 10 % viac ako pri predaji všetkého majetku. |
| Konkurz sa končí speňažením majetku a uspokojením všetkých záväzkov. |
Oddlženie sa končí uspokojením aspoň 30 % objemu dlhov do piatich rokov. |
Účinky konkurzu a splátkového kalendára voči starým exekúciám
V zmysle ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí, že na majetok, ktorý podlieha konkurzu nie je možné počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak ide o starú exekúciu a na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz a nastalo oddlženie dlžníka musí súdny exekútor po tomto zistení predložiť danú vec exekučnému súdu. Ten následne zastaví exekúciu podľa § 167f ods. 2 ZKR. Pri splátkovom kalendári, ak ide o starú exekúciu, sa v exekučnom konaní bezodkladne rozhodne o zastavení starej exekúcie po tom, ako je splátkový kalendár schválený súdom a ak ide o starý dlh dlžníka podľa §166a ZKR alebo §166b ZKR.
Účinky konkurzu a splátkového kalendára voči novým exekúciám
Pokiaľ ide o novú exekúciu a na majetok dlžníka je vyhlásený konkurz, súdny exekútor vydá po tomto zistení upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade splátkového kalendára platí obdobný postup a exekúcia sa zastavuje vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Ak však ide o poskytnutie ochrany pred veriteľmi, vydá súdny exekútor upovedomenie o odklade exekúcie.
Pozn.: Zoznam konkurzov, ktoré boli vyhlásené je možné nájsť v Obchodnom vestníku alebo na stránke Registra úpadcov.
Výhody a nevýhody oddlženia
Osobným bankrotom je možné sa úplne zbaviť pohľadávok zo strany veriteľov. Nie je však určený pre každého. Je to krajné riešenie pre toho, kto má dlhy, ktoré nevie splácať a je voči nemu vedené exekučné konanie. Medzi hlavné výhody oddlženia patrí:
- možnosť zbavenia sa dlhov zákonným spôsobom,
- možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ktoré bezpečne prevedie dlžníka celým procesom oddlženia,
- možnosť výberu medzi konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
- možnosť nechať sa pri procese oddlženia zastúpiť advokátom,
- absolvovanie osobného bankrotu nie je prekážkou pre ďalšie zamestnanie alebo podnikanie.
Napriek tomu, že vďaka osobnému bankrotu sa môže dlžník zbaviť svojich dlhov, má tento proces aj určité nevýhody. Medzi ne patrí napríklad to, že:
- nie je možné zbaviť sa všetkých dlhov, napr. dlhu na výživnom na dieťa, peňažných trestov podľa trestného zákona, dlh z dôvodu úmyselného poškodenia zdravia cudzej osobe, a i.
- veriteľ má právo domáhať sa zrušenia oddlženia voči dlžníkovi až do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára
- informácia o osobnom bankrote dlžníka sa zverejňuje v obchodnom vestníku, t. j. je verejne dostupná
- osobný bankrot je spoplatnený poplatkom 500 eur, ktorý sa platí Centru právnej pomoci, avšak je možné uhradiť ho aj po častiach, resp. na splátky.
Na ktoré dlhy nie je možné vyhlásiť osobný bankrot?
Nie všetky dlhy podliehajú osobnému bankrotu. Zákon presne vymedzuje, od ktorých dlhov sa dlžník nemôže oddlžiť.
Ide napríklad o výživné, pôžičku poskytnutú Centrom právnej pomoci, záložné
právo na nehnuteľnosť, nevyplatenú mzdu, dlh vzniknutý spôsobením škody na
zdraví a podobne. Všetky nedotknuté
pohľadávky sú taxatívne stanovené v §166c ods. 1 ZKR.
