Čo je premlčacia doba, kedy začína plynúť, na ktoré práva sa vzťahuje a v ktorých prípadoch neexistuje a aká je úprava premlčacích lehôt v súvislosti s exekúciami?
Čo je premlčacia doba?
Inštitút premlčania je súkromnoprávnym inštitútom pri ktorom platí, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v zákonom ustanovenej dobe. Všeobecná premlčacia doba je zákonom stanovená na tri roky (§101 Občianskeho zákonníka). Tá začína plynúť dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Pri plynutí sa rozlišujú dva druhy lehôt:
- objektívna - Občianskym zákonníkom je všeobecne stanovená na tri roky. Začína plynúť momentom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát, napr. dňom vzniku škody alebo dňom splatnosti faktúry. Nemožno ju dohodou skrátiť ani predĺžiť, resp. keby k niečomu takému došlo išlo by o absolútne neplatný právny úkon (objektívna právna skutočnosť sa viaže na určitý časový moment, napr. na moment právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo moment, kedy mal byť záväzok splnený a pod.).V osobitných prípadoch môže byť zákonom stanovená kratšia (napr. práva z prepravy) alebo dlhšia objektívna premlčacia doba (úmyselne spôsobená škoda),
- subjektívna - v prípadoch náhrady škody zákon definuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť dňom, keď sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode a o tom, kto škodu spôsobil.
Na premlčanie prihliada súd len vtedy, keď dlžník podá námietku. V takom prípade nie je možné premlčané právo veriteľovi priznať.
Rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou premlčacou dobou teda spočíva v tom, že zatiaľ čo začiatok objektívnej premlčacej doby je závislý od objektívnej skutočnosti bez ohľadu na vedomosť napr. poškodeného, subjektívna premlčacia doba začne plynúť až v momente, kedy sa poškodený relevantne dozvie, že škoda vznikla a tiež, kto ju spôsobil.
Podstatou je, že námietku premlčania možno vzniesť už v momente, kedy uplynula ktorákoľvek premlčacia doba.
Príklad na objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu
Konateľ spoločnosti ABC, s. r. o. dňa 01.03.2021 zistil, že z firemného bankového účtu niekto odcudzil peňažné prostriedky vo výške 1500 eur. O mesiac neskôr, 10.04.2021 sa dozvedel, že k odcudzeniu došlo zo strany účtovníčky, ktorá má k bankovému účtu zriadené prístupové právo. V tomto prípade tu rozlišujeme dva druhy premlčacích lehôt – objektívnu a subjektívnu. Objektívna lehota začína plynúť 01.03.2021 teda vtedy, keď v spoločnosti došlo ku škode, resp. k bezdôvodnému obohateniu na strane účtovníčky a subjektívna začína plynúť až od 10.04.2021, keďže až v tento deň sa konateľ spoločnosti dozvedel o tom, kto konkrétne peniaze odcudzil, resp. kto je za bezdôvodné obohatenie zodpovedný a voči komu bude prípadná žaloba, ak ju podá, smerovať.
Príklad na objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu
1.1.2020 bola úmyselne spôsobená škoda, ale páchateľa sa nepodarilo identifikovať. Objektívna desaťročná premlčacia doba začala plynúť. O deväť a pol roka sa podarilo identifikovať páchateľa, a teda v tom momente začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Ak by ale poškodený čakal s uplatnením práva na súde jeden rok, páchateľ by mohol (ale aj nemusel) namietať uplynutie objektívnej premlčacej doby, napriek tomu, že subjektívna dvojročná premlčacia doba ešte neuplynula.
Premlčanie sa však nevzťahuje na každé právo. V tabuľke nižšie sa nachádza krátky prehľad niektorých práv, ktoré podliehajú, resp. nepodliehajú premlčaniu.
| Práva, na ktoré sa vzťahuje premlčanie: | Práva, na ktoré sa nevzťahuje premlčanie: |
|---|---|
| majetkové práva | vlastnícke právo k veci |
| právo na vrátenie daru | osobnostné práva (právo na život, na zdravie a pod.) |
| právo na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu | právo na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu |
| právo na vydanie majetkového podielu | právo vlastníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva |
| právo na vyrovnanie dedičských podielov | právo nájmu bytu: |
Aká je dĺžka premlčacej doby?
Všeobecná premlčacia doba začína plynúť podľa zákona (§101 OZ) odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, resp. keď sa mohlo uplatniť na súde, pokiaľ ide o právo vymáhateľné na súde, resp. o vymáhateľnú pohľadávku.
Všeobecná premlčacia doba začína plynúť od právnej udalosti, ktorá je rozhodujúca pre uplatnenie subjektívneho práva, resp. nároku. Dôkazné bremeno je na strane toho subjektu, ktorý tvrdí, že nastala uvedená skutočnosť. Podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba tri roky, štvorročná premlčacia doba plynie podľa Obchodného zákonníka v obchodno-právnych vzťahoch. Najdlhšia premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka 10 rokov a platí pri:
- právach zodpovedajúcich vecnému bremenu,
- právach na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak k daným skutočnostiam došlo úmyselne,
- právach priznaných právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,
- právach uznaných dlžníkom písomne čo do dôvodu a výšky.
V obchodnom práve platí desaťročná premlčacia doba len v prípade, že ide o právo na náhradu škody.
Aká je premlčacia doba pri exekúciách?
Exekučné konanie sa začína na návrh oprávneného alebo toho, na koho preukázateľne prešlo takéto právo z rozhodnutia. K návrhu musí oprávnený priložiť aj exekučný titul, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu, pokiaľ priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Premlčacia doba súdnych rozhodnutí alebo rozhodnutí iných orgánov je desať rokov odo dňa, keď sa malo rozhodnutie plniť, a to v zmysle §110 Občianskeho zákonníka. To znamená, že oprávnený má možnosť domáhať sa vymoženia pohľadávky v lehote 10 rokov od vydania právoplatného rozhodnutia. V priebehu exekučného konania sa však plynutie desaťročnej premlčacej doby zastavuje, a to na celý čas trvania exekučného konania. Inými slovami, počas exekúcie neplynie premlčacia doba. Premlčacia doba potom opäť začína plynúť až po tom, ako sa exekúcia zastavení z dôvodov, ktoré vznikli na strane dlžníka (napríklad pre jeho nemajetnosť a pod.).
Príklad na plynutie premlčacej doby pri exekúciách
Dňa 01.03.2019 nadobudlo právoplatnosť vydané súdne rozhodnutie a dňa 04.03.2019 (po uplynutí trojdňovej lehoty) sa stalo vykonateľným. Týmto rozhodnutím súd zaviazal dlžníka uhradiť veriteľovi sumu 5000 eur v tridsaťdňovej lehote, t. j. do 04.04.2019. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy zo strany dlžníka v tejto lehote nedošlo, podal veriteľ návrh na vykonanie exekúcie a to dňa 05. 04.2020. Exekučné konanie trvalo do 05.05.2021 a následne bolo zastavené súdom kvôli nemajetnosti povinného (t. j. povinný nemal žiadny majetok). Ku dňu zastavenia exekúcie uplynulo 30 dní z premlčacej doby (od 04.04.2019 do 04.04.2020) a následne od 05.04.2020 do 05.05.2021, teda počas trvania exekučného konania neplynula premlčacia doba. Ak by sa exekúcia zastavila, obnovilo by sa aj trvanie premlčacej doby.
Námietky proti exekúcií a návrh na zastavenie exekúcie
V minulosti platilo, že ak povinný nesúhlasil so začatým exekučným konaním mohol sa brániť podaním námietok proti exekúcii, a to do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tento prostriedok obrany však bolo možné aplikovať len na exekučné konania, ktoré boli začaté do 1. apríla 2017 a od tohto dátumu je zrušený. V dôsledku novelizácie Exekučného poriadku platí, že ak sa chce dlžník brániť proti začatému exekučnému konaniu môže podať návrh na zastavenie exekúcie. Podľa zákona tak ale môže urobiť len vtedy, ak:
- po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti (napr. ak bol exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie premlčaný a pod.)
- nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Pri návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného (dlžníka) platí, že musí byť podaný najneskôr do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takýto návrh sa podáva priamo u súdneho exekútora, ktorý ho následne predloží oprávnenému (veriteľovi) na vyjadrenie sa v určenej lehote. Ak veriteľ s návrhom súhlasí vydá súdny exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie. Ak sa nevyjadrí, prípadne s návrhom nesúhlasí, postúpi súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie súdu, aby o ňom rozhodol.
Príklad na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a plynutie lehoty
Voči pani Jane bolo vedené exekučné konanie, predmetom ktorého bola peňažná pohľadávka vo výške 1000 eur. Exekučné konanie sa začalo 01.03.2021. Jane bolo súdnym exekútorom doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.03.2021, t. j. v tento deň si ho prevzala. Nakoľko Jana uhradila svoj záväzok ešte pred začatím exekúcie, a to dňa 28.02.2021 podala v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) návrh na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť (dlh bol medzičasom uhradený a teda po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku). Návrh podala v tomto prípade včas (teda v 15-dňovej lehote odo dňa prevzatia upovedomenia).
