O svoju nedávnu skúsenosť pri rozbehu firmy sa s nami podelila Vladi Neuschlová, ktorá sa dobrovoľne vzdala manažérskej kariéry v medzinárodnej spoločnosti a rozhodla sa začať podnikať.
Vladimíra Neuschlová je konzultantka a pomáha malým podnikateľom s vedením ľudí a s nastavovaním procesov v ich firmách. Pred založením vlastnej spoločnosti pracovala vyše 10 rokov v medzinárodných spoločnostiach a úspešne viedla tímy s viac ako 160 zamestnancami z rôznych krajín sveta. Vďaka skúsenostiam s vedením ľudí pomáha svojim klientom aj s rozvojom manažérskych a líderských zručností.
Minulý rok si založila vlastnú firmu, v ktorá sa venuje podnikateľskému poradenstvu. Čo ťa k tomu viedlo?
Ako väčšina začínajúcich podnikateľov, aj ja som túžila po väčšej slobode, silnejšom naplnení z práce a finančnej nezávislosti. Do podnikania som vstupovala s predstavou, že o ňom už niečo viem, pretože obaja moji rodičia v minulosti podnikali. Taktiež som verila, že všetky moje predchádzajúce zamestnania na špecializovaných alebo manažérskych pozíciách ma dostatočne pripravili na to, čo chcem malým podnikateľom na Slovensku ponúkať. Po prvotnej eufórii som rýchlo vytriezvela, pretože realita bola úplne iná.
Čo bolo pre teba najväčším rizikom odchodu z medzinárodnej firmy (Henkel), kde si bola súčasťou top manažmentu?
Pre mňa osobne to bola finančná a spoločenská istota, a pocit, že niekam patríte. Po čase prišiel aj strach a pokles sebavedomia, najmä keď som mala vyjsť na trh so svojím menom., V poslednej firme som strávila 6 rokov. Po niekoľkoročnej tvrdej práci prišli aj zaslúžené výhody a okrem slušného finančného ohodnotenia aj lákavý titul a pravidelné pracovné ponuky od konkurencie doma aj v zahraničí. Za chrbtom som mala silnú nemeckú značku, ktorá sa na trhu dobre predávala a vedelo sa, že v nej pracujú kvalitní ľudia. A zrazu som na vizitku za meno dala názov vlastnej firmy a bola na všetko sama. Teraz to vnímam pozitívne, ale keď sa naladím na situáciu pred rokom, znervózňovalo ma, že každý kto ma bližšie poznal čakal, že robím s mega klientami, prednášam vo veľkej miestnosti a chystám sa dostať veľkú zákazku. A to sa nedialo.
Kde si podľa teba robila na začiatku najväčšie chyby?
Tak to viem celkom presne 😊.
Po prvé – príliš dlho som z pohodlia obývačky pripravovala svoju ponuku a produkty, bez toho aby som od prvého dňa chodila za svojimi potencionálnymi zákazníkmi a dozvedela sa viac o ich problémoch s podnikaním.
Po druhé – na začiatku som hovorila „jazykom veľkých firiem“ a neuvedomovala si, že so slovenskými podnikateľmi sa musím naučiť rozprávať (osobne ale napr. i v mojich článkoch) inak. V tomto mi veľmi v rozbehu pomohlo Združenie mladých podnikateľov Slovenska, kde som dostala príležitosť zorganizovať workshop práve pre takýchto podnikateľov.
Po tretie – sústredila som sa na nesprávnu cieľovú skupinu – biznis koučing pre začínajúcich podnikateľov. Nielenže platiť si biznis kouča u nás nie až tak bežné, naviac začínajúci podnikatelia si ho vo väčšine prípadov ani nemôžu dovoliť. Chcela som pomáhať, ale sama som s rozbehom podnikania potrebovala ešte pomoc.
Musí človek v podnikaní veľa riskovať, ak chce dosiahnuť veľké úspechy?
Určite, ale motivačné citáty ako ,,daj do toho všetko“ alebo ,,skoč a nejaká sieť ťa zachytí“ môžu byť pre niektorých ľudí nebezpečné. Ja si myslím, že do podnikania treba dať veľmi veľa a treba to myslieť vážne, ale všetko musí mať svoje hranice. To, že to s podnikaním myslím vážne som si ja potvrdila tým, že som firmu založila v deň svojich narodenín.
Keď sa odhodláte podnikať, je potrebné vytrvať.
V podnikaní je ale dôležité stáť nohami na zemi a nezadlžiť sa do takej miery, aby bol človek nútený napríklad predať svoj dom. Takže, áno riskovať, áno investovať do seba, pokojne si požičať v miere, ktorú je človek schopný vrátiť, ale všetko s rozumom. A potom, keď sa odhodláte podnikať, je potrebné hlavne vytrvať.
Aké sú podľa teba rozdiely pri rozhodovaní sa o podnikaní medzi človekom, ktorý práve skončil školu a niekým, kto už má viac-ročné pracovné skúsenosti?
Ľudia s minimálne 5-ročnou praxou a viac zaiste už okúsili istoty, ktoré stabilné zamestnanie prináša. Majú stabilný príjem, ktorý sa rokmi vyvíjal, okolo seba tím ľudí, na ktorých si zvykli a možno sa stretávajú aj mimo práce. Tí šťastnejší počas svojej kariéry vo firme natrafia aj na rôznych inšpiratívnych ľudí, od ktorých sa môžu učiť. Toto všetko mladý človek po škole ešte nepozná, takže nevie, o čo prichádza. Preto je pre mladého človeka ľahšie do podnikania „skočiť“ a skúšať rôzne cesty. Skúsenejší človek si skôr zváži, o čo vstupom do podnikania môže prísť. Aj napriek tomu sa mnohí rozhodnú do toho ísť, ale ak im v začiatkoch príliš dlho nevychádzajú veci podľa predstáv, príliš rýchlo to vzdajú a vracajú sa do zamestnania. Preto je pre skúseného človeka dôležitejšie pripraviť sa na to, že v podnikaní musí „vytrvať“.
Aké prekážky môžu takýchto skúsenejších ľudí, ktorí začínajú podnikať odradiť aby v podnikaní nevytrvali?
Ľudia sú zvyknutí na rýchlosť v zamestnaní, kde sa toho za jeden deň veľa zomelie. V začiatkoch podnikania sa za deň alebo za týždeň neudeje vôbec nič. Aj keď sa začínajúci podnikateľ doma zodpovedne pripravuje, z pohľadu externého sveta, ak by hocijakú z tých činností vynechal, nič by sa asi nestalo. Aj napriek tomu, že podnikateľ nemá na začiatku veľa spätnej väzby, stále treba mať pred sebou svoje ciele a víziu, pracovať na svojom sebavedomí a vytvoriť si systém práce, ktorý nosí denne výsledky, aj keď vás nikto neskontroluje. Keď dostane od partnera či kamarátov otázku: ,,Už máš nejakého zákazníka?“ alebo ,,Koľko si zarobila za tento mesiac?“ a vy len krútite hlavou, začne to človeka nahlodávať. Prídu chvíle, keď sa cítite príliš sami a priatelia na vás nemajú čas, pretože sú v práci. A vtedy si položíte otázku: ,,A čo robím ja?“ Fázy podnikania sú rôzne – horšie aj lepšie, ale keď už niekto rok podniká a stále nie je tam, kde už chcel byť pred pol rokom, vtedy psychika veľmi zaúraduje.
Hovoríš to z vlastnej skúsenosti?
Áno.
Kedy u teba nastala kritická situácia v podnikaní?
Bolo to v deň pred mojimi narodeninami, kedy malo byť presne ročné výročie založenia firmy. Ja sa na narodeniny vždy veľmi teším, no vtedy som nemohla všetkým povedať, že okrem narodenín oslavujem aj ročné výročie firmy, ktorá začala fungovať. Pretože dostatočne nefungovala. Bol to náročný deň. Ustála som to hlavne vďaka tomu, že som absolvovala päťhodinovú psychologickú terapiu u kamarátky a tá mi pomohla pozrieť sa na vec z iného uhla, a znova v sebe ten motor naštartovať.
Mala si pochybnosti či podnikanie bolo tou správnou voľbou?
Skôr nie a ak áno, tak len na pár sekúnd. Ako som už spomínala, na začiatku podnikania trávite veľa času sami a ja som bola zvyknutá na svoj 160-členný tím, ktorý mi v istých momentoch samozrejme chýbal. Taktiež mi chýbala spätná väzba – či to, na čom robím má pre niekoho zmysel a či idem v podnikaní správnym smerom. V zamestnaní som mala feedback na svoju prácu každý deň. Teraz mi ostávala len intuícia. Taktiež sa pre mňa v podnikaní stala omnoho dôležitejšou osobná sebareflexia. Ja si zakaždým po stretnutí s klientom napíšem do zošita, čo by som nabudúce urobila inak, ale to neznamená, že pochybujem o tom, že som si vybrala správny druh podnikania.
Tento rok si absolvovala podnikateľský seminár v Amerike, kde si sa stretla s podnikateľmi z celého sveta. Mala si s nimi diskutovať o biznise, pričom ty si len krátko podnikala. Ako si to vtedy vnímala?
Pred odletom som mala pocit, že všetci ľudia tam budú v podnikaní oveľa ďalej ako ja. Mala som obavu z toho, že nebudem vedieť ani povedať, čo presne robím, no akonáhle som sa ocitla na konferencii, veľmi rýchlo som sa upokojila.
Viac ako polovicu cesty tvorí odhodlanie urobiť životnú zmenu.
Dokonca som sa pri predstavovaní začala cítiť ako ryba vo vode. Vedela som, že tam patrím, že viem kto som a čo robím. Stačilo len preletieť oceán. A tak to funguje aj v živote či v podnikaní – viac ako polovicu cesty tvorí odhodlanie urobiť životnú zmenu a všetko ostatné je zrazu oveľa jednoduchšie.
