So šitím začínala už školských laviciach a neskôr pokračovala ako učiteľka na strednej umeleckej škole. Dnes má vlastný svadobný ateliér a túži sa s ním presadiť vo Viedni.
Veronika Kostková je svadobná módna návrhárka, ktorá vo svojej tvorbe používa prvky svetového folklóru a kombinuje ich s nádychom hippiesu a extrovertného boho štýlu. Svojim originálnym rukopisom prispieva k rozmanitosti svadobnej kultúry nielen na Slovensku, ale i v Českej republike.
Záľubu v odeve nachádzala Veronika už od detstva. Ako malá dokázala stráviť celé hodiny triedením gombíkov. A neskôr, hoci bola skôr introvertka, nosila do školy všakovaké módne úlety. „Mala som dedka, ktorý emigroval a mojej mame nosil rôzne módne oblečenie z NDR (Západné Nemecko pozn. redakcie). V Trenčianskej Teplej, kde vyrastala, bola módnou ikonou a ja som vždy chcela byť ako ona,“ priznáva Veronika.
SUŠ vs. VŠVU
Záľuby a inšpirácie z detstva sa jej, stali vzorom aj pri výbere strednej školy a jej kroky viedli k štúdiu módneho návrhárstva.
Hoci študovala v období, keď tradičný odevný priemysel v Trenčíne „dožíval“, do vysokej školy stihla načerpať ešte veľa odborných informácií. Pre niekoho užitočné, pre Veroniku skôr na škodu, keďže sa po nástupe na VŠVU ešte dlho stotožňovala s kreatívnymi nárokmi pedagógov.
„Prvé tri roky na výške boli náročné. Nedokázala som sa na odev pozerať ako na objekt, ktorý nemusí podliehať tradičnému procesu výroby, ktorý nám vštepovali na strednej škole,” reaguje na rozdiely v učení na strednej a vysokej škole.
Osudové stretnutie
Nestálosť v umeleckom prejave Veroniky sa odzrkadlila na jej študijných výsledkoch. Doslova „fackou“ bol prelom rokov 2009-2010, kedy ju neprijali na magisterské štúdium. Najskôr to bol šok, potom vraj to najlepšie, čo sa jej v živote mohlo stať. Vďaka ročnej pauze začala učiť na Strednej umeleckej škole v Trenčíne a po nej sa dostala do ročníka s kamarátom módnym návrhárom, Liborom Komosným.
„Stretli sme sa na magisterskom štúdiu,“ spomína Veronika na obdobie, počas ktorého sa z nich stalo nerozlučné duo. Okrem podobnej témy záverečnej práce ich spájala aj túžba po experimente, a tak sa dvojica spolužiakov stretla ešte pri ďalšej umeleckej spolupráci.
Nositeľná móda
Od roku 2012 sa Veronika Kostková špecializuje na tvorbu svadobných kolekcií a šiat na mieru pre budúce nevesty. K šitiu svadobných šiat sa dostala postupne, cez kamarátky, na základe ohlasov a pozitívnych recenzií.
Najskôr šila veci na bežné nosenie, zakaždým však originálne, no stále „nositeľné“. „Nikdy ma nelákalo tvoriť vyslovene umelecké, bežne nenositeľné kúsky,“ hovorí návrhárka. Hoci považuje za odev všetko, do čoho sa môžu dať ruky a nohy, našla si štýl, ktorý jej vyhovoval a v jeho tvorbe pokračuje dodnes.
„Zelená“ pre slovenské hashtagy
Jej prvou zákazníčkou-nevestou bola známa a podnikateľka Michaela Otrusina, tvoriaca ako Maemkids. „Miške som vytvorila prvé ozajstné svadobné šaty,“ priznáva s úsmevom. Ďalšie nevesty sa postupne hlásili cez Facebook, ktorý slúžil Veronike už v roku 2012 ako jej prvý marketingový nástroj.
Neskôr k Facebooku pridala aj Instagram, ktorý je najsilnejšou reklamnou platformou, ale zároveň najpoužívanejšou. Hostí okrem iného tisícky svadobných ateliérov po celom svete, a tak bola Veronika Kostková medzi nimi ako ihla v kope sena. V dave obrovskej konkurencie sa dokázala len ťažko presadiť a na Instagrame nepomáhali ani silné zahraničné hashtagy. Až časom prišla Veronika na nápad používať slovenské hashtagy: bohosvadobnesaty, svadobnesatynamieru, veronikakostkova, dnessvadbujem, dnessavydavam, bohonevesta, bohosvadba, ktoré ju v momente posunuli na popredné priečky vo vyhľadávaní.
„Veľmi rýchlo som pochopila, že s 300 lajkami nemôžem konkurovať niekomu, koho hashtag sleduje 300 000 ľudí, “ hovorí skromne. Dodáva, že cieľová skupina svadobných šiat sú ženy medzi 20-35 rokov, a tak sa musela zamerať hlavne na Instagram.
Na IG predáva „slovo“
Od pôvodnej ústnej reklamy, cez módne prehliadky a podujatia ako Fashion live! či Prague fashion week sa Veronika dostala až na stránky časopisov a po siedmych rokoch si založila vlastnú webstránku. Internet vládne aj v oblasti svadobného módneho priemyslu. Málokedy sa vraj stane, že by ju nevesta oslovila na základe obrázku šiat, ktorý videla v časopise.
Napriek tomu, že ešte nedávno bol najsilnejším marketingovým ťahákom na Instagrame obraz či fotografia, dnes už predáva slovo. „Všimla som si, že na prvom mieste začína byť príbeh a emócia. Čoraz viac to robia aj influenceri,“ smeje sa Veronika, no zároveň vie, že je to pravda.
Ťažkosti naše každodenné
V podnikaní prichádzajú ťažké momenty a nezriedka sa s nimi stretáva aj Veronika Kostková. V každom prípade ich treba brať ako fakt a zároveň ako výzvu. „Najťažšie zo všetkého je zostať vytrvalá a nepoľaviť zo svojich nárokov. Je dôležité fungovať na sto percent a popri tom zvládať prácu aj v časovej tiesni,“ hovorí Veronika, ktorá má momentálne jeden a pol mesiaca na vytvorenie novej kolekcie, ktorá za bežných okolností trvá aj pol roka.
Na začiatku sa jej všetko zdalo oveľa zložitejšie ako v skutočnosti bolo a na mnohé technické „vychytávky“ prichádzala postupne. „Niekedy som až v procese tvorby zistila, aké je to celé náročné. Raz mi stážistka vyšívala šaty a ja som neodhadla, že krajku nemôžem rozstrihať a následne zošiť, pretože by som porušila vzor. Práca musela byť urobená odznova a krajka nanovo vystrihnutá z pôvodného podkladu a po jednom kvietku prišitá na nový podklad,“ opisuje Veronika realitu podnikania. Budúci rok plánuje pridať k stážistke ďalšie dve zamestnankyne – jednu do výroby a druhú ako správkyňu sociálnych sietí, keďže ona už všetko sama nestíha.
Podnikateľovi nejde vždy karta podľa plánu, čo môže súvisieť aj s nespoľahlivými dodávateľmi. Veronika priznáva, že v tomto smere má šťastie, aj keď pri hľadaní vhodných dodávateľov sa neraz poriadne zapotila. Jej tvorba sa najskôr niesla v malom merítku a látky kupovala v lokálnych predajniach. Momentálne spolupracuje s dodávateľmi zo Slovenska, z Česka a nedávno sa jej osvedčila spolupráca s dodávateľmi z Kórey. „Majú krásne a kvalitné látky, dbajú na ekológiu, na dobré pracovné podmienky a navyše veľmi spoľahlivý servis,“ pochvaľuje si.
Otvorené ceny
Veronika otvorene priznáva, že o tvorbe cien vedela toho veľmi málo. Je umelkyňa, nie ekonómka. Spomína, že na strednej škole sa učili jeden rok o základoch ekonomiky, no takmer nič praktické si nezapamätala. Kedysi vraj v návrhárskom svete platilo pravidlo, že hodnota šiat sa rovná dvojnásobnej hodnote materiálu.
Po zrátaní nákladov a hodinovej mzdy však Veronika rýchlo pochopila, že v realite to takto nefunguje. „Začínala som s cenami ako v požičovni v svadobných salónoch, čím som si sama sebe podkopávala nohy,“ hovorí s odstupom času.
Zmena prišla v momente, keď si uvedomila, že je nelogické ponúkať „salónové“ ceny za šaty, na mieru. Do ceny bolo treba zarátať aj nové priestory a poskytovaný servis vrátane skúšok, konzultácií svadobných doplnkov.
„Ešte nedávno som v sobotu o jedenástej večer chatovala s nevestou a vyberali sme svadobné topánky,“ hovorí Veronika a zároveň podotýka, že v tom čase si zabúdala účtovať všetok čas strávený s nevestou, napríklad aj konzultácie navyše.”
Napriek tomu, že cenu šiat si s nevestou určuje na začiatku, vopred ju upozorní, že sa v procese v prípade zmien ešte môže mierne zvýšiť. Vždy totiž treba rátať s nečakanou alternatívou. Prílišná dôverčivosť sa Veronike nevyplácala a neraz na ňu škaredo doplatila. „Raz som k šatám dokupovala ešte 20 metrov tylu, no keďže sme sa vopred dohodli na sume za šaty, položka naviac išla na mňa.“
Trend „princeznovosti“
Hoci to Veronika nerada hovorí, no z hľadiska klientely je stále poznať, že Trenčín je malé mesto. „Mám pocit, že u nás ešte doznieva trend princeznovosti,“ hovorí Veronika o nevestách, ktorých snom je vydávať sa v trblietavých šatách s korzetom a obrovskou sukňou s krinolínou.
Zároveň však dodáva, že pretrvávajúci zvyk požičiavania si šiat zo salónov je zaužívaný iba na Slovensku a v Českej republike. Šaty si dávajú šiť nevesty, ktoré neuspokojí klasická ponuka svadobných salónov, ale ani výber svadobného priestoru. Vo väčšine prípadov si zákazníčky Veroniky Kostkovej vyberajú svadbu v netradičných priestoroch, ako sú stodoly, ranče, dedinské usadlosti...
Najväčšie zastúpenie zákazníčok má teda západné Slovensko, no nedá sa to presne generalizovať, keďže Veronika viackrát šila aj na východ.
Hoci je Trenčín menšie mesto, oproti ostatným má veľkú výhodu – tvorí spojnicu medzi Bratislavou a Košicami a zároveň leží v blízkosti hraníc s českými susedami. Takže kto chce šaty od Veroniky Kostkovej, určite si nájde spôsob, ako ju navštívi.
Veronika sa netají tým, že plánuje šaty z kolekcie distribuovať aj do salónov v rámci Slovenska a nedávno sa jej podarilo dostať šaty aj do Českej republiky. Do budúcna plánuje rozšíriť predaj u našich západných susedov a pevne dúfa, že jedného dňa sa jej podarí preraziť aj vo Viedni.
Šaty robia človeka
Súčasťou tvorby sú minimálne tri skúšky a vstupná konzultácia. Ak zákazníčka nie je z Trenčína, väčšinou plánujem dve skúšky na sobotu – jednu ráno a druhú poobede. „Medzi skúškami im odporúčam obed, kávu či výlet na hrad. Už mám pre ne vymyslenú gastro mapu Trenčína,“ smeje sa Veronika.
Poslednú skúšku si necháva na koniec, ideálne týždeň – dva pred svadbou. „Viackrát sa stalo, že nevesta v procese otehotnela, pribrala, prípadne schudla a potom som musela šaty na poslednú chvíľu prerábať,“ hovorí už skúsená návrhárka.
Vždy je dobré, ak sa človek poučí z vlastných chýb a viac ich nezopakuje. „S každou zákazníčkou absolvujem tiež rozhovor o tom, aká je osobnosť, čo má rada a ako sa oblieka vo voľnom čase, aby som vytvorila model šiat, v ktorom sa bude cítiť komfortne. Svadobné šaty máte na sebe celý deň, nemali by ste sa preto cítiť ako prezlečená za niekoho, kým nie ste.”
Návrhárka má rada originalitu a neuznáva, ak nevesta za ňou príde s obrázkom šiat a chce ich napodobneninu. Mám rada ak má nevesta inšpiráciu akým smerom sa chce uberať. Ak ale chce kópiu šiat od inej značky , musí si ich kúpiť tam, kde ich vyrobili,“ hovorí otvorene.
Obdobie prestojov
Predtým, ako sa Veronika stala módnou návrhárkou, deväť rokov učila na SUŠ v Trenčíne. Šiť začínala v školských dielňach, pričom jej boli veľakrát nápomocné aj kolegyne.
Veronika hovorí, že zo všetkého najťažšie na podnikaní je začať. „Podnikanie popri zamestnaní je komfort, pretože či máte zákazku alebo nie, vždy vám niečo pípne na účet. Odvyknúť si na fixný mesačný príjem je náročné, zvlášť, keď robíte niečo, čo je sezónna záležitosť. “ Najväčšie prestoje máva Veronika v období od októbra do marca. „Vtedy robím všetko ostatné, čo nestíham v sezóne a chystám novú kolekciu,“ hovorí veselo. Teší ju, že má svoje stále klientky, ktorým šije oblečenie po celý rok. O niečo menej sa venuje tvorbe plesových šiat, čo je viac-menej záležitosť pre známych, ktorá jej finančne nepokryje celý mesiac.
Veronika je vytrvalá osobnosť, ktorá znesie a vydrží veľa. Keď sa však pre niečo rozhodne je neoblomná a v tej chvíli neexistuje nikto, kto by ju presvedčil o opaku. Tajomstvom úspechu je podľa nej dobrý nápad, skromnosť a hlavne reálny pohľad na veci. Zastáva názor, že jedinou bariérou v podnikaní si môže byť človek sám, keď začne pochybovať a stavať pred seba prekážky. Žiadne z nich nie sú neprekonateľné, pretože väčšinu si vytvárame v hlave sami.
