Pol roka pred podpísaním kúpnej zmluvy ešte nevedela nabrať kopček zmrzliny, dnes je spolumajiteľkou najvyhľadávanejšej zmrzlinárne v Trenčíne. Kristína Feriancová konkuruje aj cukrárňam s dvadsaťročnou tradíciou.
Oilá je poctivá remeselná zmrzlina vyrobená podľa originálnej talianskej receptúry. Netradičné spojenie chutí priniesli do Trenčína Zuzana Boasso Dolinská a Andrea Boasso, slovensko-taliansky pár, ktorý sa po narodení syna rozhodol presťahovať do Talianska. Na konci roka 2017 urobili veľké rozhodnutie a rozhodli sa fungujúcu prevádzku predať.
Dlhé obdobie im šťastie neprialo a nedarilo sa im nájsť vhodných záujemcov. Do oka im padol až gastronomicky skúsený pár Kristína Feriancová a Jozef Jankech. Ona vyštudovaná ekonómka, on elektrotechnik. Napriek tomu však srdcom gastronómovia, keďže Jozef už od roku 2002 vlastnil penzión Formula v Trenčíne. Po dlhoročnej praxi v penzióne hľadali nové podnikateľské možnosti a vyššiu mieru kreativity, ktorá im už v pôvodnom biznise chýbala. O pár mesiacov neskôr sa už Kristína zaúčala v kuchyni a získavala tajné zmrzlinové know-how z Talianska.
Vstup do kuchyne = záruka dohodnutého obchodu
Kristína s Jozefom mali pri kúpe zmrzlinárne veľkú výhodu. Nemuseli sa zadlžovať. Pôvodný Jozefov penzión totiž predali, a tak mali dostatok peňazí na odkúpenie aj prerábku celej zmrzlinárne.
„Keby sme boli nútení brať úver, asi by sme do toho nešli,“ priznáva Kristína. Zmrzlináreň Oilá poznali ako spokojní zákazníci a o to zaujímavejšie bolo objavovať tajomstvá kuchyne ako budúci majitelia. Proces zaúčania bol dlhý a náročný, no podľa Kristíny stál za to. „Každý deň počas šiestich mesiacov som strávila prípravou receptov a učila som sa všetko od základov,“ vysvetľuje súčasná majiteľka.
Vstup do kuchyne bol podľa jej slov už zárukou dohodnutého obchodu. Talian si totiž do kuchyne hocikoho nepustil. „Dával si pozor na špekulantov, ktorí by si opísali recepty a viac by sa neukázali,“ prezrádza Kristína.
Pokračovanie v zaužívaných receptúrach bola jedna z podmienok Andrea Boassa. Záležalo mu na tom, aby jeho dlhoročná snaha nevyšla na zmar, a preto apeloval na dodržiavanie kvality. Dôležité bolo zachovať aj talianskych dodávateľov. „Tí sú pre nás niekedy kameňom úrazu, pretože občas trvá celé týždne, kým nám doručia tovar,“ priznáva Kristína, no zároveň hovorí, že kvalita je nenahraditeľná.
Až 90 % ingrediencií si nechávajú dovážať z Talianska, zvyšok je slovenská výroba. „Nemáme dôvod meniť dodávateľov, ani kvalitu, ktorú nastavili pôvodní majitelia,“ uzatvára Kristína a verí, že v budúcnosti nájde spôsob, ako dovážať z Talianska aj kornútky, ktoré momentálne kvôli náročnej preprave kupuje na Slovensku.
Poslovenčenie prevádzky
Začiatky podnikania bývajú náročné, a to aj v prípade, ak už nejedno podnikanie máte za sebou. Najťažšie zo všetkého je ale podľa nových majiteľov zmrzlinárne udržať kvalitu a dobré meno niekoľkoročnej prevádzky a tiež napĺňať vysoké očakávania zákazníkov.
Pre zachovanie štandardov je dôležité nepoľaviť a zákazníkov neustále prekvapovať. „Snažíme sa prispôsobovať trendom a príchute meníme aj podľa ročného obdobia,“ hovorí majiteľka a ukazuje na novú tekvicovú zmrzlinu. Okrem príchutí ako rakytníková, pivová či rebarborová sa v ponuke nájde aj bezlepková verzia či zmrzlina zo stévie. Postupne sa sortiment rozšíril aj o koláčiky, ktoré Kristína sama vyrába.
Oproti predošlým majiteľom, ktorí ponúkali prevažne talianske tiramisu, sú v dnešnej ponuke aj cheescaky a iné drobné koláčiky. Osvedčenú taliansku klasiku museli kvôli zákazníkom ponechať, no strategicky vsadili aj na domáce recepty a zdá sa, že urobili dobre.
„V zimných mesiacoch sa najviac predávajú práve koláče a zmrzlina či nanuky idú menej,“ vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa rozhodli sortiment takpovediac „poslovenčiť“.
V rámci domácej kultúry zaviedli aj skoršie otváracie hodiny, na ktoré si ľudia zvykali postupne. „Nejaký čas trvalo, kým sa ľudia naučili chodiť k nám aj ráno o ôsmej, no kávičkári si na to rýchlo zvykli,“ hovorí s úsmevom. Zmrzlináreň bola predtým otvorená až od jednej poobede, čo zodpovedalo typickému talianskemu režimu.
Kontrola a skúsenosť v jednom
S otváracou dobou sa zmenila aj pracovná morálka. „My sme naučení chodiť do práce ráno, hneď po zamestnancoch, dáme si kávu, croissant a ideme pracovať,“ opisuje Kristína denný pracovný režim.
Po príchode do firmy majitelia skontrolujú spísaný tovar a celkový chod prevádzky. „Dievčatá spisujú, ja objednávam,“ hovorí majiteľka o tovare, ktorý musí byť objednaný v správnych množstvách. Čiže ani veľa ani málo.
Vždy je dôležitá kontrola, aby nezostával zbytočne zaplnený sklad. Z predchádzajúcej prevádzky majú našťastie s objednávaním skúsenosť a nestáva sa im, že by museli vyhadzovať. Financie a technické záležitosti má na starosti jej partner Jozef, ona zase výrobu a zamestnancov.
Po predošlých majiteľoch im zostala jedna zamestnankyňa, ostatné odišli na štúdiá. Momentálne majú dve slečny na trvalý pracovný pomer a tri „dohodárky“ počas hlavnej sezóny.
Bez makovej ani neotvoria
„Najväčší boom zákazníkov je v máji a návalový zvykne byť aj september,“ opisuje Kristína a dodáva, že v najväčšej letnej sezóne sú ľudia odcestovaní, čo mierne pociťujú aj na tržbách. Napriek tomu neboli nikdy v strate a oplatí sa im otvoriť aj v zime. „V prvom rade si musí prevádzka zarobiť na vlastné náklady, všetko ostané je iba plus,“ hovorí s úsmevom. Myslí si, že ak má prevádzka čo ponúknuť, zákazníci prídu kedykoľvek. Ráno, večer, aj v nepriaznivom počasí.
Najväčším lákadlom bývajú obľúbené príchute ako maková, slaný karamel, ale aj klasiky citrónová a čokoládová. Tie musia byť v ponuke stále. „Keby nebola jeden deň maková, bol by problém,“ smeje sa majiteľka. Zákazníkom vraj treba vychádzať v ústrety a občas je dobré vypočuť si aj kritiku. Hoci je Kristína tolerantný človek, ostré recenzie typu: Nebola jahodová, ale hlavne, že máte pivovú, nemá rada. Na druhej strane dokáže byť vnímavá a pokiaľ ide o príchute, nechá si od ľudí poradiť.
Často experimentuje a prekvapuje zákazníkov rôznymi novinkami. „Väčšinou zmeny vítajú, no nájdu sa aj takí, ktorí vypustia škodlivý komentár a idú preč,“ spomína na netrpezlivého pána, ktorý po dvoch minútach čakania v rade odišiel s hláškou: Viac sa k vám nevrátim. Keď sa na druhý deň ukázal medzi dverami, Kristína ho privítala so štedrou dávkou úsmevu. Po rokoch praxe je voči podobným situáciám odolná.
V podnikaní všeobecne platí – viac ľudí, viac chutí – a výnimkou nie je ani zmrzlina. Jedinou možnosťou ako uspokojiť všetky maškrtné jazýčky je pravidelné obmieňanie príchutí. Kristína ich väčšinou tvorí intuitívne, podľa toho, na čo má chuť alebo čo jej napadne. „Niekedy sa ráno zobudím a presne viem, ktorý koláč dnes urobím, “ dodáva s úsmevom.
Nemusí pritom chodiť na žiadne školenia, všetko potrebné sa naučila od pôvodných majiteľov. „Ak človek chce, naučí sa aj sám,“ myslí si. Napriek tomu by aspoň raz veľmi rada absolvovala školenie v talianskom Rimini, na ktoré chodia zmrzlinári z celého sveta. Predsa len, ide pôvodom o talianske povolanie a na Slovensku sa máme stále čo učiť.
Kristína priznáva, že po zmene majiteľov boli ľudia trochu skeptickí. „Mysleli si: Zobrali to dvaja Slováci, to nepôjde.“ Opak bol však pravdou a Oilá navštevujú stále noví a noví zákazníci.
Najsilnejšia reklama je kvalitný produkt
Jednou z možností, ako preraziť v dave konkurencie je okrem silného mena aj kvalitný marketing. Hoci doň neinvestovali ani euro, tvoria ho srdcom, a to je zo všetkého najdôležitejšie. „Denne pridávame niekoľko postov na Facebook a Instagram,“ hovorí Kristína a vysvetľuje, že o sociálne siete sa v prevažnej miere stará Jozefov syn.
Hoci je podľa nej prezentácia dôležitá, za oveľa silnejšiu reklamu považuje kvalitný produkt. „Bez dobrej zmrzliny je akákoľvek reklama zbytočná,“ hovorí úprimne. Aj preto neustále inovujú, aby sa k nim ľudia radi vracali. Nie nadarmo sa hovorí, že spokojný zákazník je iba ten, ktorý príde aj nabudúce a odporučí vás svojim známym.
„Prerábka“ na dlhé lakte s mestom
„Oproti predošlému podnikaniu je vedenie zmrzlinárne kreatívnejšie, no z hľadiska kontrol rovnako obtiažne,“ konštatuje Kristína. S odstupom času spomína na problém, ktorý prišiel hneď na začiatku pri budovaní terasy. „Keďže priestor susedí s galériou, úrady vyžadovali množstvo dokladov a potvrdení. Najhoršia bola čakacia doba, no musím povedať, že sme mali šťastie na ľudí.“
Kristína prezrádza, že letná terasa sa osvedčila, a tak sa rozhodli prispôsobiť ju aj chladnejšiemu počasiu. „Minulú zimu postávali ľudia na lavičke pred prevádzkou, kde sme mali ohrevy. Aj preto veríme, že zriadenie zimnej terasy bolo správnym krokom a blížiaca sa zima prinesie zo sebou ďalších návštevníkov,“ hovorí s úsmevom.
