Nepretržitá komunikácia, riešenie krízových situácií či organizácia výberových konaní. To je bežná súčasť práce pedagógov, ktorí pripravujú študentov na svet podnikania.
Vzdelanie je proces, s ktorým väčšina ľudí počíta, ale často zabúdajú, kto ich k vedomostiam a správnemu uvažovaniu priviedol. Na Slovensku máme pri tom veľa dobrých učiteľov, ktorí na život pripravili množstvo ľudí a aj budúcich podnikateľov.
Úspešných pedagógov sme našli aj na Veľtrhu podnikateľských talentov, ktorí spoločne so študentmi prišli odreprezentovať inovatívne biznis nápady. Úloha učiteľa počas školského roka bola naučiť študentom čo-to o podnikaní a spolupracovať s nimi na vytvorení a prevádzke reálneho chodu firmy.
Bez motivácie to nejde
Talentovaní žiaci niekedy nedokážu využiť svoj potenciál naplno. Buď sa im nechce alebo len nedokážu nájsť motiváciu robiť popri štandardných školských povinnostiach niečo navyše. Úlohou pedagóga je práve týchto žiakov povzbudiť k nadštandardnej aktivite.
Projekt zakladania študentských spoločností, v réžii JA Slovensko, je pre študentov stredných škôl lákavý najmä prvou skúsenosťou s praxou. „Kedy inokedy majú študenti šancu si nanečisto vyskúšať podnikanie, ak nie v škole? Zapojením sa do tohto projektu si môžu reálne zarobiť, ale aj sa poučiť na vlastných chybách,“ vysvetľuje riaditeľka gymnázia z Dubnice nad Váhom Adriana Vančová.
Budovanie študentských spoločností si vyžaduje veľa času aj mimo školy. Vo väčšine prípadov je tento projekt realizovaný na dobrovoľnej báze. Študenti, ktorí idú do projektu naplno, sú pripravení obetovať v prospech skúseností aj svoj voľný čas.
„Pred tromi rokmi išli študenti na medzinárodný veľtrh v Berlíne. V deň, keď bolo potrebné odoslať dôležité dokumenty do Berlína, študent zrušil oslavu svojich 18-tich narodenín, aby ich dokončili. Keby študentskej firme venovali čas len v škole, tak to na úspech nebude stačiť. Mám pocit, že v škole sa len stretneme, povieme si teóriu a dohodneme sa, čo budeme robiť ďalej,“ vysvetľuje učiteľka jedného z košických gymnázií Eva Wolfová.
„Mala som približne dve študentské firmy, ktoré svoju ideu pretransformovali a na vysokej škole si založili firmu. Veľa mladých, ktorí pracovali v študentských spoločnostiach, ide študovať do zahraničia, robia vo veľkých firmách alebo začnú podnikať. Nemajú strach, majú skúsenosti a sú odvážnejší,“ dopĺňa Wolfová.
Čo stojí za úspešnou študentskou firmou?
Pri realizácii projektu je rozhodujúce, ako veľmi sa učiteľ zapája do chodu študentskej firmy. „S nápadmi prichádzajú väčšinou študenti sami, netreba ich brzdiť v kreativite. Je to dlhý a náročný proces. Ja ich učím teóriu. Ale teória je len dotyk s podnikaním, veľa vecí musia zvládať sami. Úlohou učiteľa je byť mentorom, nerobiť ten projekt za nich,“ vysvetľuje Eva Wolfová.
Rovnako je do procesu tvorby dôležité vložiť dlhoročnú skúsenosť pedagógov. „Všetko záleží od toho, ako sa nám podarí postaviť manažment firmy. Snažím sa využiť kontakty a skúsenosti, ktoré mám. S firmami som prešiel kus sveta, keď sme reprezentovali Slovensko na rôznych súťažiach,“ dopĺňa Ladislav Čajko.
„Hneď na začiatku som študentom hovorila, že vytvorenie inovatívneho nápadu nemá byť jednorazová aktivita. Ale že by mali vymyslieť produkt, ktorý sa môže ujať a rozbehnúť aj určité spolupráce,“ podotýka Adriana Vančová. Jej žiaci si túto radu vzali k srdcu a podarilo sa im vytvoriť praktickú pomôcku na lyže, ktorú po dohodnutí spolupráce plánuje svojim zákazníkom ponúkať aj spoločnosť Intersport či ForestSkis.
Samozrejme, niekedy nastanú situácie, keď pedagóg musí zasiahnuť a študentom pomôcť. „Pred pár rokmi bol problém s vytvorením webstránky, tak som sa musel naučiť vytvoriť jednoduchú verziu webstránky alebo strihať video. Posúva to aj mňa. Aby som udržal tempo so študentmi, musím sa vyvíjať s nimi,“ uvádza učiteľ z gymnázia v Tisovci.
S časom prichádzajú aj problémy
Pri riadení spoločnosti vznikajú aj rôzne krízové situácie. „Boli momenty, keď už toho mali žiaci dosť a vznikali rôzne konflikty. Do krízových situácií vstupujem, až keď je to nevyhnutné. Rirešenie problémov je v kompetencii manažérov, pretože boli zvolení a musia znášať zodpovednosť. Keď sa raz dostanú do reálneho života, tak sa jednoducho nemôžu rozplakať a skončiť,“ hovorí Ladislav Čajko.
Jeho kolegyňa z Dubnice nad Váhom Adriana Vančová rovnako necháva riešenie krízových situácií na manažment spoločností. „Najčastejšie problémy sú vo fáze, keď príde útlm. Manažéri musia spolužiakov motivovať, aby ťahali za jeden povraz. Pokiaľ sa to nenaučia na vlastnej koži, tak im darmo budem niečo rozprávať.“
Problémy v študentských firmách vznikajú aj pri výrobe produktov – napríklad pri ekologických obaloch na zošity študentskej spoločnosti YOMA pod vedením Evy Wolfovej.
„Mali sme objednaný prvotriedny ľan. Nastrihali sme z neho obaly, odniesli ich krajčírkam a dúfali, že čoskoro začneme výrobky predávať. Produkt sa vrátil od krajčírok, a zo sto obalov ani jeden nesedel na zošit, pretože boli zle postrihané. Cesta k úspechu je dlhá, veľakrát sa študenti pohádajú, chcú to zabaliť. Ale keď projekt skončí a prezentujú svoju študentskú spoločnosť mladším spolužiakom, tak by si to chceli znova skúsiť s vedomosťami, ktoré už majú,“ uvádza Wolfová.
Študenti kedysi a dnes
Každým rokom sa menia trendy v spoločnosti a rovnako sa vyvíjajú a menia aj žiaci. Dlhoročné skúsenosti pedagógov vedia priblížiť, či sa študenti menia k lepšiemu alebo práve naopak – k horšiemu. „Žiaci sú stále rovnako zapálení. Jeden z našich absolventov prišiel pozrieť na veľtrh a hovoril, že úroveň ide rapídne hore. Hlavne nápady, študenti uvažujú stále nad niečím novým, inovatívnym,“ vyzdvihuje učiteľka Vančová.
Na gymnáziu v Tisovci cíti Ladislav Čajko pokles záujmu o mimoškolskú aktivitu. „Boli časy, keď do projektu prišlo okolo 45 žiakov. Museli sme robiť výberové konanie, pretože sme mohli zobrať len 25. Teraz mi príde 18 študentov a zoberiem všetkých. Úroveň žiakov sa rokmi mení. Samozrejme, nájdu sa takí, ktorí chcú ísť za vecou a chcú robiť niečo naviac. Ale všeobecne má táto generácia problém riešiť veci komplexne. Skôr sa spoľahnú na niekoho alebo z problému vycúvajú.“
Vytváranie projektov, kde môžu mladí ľudia zdokonaľovať svoje schopnosti, je pre ich budúcnosť veľmi dôležité. Pedagógovia podporujú študentské firmy, nakoľko sú odrazovým mostíkom pre budúcich podnikateľov alebo zamestnancov. „Je to súčasť podnikateľského vzdelávania, o ktorom stále hovoríme, že na našich školách nefunguje. Dokonca si myslím, že by sa s niektorými projektmi malo začať už na základnej škole. Pokiaľ bude stále viac takýchto programov, deti si zlepšia nielen podnikateľské, ale aj komunikačné a sociálne zručnosti,“ uzatvára Adriana Vančová.
