Kontrolný výkaz k DPH predstavuje po daňovom priznaní k DPH, súhrnnom výkaze a intrastate ďalší výkaz, ktorý platiteľ DPH podáva finančnej správe.
Všeobecne môžeme povedať, že Kontrolný výkaz predstavuje detailný súhrn informácií o všetkých transakciách platiteľa DPH, ktoré podliehajú slovenskej DPH tak na vstupe, ako aj výstupe za dané zdaňovacie obdobie.
Kto podáva Kontrolný výkaz k DPH
Kontrolný výkaz podáva podľa zákona o DPH každý platiteľ dane, ktorý je registrovaný podľa niektorého z nasledujúcich paragrafov:
- Paragraf 4 zákona o DPH. Podľa tohto paragrafu ide najmä o platiteľov dane, ktorí majú sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň v tuzemsku alebo sa obvykle v tuzemsku zdržiavajú.
- Paragraf 5 tohto zákona. V tomto prípade má povinnosť podať kontrolný výkaz aj platiteľ dane, ktorý nemá v Slovenskej republike sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň a ani sa v nej obvykle nezdržiava, ale vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane. Ide o tzv. zahraničné osoby registrovane pre daň.
- Paragraf 6 zákona o DPH, podľa ktorého sa povinnosť podávať Kontrolný výkaz vzťahuje aj na platiteľov dane – taktiež zahraničné osoby, ktoré dodávajú do tuzemska tovar formou zásielkového predaja.
Z uvedeného vyplýva, že Kontrolný výkaz nemá povinnosť podať osoba, ktorá je registrovaná podľa paragrafu 7, 7a zákona o DPH a taktiež osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň z pridanej hodnoty.
Bližšie informácie o tom, kto je povinný podať kontrolný výkaz, aká je lehota na jeho podanie alebo čo musí obsahovať v roku 2019 nájdete v článku Kontrolný výkaz k DPH
Kedy, akým spôsobom a v akej forme sa podáva Kontrolný výkaz
Kontrolný výkaz podáva platiteľ dane cez portál finančnej správy alebo aplikáciu E-dane, a to výhradne elektronicky (dáta v xml. štruktúre) najneskôr do 25. dňa nasledujúceho po skončení zdaňovacie obdobia spolu so svojim daňovým priznaním. Kontrolný výkaz platiteľ dane podáva buď mesačne alebo štvrťročne v závislosti od toho, či je mesačný alebo štvrťročný platiteľ dane z pridanej hodnoty.
Upozornenie:
Pri podávaní Kontrolného výkazu netreba zabúdať na to, že Kontrolný výkaz má byť podaný spolu s daňovým priznaním, teda ak sa platiteľ dane rozhodne podať svoje daňové priznanie k DPH 23. apríla, tak je povinný v tento deň podať aj kontrolný výkaz k DPH. Z praktického hľadiska sa odporúča podať výkazy v poradí kontrolný výkaz a následne daňové priznanie k DPH.
Obsah Kontrolného výkazu predpisuje finančné riaditeľstvo. Podľa usmernenia ku Kontrolnému výkazu je obsah výkazu rozdelený do piatich časti. Prvá – všeobecná časť sa týka identifikovania účtovnej jednotky. Platiteľ v nej vypĺňa tzv. hlavičku Kontrolného výkazu, kde vypĺňa svoj názov, adresu, obdobie, IČ DPH, typ kontrolného výkazu a pod.
Ďalšie časti Kontrolného výkazu označované ako časti A, B, C, D už predstavujú vecnú náplň výkazu. Celkovo môžeme povedať, že po vecnej stránke sa do Kontrolného výkazu budú vykazovať len tie transakcie, ktoré podliehajú slovenskej DPH tak na vstupe, ako aj výstupe. Z tohto pohľadu je pre potreby správneho vypĺňania Kontrolného výkazu dôležité identifikovať typy transakcií, ktoré počas zdaňovacieho obdobia u platiteľa dane vznikli tak na výstupe, ako aj vstupe a následne určiť, či majú tieto transakcie vzťah k slovenskej DPH alebo sú predmetom zdanenia daňou z pridanej hodnoty v inom štáte.
Ako správne vyplniť Kontrolný výkaz – transakcie na výstupe
Podľa usmernenia ku Kontrolnému výkazu sa vypĺňajú transakcie, ktoré vznikli platiteľovi dane na výstupe buď v časti A, C (konkrétne C1) alebo D. Konkrétne rozdelenie typov transakcií, ktoré vznikli na výstupe do jednotlivých častí Kontrolného výkazu je nasledovné:
Časť A Kontrolného výkazu obsahuje transakcie alebo údaje, pri ktorých je platiteľ dane podľa zákona o DPH povinný vyhotoviť svojim odberateľom faktúry. Následne sa takto vymedzené transakcie rozdeľujú podľa ďalších kritérií do časti A1 a A2.
V časti A1 sa budú uvádzať len také údaje z odberateľských faktúr, pri ktorých je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru a súčasne sú tieto faktúry také, pri ktorých je platiteľ dane osobou povinnou platiť v tuzemsku. To zjednodušene znamená, že v tejto časti Kontrolného výkazu sa uvádzajú údaje zo štandardných odberateľských faktúr, pri ktorých platiteľ dane dodal tovar alebo službu do tuzemska inému platiteľovi dane alebo inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a súčasne na týchto faktúrach uviedol DPH.
Pri vypĺňaní tejto časti výkazu je potrebné upozorniť, že sa na tomto mieste neuvádzajú faktúry, ktoré boli vystavené fyzickým osobám – občanom. Tieto odberateľské faktúry sa v tejto časti nevykazujeme preto, lebo platiteľ dane nemá pri tomto type odberateľov povinnosť vystaviť riadnu faktúru. Z pohľadu zákona je postačujúci zjednodušený daňový doklad. Na základe tohto faktu sa takéto faktúry, aj keď majú náležitosti riadnej faktúry, v tejto časti neuvádzajú.
Po jednoznačnom určení, ktoré vystavené faktúry budú naplnené do časti A1, je platiteľ povinný vyplniť o transakciách uvedených v Kontrolnom výkaze nasledujúce údaje:
Ďalej sa v tejto časti Kontrolného výkazu nachádza aj sekcia A2, kde platiteľ dane uvádza vybrané transakcie, pri ktorých má povinnosť vystaviť faktúru a súčasne platí, že pri týchto faktúrach je osobou povinnou platiť daň príjemca, t. j. dochádza k prenosu tuzemskej daňovej povinnosti na príjemcu plnenia podľa paragrafu 69 ods. 12 zákona o DPH. Uvedené odstavce zákona vymedzujú skupiny tovarov, pri ktorej dochádza k prenosu daňovej povinnosti na odberateľa tzn. platiteľ dane po splnení podmienok vystaví odberateľskú faktúru bez DPH. Pre vykázanie takéhoto typu odberateľských faktúr v sekcii A2 Kontrolného výkazu je potrebné splniť dve podmienky:
- Odberateľské faktúry sa vzťahujú na tovary za poľnohospodárske plodiny, kovy a kovové predmety, mobilné telefóny a integračné obvody (podľa paragrafu 69 ods. 12 pís,f) až i)), a súčasne
- Základ dane za jednu faktúru je 5000 € a viac.
Po jednoznačnom určení, ktoré vystavené faktúry spĺňajú podmienky pre časť A2, je platiteľ povinný vyplniť o uvedených transakciách nasledujúce údaje:
Okrem transakcií, ktoré platiteľ vykáže v časti A, môže transakcie, ktoré vznikli u platiteľa na výstupe, uviesť taktiež v sekcii C1.
V sekcii C1 platiteľ dane uvádza opravné faktúry k vyhotoveným faktúram uvedeným v sekciách A1 a A2. Viac sa tejto časti budeme venovať na inom mieste tohto článku.
Posledná časť Kontrolného výkazu, kde platiteľ môže vykázať údaje z transakcií, ktoré vznikli na výstupe, je časť D. V tejto časti sa evidujú všetky ostatné transakcie, ktoré vznikli na výstupe a neboli uvedené ani v časti A, ani C a pri ktorých je dodávateľ povinný platiť daň a zároveň vyhotovuje zjednodušené faktúry alebo pri ktorých nie je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúry. Takto definované doklady sa následne delia do jednotlivých sekcií D1 a D2 podľa nasledujúcich pravidiel:
V sekcii D1 sa nachádzajú údaje, ktoré vznikli platiteľovi na výstupe pri evidovaní tržieb prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice (ERP). V tejto sekcii sa údaje evidujú sumárne a do jednotlivých stĺpcov sa uvádzajú:
V sekcii D2 sa nachádzajú údaje, ktoré spĺňajú charakteristiku časti D, ale neboli evidované cez ERP. Ide najmä o dodanie tovaru alebo služby nezdaniteľným osobám, predaj cestovných lístkov, doklad z tankovacieho automatu, príp. predaj diaľničných známok.
V tejto sekcii sa údaje taktiež evidujú sumárne a do jednotlivých stĺpcov sa uvádzajú:
Ako správne vyplniť Kontrolný výkaz – transakcie na vstupe
Okrem transakcií, ktoré platiteľovi dane vznikajú na výstupe, vznikajú pri podnikaní aj transakcie na vstupe. Transakcie na vstupe sa podľa usmernenia ku Kontrolnému výkazu vykazujú buď v časti B alebo C (konkrétne sekcia C2).
Časť B obsahuje údaje z prijatých faktúr, ktoré sa následne členia do sekcii B1, B2 a B3.
V časti B1 sú uvedené údaje z prijatých faktúr, pri ktorých je platiteľ dane ako príjemca plnenia osobou povinnou platiť daň v tuzemsku. Zjednodušene môžeme povedať, že sa v tejto sekcii uvádzajú údaje o prijatých plneniach, ktoré vznikli pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, cezhraničnom alebo tuzemskom prenose daňovej povinnosti.
Medzi konkrétne prípady, ktoré sa vykazujú v sekcii B1 napríklad patrí:
- dodanie služby s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodané zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo tretieho štátu,
- nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a zákona o DPH,
- tovar alebo služby dodané iným platiteľom dane v tuzemsku, pri ktorých sa uplatní prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH, napr. poľnohospodárske plodiny, kovy a kovové predmety, mobilné telefóny, integrované obvody, kovový šrot, emisné kvóty, dodanie nehnuteľností v konaní o nútenom predaji, atď.
Po jednoznačnom určení, ktoré dodávateľské faktúry budú naplnené do časti B1, je platiteľ povinný vyplniť o transakciách nasledujúce údaje:
Príjemca plnenia uvádza v tejto sekcii aj údaje o transakciách v zmysle vyššie uvedenej definície aj v prípade, že nemá nárok na odpočítanie dane. V týchto prípadoch do stĺpca výška odpočítanej dane zapíše platiteľ dane nula.
V sekcii B2 je platiteľ dane podľa zákona o DPH povinný uvádzať údaje z prijatých faktúr o dodaní tovaru alebo služby, pri ktorých povinnosť zaplatiť daň má dodávateľ plnenia a pri ktorých si príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období. Zjednodušene môžeme povedať, že predmetom sekcie B2 sú štandardné dodávateľské faktúry, ktoré sú vystavené s DPH, a pri ktorých si príjemca faktúry môže uplatniť odpočet dane na vstupe.
Upozornenie:
V tejto časti sa neuvádzajú údaje z faktúr o dodaní tovarov alebo služieb oslobodených do dane alebo údaje z faktúr o dodaní tovarov alebo služieb, pri ktorých sa neuplatňuje odpočítanie dane.
Po jednoznačnom určení, ktoré došlé faktúry budú naplnené do časti B2, je platiteľ povinný vyplniť o transakciách nasledujúce údaje:
V časti B sa okrem sekcie B1 a B2 nachádza aj sekcia B3, kde platiteľ dane uvádza údaje o celkových sumách základov dane, dane a dane na odpočítanie z prijatých zjednodušených faktúr. Podľa zákona ide o prijaté plnenia z dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, doklady z tankovacich automatov, doklady za tovar a služby, ak cena nie je viac ako 100 eur a diaľničné nálepky. Typickým príkladom pre túto časť výkazu sú prijaté doklady z iných ERP systémov v podobe bločkov napríklad za materiál, parkovné alebo pohonné hmoty.
Po určení, ktoré zjednodušené došlé faktúry budú naplnené do časti B3, je platiteľ povinný vyplniť o transakciách nasledujúce údaje:
Jediná časť Kontrolného výkazu v ktorej sa uvádzajú tak údaje z prijatých, ako aj vystavených dokladov, predstavuje časť C. Ako sme už uviedli, v časti C budeme uvádzať opravné faktúry, ktoré sa viažu tak k vyhotoveným, ako aj k prijatým faktúram.
V časti C1 sa uvádzajú opravné faktúry k vystaveným faktúram (dobropisy, ťarchopisy), nie však k takým dokladom, ku ktorým bol doklad vystavený cez ERP alebo pri ktorých dodávateľ nie je povinný vystaviť faktúru. Z uvedeného vyplýva, že opravné faktúry sa viažu len k vystaveným faktúram, ktoré sú v Kontrolnom výkaze uvedené v časti A1 alebo A2.
Po jednoznačnom určení, ktoré opravné faktúry k vystaveným faktúram budú naplnené do časti C1, je platiteľ povinný vyplniť o transakciách nasledujúce údaje:
V časti C2 budú uvedené taktiež opravné faktúry, ale k prijatým faktúram uvedeným v časti B1 a B2.V tejto časti sa okrem opravných faktúr viažucich sa k faktúram v B1 a B2 uvádzajú aj opravné faktúry, ktoré boli vyhotovené prostredníctvom ERP alebo pomocou zjednodušenej faktúry, a to aj napriek tomu, že tieto údaje boli sumárne už uvedené v sekcii B3.
Platiteľ dane v tejto časti vyplňuje stĺpce:
