Kto drží „opraty" smerovania EÚ? Akú váhu má slovo malej krajiny ako je Slovensko? Prečo Európa za svetom zaostáva a čo sa s tým dá robiť?
Európska únia čelí v posledných rokoch rôznym výzvam, ktoré ovplyvňujú jej konkurencieschopnosť a stabilitu. Za inými ekonomikami sveta nestíha a k „nálade“ nepridávajú ani naštrbené vzťahy s USA či Čínou.
- Prečo EÚ „stráca dych“ a aké sú východiská z tejto situácie?
- Do akej miery ovplyvňuje prijímanie európskych rozhodnutí meniaca sa politická nálada v členských štátoch a môže mať aj hlas malej krajiny veľkú váhu v smerovaní EÚ?
- Je Európska únia dobrým miestom na podnikanie? A aký vplyv má členstvo v EÚ na slovenské firmy a ekonomiku?
Odpovede nielen na tieto otázky v rozhovore pre Podnikajte.sk priniesli autori úspešného podcastu „Bruselský diktát", ktorí sa dlhodobo venujú európskym otázkam, konkurencieschopnosti a podnikateľskému prostrediu – Ondřej Houska a Michal Půr.
Európa vs svet: strácame dych?
Európska ekonomika a produktivita za posledných 20 rokov zaostáva za USA, Čínou aj ďalšími svetovými konkurentami. Čo sú hlavné príčiny?
O. Houska: Problémov je niekoľko. V USA rastie rýchlejšie produktivita aj vďaka tomu, že tam na rozdiel do Európy rastie počet ľudí v produktívnom veku. No zásadným problémom a rozdielom tiež je, že v Európe nejdú investície do sektorov, ktoré generujú najväčší rast, nie sú tu technologické giganty podobné takým ako sú Google či Meta. Sme dobrí v analógovom svete, no nie v tom online. Súvisí to tiež s tým, že tu neexistuje jednotný kapitálový trh. Inovatívne firmy sa nemôžu dostať k financovaniu v miere ako v USA.
M. Půr: Dlho sme boli na tom plus-mínus podobne, výrazný odskok je zreteľný až v posledných rokoch. Nenaskočili sme na „vlnu“ technológií, čo je chyba – technologický sektor totiž nepotrebuje veľa zamestnancov, no produkt je drahý a marže sú vysoké. A to EÚ nemá. My sme stavili na priemysel, v našom regióne ide primárne o automobilky. Avšak pri výrobe áut je marža vo výške 1 – 5 %, čo je málo. Negeneruje dostatok kapitálu a negatívne sa odráža aj na produktivite – je iné mať obrat 5 miliárd eur v prípade technologickej firmy so 100 zamestnancami a v prípade fabriky s 30-tisíc zamestnancami.
Čo sa s tým dá robiť?
M. Půr: Ide o objektívne dlhotrvajúce problémy, ktoré na jednej strane môžu pôsobiť frustrujúco, na druhej strane je dobré, že o nich vieme. Po rokoch vidím príležitosť, že je reálna šanca na zmenu pod tlakom geopolitického nebezpečia. Mám pocit, že ak platí, že v kríze je Európa schopná konať, práve teraz sú kríza a zaostávanie tak viditeľné, že by sa situácia mohla začať meniť.
O. Houska: Myslím si, že v prvom rade musíme zmeniť postoj ako sa na problém pozeráme. Napríklad v Česku sa pri debatách o zmene hovorí najmä o potrebe znížiť byrokraciu a deregulovať. Určite je to dôležité, ale na druhej strane, napríklad v indexe ekonomickej slobody je v prvej desiatke šesť krajín z EÚ. V USA je v mnohých smeroch byrokracia ešte viac zväzujúca ako u nás. Takže, deregulácia je nevyhnutná, pokladám ale za chybu zamerať sa len na ňu - oveľa väčším problémom, ktorý v rámci EÚ treba riešiť, sú investície. Investovanie kapitálu do inovatívnych start-upov, produktov a firiem.
O problémoch ekonomiky EÚ hovorí aj správa talianskeho ekonóma, politika a dlhoročného šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. V nadväznosti na ňu predstavila Európska Komisia dokument Kompas konkurencieschopnosti EÚ. Ako vnímate potenciál týchto dokumentov zmeniť európsku ekonomickú politiku?
M. Půr: Dragiho správa je skvelá. Myslím, že aj euroskeptici pochopili, že je fakt poctivo vypracovaná a problémy a ich príčiny sú v nej zreteľne pomenované. Navrhuje aj isté riešenia, o tých by bolo možné diskutovať, či sú správne, alebo nie. Ale podstatnejšie je, že vieme, prečo tie problémy sú, prečo sa tak deje – po prečítaní Dragiho správy je to jasné. Čo sa týka Kompasu konkurencieschopnosti, hoci je jeho cieľom Európe umožniť obnoviť hospodársky rast a prosperitu, ide len o akýsi rámec, usmernenie a od neho nemôžeme čakať, že niečo bude riešiť. Ale to nie je ani jeho ambíciou. Konkrétny návrh riešení ešte len príde.
Skúsenosť s podobnými dokumentmi už EÚ má – napríklad Lisabonská stratégia, ktorej napokon nenaplnenou ambíciou bolo, že do roku 2010 bude Únia najkonkurencieschopnejšou časťou sveta. Ako spomínané dokumenty vnímate v tomto kontexte?
M. Půr: Lisabonská stratégia je trochu iný dokument, viac všeobecný a my sme v tej dobe nevedeli, ako vytýčené ciele dosiahnuť, a tiež začal nastupovať technologický sektor. V roku 2010, kedy sme chceli predstihnúť USA, bol vplyv technologického sektoru už pomerne významný a my sme „zaspali“, stavili sme na niečo, čo nevyšlo. Horšie je, že sme sa toho dlho držali.
O. Houska: Draghi v správe konštatuje, že pred 20 rokmi bola európskou firmou, ktorá dávala najviac na vedu a výskum, automobilka Volkswagen. Dnes je to ešte stále Volkswagen. V Amerike to vtedy bola automobilka GM (General Motors) a dnes je to jeden z technologických gigantov, ako je Google, Meta alebo Amazon. To svedčí o reorientácii americkej ekonomiky, ktorú umožňuje (v dobrom slova zmysle) brutálna flexibilita – ako sú oni schopní alokovať kapitál do rastových odvetví ekonomiky práve vďaka rozvinutému kapitálovému trhu, ktorý v EÚ nemáme. Každopádne, pozitívne je, že sme sa presunuli od ilúzie, že je všetko v poriadku, k uvedomeniu, že nie je a aj vieme, čo sú príčiny. A hoci sa to môže zdať ako maličkosť, ale v 28 krajinách ide o pomerne veľký posun vedieť vymenovať príčiny aktuálneho stavu. Bude ťažké sa s tým vysporiadať, ale už len uvedomenie si, čo je problém, je veľký krok dopredu.
Európska komisia vs Európska rada: smerovanie EÚ majú v rukách členské štáty
Po minuloročných eurovoľbách, predstavila v decembri šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen nové zloženie Komisie a rozdelenie portfólií. Do akej miery to môže ovplyvniť ekonomické smerovanie EÚ?
O. Houska: Myslím si, že vôľa Európskej komisie alebo jej zámery sa veľmi preceňujú. Komisia je v prvom rade odrazom volebného výsledku do Európskeho parlamentu a výsledku jednotlivých národných volieb, pretože za každou zmenou stojí vláda členského štátu, ktorá nominuje svojho eurokomisára. To znamená, že Komisia odráža rozloženie politických síl v Európe. Treba si uvedomiť, že práve členské štáty dávajú príkaz a Komisia ho naplní legislatívnymi návrhmi, nie naopak. Každopádne, je evidentný posun dôrazu od zelenej regulácie práve k priemyslovo-ekonomickej výkonnosť.
M. Půr: Je chyba myslieť si, že Európska komisia všetko vyrieši, množstvo vecí majú v kompetencii práve členské štáty – napríklad dane rieši každá krajina po svojom, toto sa zatiaľ nerieši na centrálnej úrovni. Rozhodujúce bude tiež napr. Nemecko, ktoré doteraz absentovalo v rozhodujúcich procesoch, neukazovalo, ktorým smerom sa chce vydať. Práve veľké krajiny sú dôležité pri smerovaní EÚ, no posledná nemecká vláda bola tak slabá, že rezignovala na svoju európsku rolu. Uvidíme ako sa to zmení teraz.
Hovoríte, že členské štáty diktujú Komisii, akým smerom sa uberať. Ako?
O. Houska: Prostredníctvom Európskej rady. Tá totiž zasadá spôsobom, že sa stretnú vedúci predstavitelia členských štátov – teda premiéri či prezidenti. Závery Európskej rady, ktoré zvyčajne bývajú jednomyselné, sú akýmsi zadaním úloh pre Európsku komisiu, ktorá ich má dodať v podobe legislatívnych opatrení. Napríklad závery Európskej rady z roku 2019 následne Komisia pretavila do súboru návrhov, ktoré povedú k uhlíkovej neutralite v roku 2050, napríklad zákaz výroby áut so spaľovacími motormi. Potom ide o to, ako sa k tomu postaví Európsky parlament a Rada EÚ (ministri členských štátov) - štandardný legislatívny proces na úrovni EÚ. Ale základný smer určuje Európska rada, teda aktuálne Róbert Fico za Slovensko a Petr Fiala za Česko.
Členské štáty v EÚ zastupujú aj jednotliví eurokomisári, ktorí majú rozhodovaciu právomoc a prijímajú rozhodnutia o stratégiách a politikách Komisie. Kľúčovou témou je dnes obchodná politika a práve tejto oblasti sa venuje slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Aké sú jeho kompetencie? Do akej miery môže ovplyvniť pravidlá globálneho obchodu?
O. Houska: Obchodná politika je spoločná, pretože vystupujeme ako jeden blok, čiže práve medzinárodný obchod je momentálne veľmi silné portfólio. A na starosti ho má slovenský eurokomisár a právomoci má obrovské. Za normálnych okolností by jeho rola bola veľmi silná, ale teraz je v inej situácii. Globálne prostredie sa totiž mení smerom k protekcionizmu a namiesto toho, aby vyjednával dohody o voľnom obchode, budú jeho hlavnou úlohou odvetné opatrenia k americkým clám. Ale aj to je jeho kompetencia, hoci jeho rozhodnutia musia byť schválené členskými štátmi.
M. Půr: K jeho ďalšej smole, je vidieť, že súčasná americká administratíva neberie európske inštitúcie, ako je Európska komisia, vážne. Oni zjavne za partnerov považujú len národných politikov, nie „úradníkov“, teda eurokomisárov. A to mu jeho rolu teraz neposilňuje. A čo sa týka odvetných opatrení, môže sa to zdať ako pomerne jednoduchá vec, no treba si uvedomiť, že ovplyvňujú do veľmi veľkej miery domáci trh a peňaženky domácich obyvateľov.
Ako by vyzerala právomoc slovenského eurokomisára a jeho kompetencie za bežných okolností?
O. Houska: Rovnako ako v minulosti by sa EÚ snažila dojednávať nové a nové dohody o voľnom obchode s rôznymi hospodárskymi celkami, ako napríklad s Indiou a on by bol ten, kto by ich vyjednával. Respektíve, on to bude robiť aj tak, ale z dôvodu zmeny globálneho prostredia klesá ochota niektorých partnerov vyjednávať o voľnom obchode. Klesá aj ochota uzatvárať obchodné dohody zo strany členských krajín EÚ – napríklad protestujú farmári vo Francúzsku, Írsku, Rakúsku proti dovozu hovädzieho mäsa z Argentíny. Pritom nejde o veľké množstvo, nepoškodilo by ich to, ale politici na to počúvajú. Svet je skeptickejší voči voľnému obchodu, čo logicky oslabuje eurokomisárovu pozíciu. Veľkú časť jeho práce teraz bude tvoriť snaha prehovoriť USA, aby clá na EÚ neuvalili a ak sa mu to nepodarí, riešiť zavedenie odvetných opatrení. Teda namiesto toho, aby väčšinu času pracoval v „útoku“, musí riešiť „obranu“. Stále ale platí, že Maroš Šefčovič má na starosti aktuálne portfólio s najväčším vplyvom.
Čo môže urobiť samotná Európska únia, aby posilnila postavenie svojho eurokomisára v takejto zložitej globálnej situácii?
O. Houska: V prvom rade je dôležité nedovoliť, aby EÚ niekto rozdelil na samostatné krajiny, ako sa snaží USA tým, že neberie Úniu do úvahy ako jeden celok – napríklad, keď v roku 2017 počas rokovaní medzi prezidentom Trumpom a kancelárkou Merkelovou americký prezident niekoľkokrát navrhol uzavrieť dohodu o voľnom obchode medzi USA a Nemeckom. Aj napriek upozorneniam, že to tak nefunguje, že máme jednotnú obchodnú politiku v rámci EÚ. Často možno ide z ich strany o akúsi neznalosť, no je na európskych orgánoch a aj na Šefčovičovi, aby sa pokúsili jeho rolu udržať. A tiež je na členských štátoch, aby vyzdvihli jeho pozíciu a povedali: „Nie, za nás tu stojí Maroš Šefčovič.“
Vplyv malého členského štátu v EÚ: môže mať aj malá krajina veľký hlas?
Kritici EÚ neraz hovoria, že „Brusel členským štátom diktuje“. Prečo sú politiky EÚ takto vnímané?
M. Půr: Pretože ide o fantastickú výhovorku. Politik na národnej úrovni sa vždy môže schovať za to, že isté rozhodnutia urobil niekto iný, hoci ich urobil de facto on. A ľudia tomu nerozumejú, nikto im to nevysvetľuje. A je šťastie politikov našej generácie, že sa za to môžu schovať. V okamihu, kedy majú možnosť zvrátiť situáciu, to nedokážu, a aby neukázali svoju slabosť, výhovorka im padne vhod.
Agenda EÚ by mala byť vnímaná ako domáca politika, nie zahraničná
O. Houska: Plus, možno hovoriť o nekompetentnosti. Mnohí ministri proste chodia do Bruselu ako na zahraničnú cestu, ako keby išli napríklad do Pakistanu. Absentuje povedomie, že agenda EÚ by mala byť domáca, nie zahraničná politika. Namiesto vtiahnutia do deja, v zmysle, že sa niečo rieši na úrovni EÚ a my sa na to môžeme v krajine pripraviť a urobiť si po svojom, často pasívne vyčkávame, čo bude ďalej.
Môže teda aj malá krajina ako Slovensko reálne ovplyvňovať smerovanie EÚ?
O. Houska: Určite. Napríklad Dánsko je menšie ako Slovensko, pritom je jednou z najvplyvnejších krajín. Dôležité je mať odborné argumenty, prečo sa niečo musí stať, prečo niečo chcete daným spôsobom zmeniť a zároveň musíte byť schopní získať si spojencov.
Existuje príklad, kedy slovenská diplomacia ovplyvnila rozhodnutia EÚ?
O. Houska: Napríklad v roku 2016, keď bolo slovenské predsedníctvo Únie, prišli Slováci s návrhom na nový koncept tzv. flexibilnej solidarity v rámci migrácie. Navrhli, aby neboli stanovené povinné kvóty na prijímanie migrantov pre členské štáty, ale aby boli všetci nejakým spôsobom solidárni, ale je na nich akým spôsobom – či príjmu utečencov, alebo pošlú peniaze na zvládnutie situácie, alebo posilnia kapacity pohraničníkov a úradníkov, ktorí budú nelegálnych migrantov registrovať a podobne. Vtedy táto koncepcia zlyhala, nenašla podporu. Ale do migračného paktu bol slovenský nápad zaradený a vlani schválený na úrovni EÚ. Väčšina štátov pakt podporila. Samostatne ale daný nápad Slovákov vtedy neodobrili. Môžeme sa pýtať, koho je to chyba – pravdepodobne ich nedokázali slovenskí zástupcovia presvedčiť, dobre im to vysvetliť a nájsť spojencov. Práve preto je dôležitá dobrá argumentácia.
V súvislosti s EÚ sa často hovorí o demokratickom deficite. Voliči priamo volia europoslancov, ako je to s ostatnými inštitúciami EÚ?
O. Houska: Treba si uvedomiť, že volič každej krajiny je absolútne zásadný a ovplyvňuje EÚ prostredníctvom národných volieb. Je veľký omyl, ak niekto považuje eurovoľby za najväčšiu možnosť ovplyvnenia európskeho diania. Naopak, najväčší vplyv majú tie národné voľby – koho si občania danej krajiny zvolia ako premiéra/premiérku.
M. Půr: Pretože potom práve ten premiér/premiérka sedí v Rade EÚ. Čiže pojem „demokratický deficit“ v tomto prípade nie je na mieste. Veď voliči vedia ovplyvniť podobu najmocnejšieho orgánu EÚ práve národnými voľbami. Áno, sú podstatné aj eurovoľby a v nich občania ovplyvnia zloženie Európskeho parlamentu, ale ich hlas má oveľa menšiu váhu, čo sa týka smerovania Únie.
Povedomie o dianí v EÚ rozširujete aj vo svojom podcaste, ktorý odkazuje práve na naratív - Bruselský diktát, hoci v ironickom zmysle. Čo vás inšpirovalo k jeho vzniku?
O. Houska: Ironický názov má zdôrazniť, že žiadny bruselský diktát neexistuje. Jediný „bruselský diktát“ je náš podcast. Cieľom je poukázať na to, že dianie v EÚ je často dôležitejšie ako to, čo sa deje v Prahe, Bratislave či Liptovskom Mikuláši, pretože má dopad na nás všetkých ako voličov. Po druhé my, ako voliči aj naše politické reprezentácie sú toho súčasťou – Macron hovorí: „Európa sme my“ a presne tak to je. Je len na nás, na voličoch, ako bude EÚ vyzerať, ak sa nám niečo páči/nepáči, nikto iný ako členské štáty nemajú možnosť tieto skutočnosti zmeniť, vrátane tých stredných a menších krajín. Zdalo sa nám, že nikto nepribližuje a nevysvetľuje, ako funguje EÚ, aké sú možnosti činnosť Únie ovplyvňovať. Preto v podcaste riešime aktuálne najdôležitejšie veci, ako sa do nich prepisuje alebo neprepisuje český pohľad a koho je chyba, že sa veľmi neprepisuje – a záver je jasný, nás Čechov. Nie je to tak, že by ľudia v Bruseli rozmýšľali, ako Čechov izolovať, čo rovnako platí aj o Slovensku.
Prínos EÚ pre podnikateľské prostredie
O bruselskom diktáte sa často hovorí aj v spojitosti s podnikaním, pretože ho ovplyvňujú rôzne európske regulácie. Je EÚ, napriek tomu, že stráca tempo oproti iným svetovým ekonomikám, podľa vás stále dobrým miestom na podnikanie?
M. Půr: Verím, že existuje nádej, že sa pohneme k lepšiemu. Prostredie v EÚ nie je ideálne, ale v porovnaní s inými obdobiami v minulosti nejde o tak dramatickú zmenu k horšiemu, aby sa tu podnikať neoplatilo.
Ktoré ekonomické rozhodnutia Bruselu budú mať podľa vás v najbližších rokoch najväčší dopad na slovenských/českých podnikateľov/firmy?
M. Půr: Stále si myslím, že najväčší vplyv má domáca politika. To, čo prichádza z EÚ, je v porovnaní s tým maličkosť a väčšinou sa európska legislatíva, napríklad ESG reporting či Akt o umelej inteligencii (AI), týka veľkých hráčov na trhu. Možno niektoré legislatívy sú „hrôzou“, no stále tie najhoršie alebo najzásadnejšie regulácie, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, pochádzajú z vnútroštátnej politiky.
O. Houska: Vezmite si napríklad aj nedávnu situáciu s katastrom. Stále nie je plne funkčný a komplikuje život aj podnikateľom. Je to európsky alebo slovenský problém?
Na Slovensku zaznievajú aj úvahy o referende o vystúpení z EÚ. Čo by znamenalo, ak by krajina ako Slovensko či Česko z EÚ odišla?
M. Půr: Treba si uvedomiť, že slovenská ekonomika je orientovaná na export. Od roku 2009 máte možnosť vyvážať do 26 krajín a nemusí sa príliš zaoberať prakticky žiadnymi náležitosťami. Ide v zásade o akýsi jednotný trh. No, ak by ste vystúpili, zrazu pôjde o 26 rôznych trhov, teda by ste s každou krajinou museli riešiť vývoz tovaru individuálne, uzatvárať s nimi zmluvu ako má po Brexite aj Británia. Lenže Slovensko nie je Británia. Malá krajina by nemusela mať silu a kapacitu vyjednať si podmienky, vďaka ktorým bude zmluva pre ňu výhodná. A keď Európska únia obchoduje so zbytkom sveta, 72 krajín s ňou má uzavretú obchodnú dohodu. Slovensko, vzhľadom na jeho veľkosť a atraktivitu trhu, nikdy nebude dosť vplyvné na to, aby dosiahlo také podmienky, aké je schopná dosiahnuť EÚ. Je to úplný nonsens. Z pohľadu podnikateľa – ak by k takej situácii došlo, sťahoval by som firmu inam.
O. Houska: Zároveň je chybou politikov, že ak hovoria o výhodách, prečo je dobré byť v Únii, zmieňujú eurodotácie. Makroekonomicky ide o marginálnu vec, oveľa prínosnejší je jednotný trh. Ak by boli eurofondy aj nula, stále sa oplatí v EÚ byť. Zároveň, kto je hlavným zamestnávateľom zamestnanca v nejakej fabrike. Väčšinou zahraničná firma, ktorá sa zoberie a odíde preč, ak Slovensko nebude v EÚ. Neviem, či ide práve o racionálnu voľbu pre občana – voliča.
Ak by ste mali podnikateľom na Slovensku odporučiť tri konkrétne veci, ktoré by mali o EÚ vedieť alebo o ktoré by sa mali pravidelne zaujímať, o čo by šlo?
O. Houska: Predplatiť si podcast Bruselský diktát. A to úplne stačí (smiech). Európa sme my a ak sa podnikateľom alebo občanom niečo nepáči, nech začnú tlačiť na svojich politikov, nech to začnú meniť.
Búrka sa spustí až vtedy, keď je legislatíva hotová
M. Půr: Mali by sa zaujímať o legislatívne návrhy, tie je možné ovplyvniť. A možností je niekoľko. Treba si uvedomiť, že návrhy sú len akási komunikácia zo strany Komisie, rámec, ktorý členským štátom „predhadzuje“ body, ktoré plánuje urobiť. V tej chvíli začína plynúť čas na pripomienkovanie. Ale ak sa pozriete na to, kto európske legislatívne návrhy pripomienkuje, väčšinou ide o Nemcov, Talianov, Francúzov. Ale napríklad v Česku sa na to dlhodobo „kašle“ a pripomienky sa neposielajú vôbec. Búrka sa spustí až vtedy, keď je regulácia hotová. Je teda dôležité zaujímať sa a pripomienkovať vznikajúcu legislatívu - ak nie ako jednotlivci, tak prostredníctvom rôznych zväzov a združení alebo by mali podnikatelia a voliči tlačiť na národných politikov, aby sa začali zaoberať podstatnými záležitosťami, brali ich vážne a neriešili kultúrne vojny.
