Reštrukturalizácia – právny inštitút riešenia insolventnosti

Reštrukturalizácia je právne upravený proces, ktorý pod dohľadom súdu, správcu a veriteľov slúži k záchrane a ozdraveniu podnikateľského subjektu tak, aby bol zachovaný na trhu a zároveň, aby jeho veritelia boli uspokojení vo väčšej miere ako v likvidačnom konkurze.

Čo je reštrukturalizácia ?

Reštrukturalizačné konanie – reštrukturalizácia (reštruktúra) je v slovenskom právnom poriadku pomerne nový inštitút (od roku 2005), slúžiaci na sanáciu podnikateľských subjektov, ktoré sú v úpadku alebo im úpadok hrozí. Reštrukturalizácia je nástupkyňou predchádzajúceho inštitútu vyrovnania, ktorý sa v slovenskom právnom poriadku príliš neosvedčil. Reštrukturalizácia bola do slovenského právneho poriadku zavedená zákonom číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR). Zákon reštrukturalizáciu nedefinuje, v učebniciach sa najčastejšie stretávame s pomerne jednoduchým a výstižným pojmom sanácia, alebo ozdravenie. Sanácia, ozdravenie, teda vyvedenie zo závadného, nezdravého stavu, pri zotrvaní na trhu, majúc možnosť a aj zákonnú povinnosť uspokojiť svojich veriteľov vo väčšom rozsahu ako v prípade vyhlásenia konkurzu, je nosnou myšlienkou celého reštrukturalizačného konania.

Na ozdravenie sa môže podľa ZKR použiť niekoľko nástrojov reštrukturalizácie, prípadne ich kombinácie, ale v drvivej väčšine sa používa nástroj zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie ich splatnosti a ich čiastočné odpustenie alebo ich uznanie za nevymáhateľné. Okrem zmeny pohľadávok veriteľov ZKR, samozrejme, pozná aj iné nástroje, ktoré sú uvedené v § 135 ods. 2 ZKR, tie sa však používajú oveľa menej.

Samotná reštrukturalizácia je úsek reštrukturalizačného konania, ktorý sa začína povolením reštrukturalizácie podľa ustanovení § 118 ZKR a končí potvrdením reštrukturalizačného plánu podľa § 156 ZKR. Reštrukturalizačné konanie je pojem širší ako reštrukturalizácia a je v ňom zachytená aj činnosť dlžníka, správcu povereného vypracovaním reštrukturalizačného posudku a súdu ešte pred povolením reštrukturalizácie. Vo všeobecnosti sa však používa pojem reštrukturalizácia pre celé konanie, aj keď to po právnej stránke nie je úplne presné. Zasvätenejší toto konanie nazývajú reštruktúra, čo je výraz, ktorý v právnom poriadku nie je vôbec, v každom prípade je to pojem, ktorý sa v odbornej verejnosti používa úplne bežne. Plnenie reštrukturalizačného plánu už reštrukturalizáciou nie je.

Ako sa na Slovensku reštrukturalizácia využíva?

Napriek tomu, že sa reštrukturalizácia po jej zavedení do právneho poriadku používala pomerne málo, po finančnej kríze v rokoch 2008/2009 sa počty reštrukturalizácií na Slovensku zvýšili. Pred prijatím tzv. Lex Váhostav (2015), ktorý výrazne zmenil pravidlá reštrukturalizácie, sa vykonalo približne 100 reštrukturalizácií ročne. V súčasnosti ich je približne 20 ročne. Európska únia, ale i samotná doba, však tlačia na to, aby sa úpadok, prípadne hroziaci úpadok, riešil iným spôsobom ako likvidačným konkurzom a v blízkej budúcnosti sa opäť očakáva nárast reštrukturalizačných konaní. Veľa sa hovorilo o zmene pravidiel reštrukturalizácie, tá doba tu ešte nie je, ale MS SR sa otázkou zmeny pravidiel reštrukturalizácie zaoberá.

Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov č.  421/2020 Z. z. neupravuje samotnú formálnu reštrukturalizáciu podľa ustanovení ZKR, ale je tu nový druh ochrany dlžníka pred veriteľmi. Aj keď sa to nezdá, ale k zavedeniu tohto nového druhu ochrany dlžníka pred veriteľmi neprispela koronakríza. SR sa ešte pred vypuknutím pandémie zaviazala, že táto ochrana bude do nášho práva zavedená najneskôr do júna 2021.

Postavenie subjektov v reštrukturalizácii

Počas reštrukturalizácie majú subjekty rôzne postavenie s rôznymi právami a povinnosťami.

Dlžník, ktorý navrhuje súdu, aby povolil jeho reštrukturalizáciu, môže byť iba právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, ktorá je v úpadku alebo jej úpadok hrozí, pričom môže ísť o formu úpadku v podobe platobnej neschopnosti alebo predĺženia. Právom dlžníka je navrhnúť súdu povolenie jeho reštrukturalizácie. Povinnosťou je najmä poskytovanie súčinnosti správcovi a riadne plnenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov (najmä plniť svoje nové záväzky, ktoré vzniknú po začatí reštrukturalizačného konania – tie staré neplní – bude ich reštrukturalizovať; dodržiavať pravidlá pri tvorbe a schvaľovaní reštrukturalizačného plánu).

Veriteľ dlžníka alebo skupina veriteľov je/sú oprávnený/í podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak s tým dlžník súhlasí a poskytne potrebnú súčinnosť. Veriteľ je ďalej oprávnený uplatňovať svoje nároky voči dlžníkovi, a to prihlásením pohľadávky v stanovenej lehote. Prihlásený veriteľ je oprávnený dávať podnet správcovi na popretie pohľadávky iného veriteľa a za splnenia zákonných podmienok: zúčastniť sa schôdzí veriteľov a zasadnutí veriteľského výboru, žiadať o priznanie hlasovacích práv spojených s prihlásenou, popretou pohľadávkou, voliť a byť volený do veriteľského výboru, navrhnúť zmenu reštrukturalizačného konania na konkurz, domáhať sa zmien v navrhnutom reštrukturalizačnom pláne, domáhať sa individuálnej neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.

Správca I. je osoba zapísaná do zoznamu správcov MS SR je oprávnená vypracovať reštrukturalizačný posudok, v reštrukturalizačnom posudku odporučiť alebo neodporučiť súdu povolenie reštrukturalizácie dlžníka, spravidla sa tento reštrukturalizačný správca podieľa na vypracovaní reštrukturalizačného plánu a je nápomocný dlžníkovi počas celého reštrukturalizačného konania.

Správca II. je ustanovený súdom v tom istom rozhodnutí, ktorým povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Ide o reštrukturalizačného správcu ustanoveného dlžníkovi, u ktorého si veritelia budú prihlasovať svoje pohľadávky (odlišný od Správcu I.). Tento reštrukturalizačný správca vykoná popieranie pohľadávok, bude vyhodnocovať činnosť dlžníka počas reštrukturalizácie, najmä jeho obchodnú a finančnú situáciu, dohliada nad činnosťou dlžníka, schvaľuje súdom určené právne úkony, vedie schôdze veriteľov, vypracováva zoznamy pohľadávok a zápisnice zo schôdzí veriteľov, uverejňuje oznámenia správcu v Obchodnom vestníku, za splnenia zákonných podmienok je oprávnený navrhnúť súdu konverziu reštrukturalizačného konania na konkurz a vedie reštrukturalizačný spis.

Súd rozhoduje o začatí reštrukturalizačného konania, o povolení reštrukturalizácie, sudca alebo vyšší súdny úradník sa povinne zúčastňujú schôdzí veriteľov, súd dohliada na činnosť správcu a dlžníka v reštrukturalizácií, je oprávnený aj bez návrhu za splnenia zákonných podmienok konvertovať reštrukturalizáciu dlžníka na konkurz, vedie reštrukturalizačný spis, ukladá zoznam prihlásených pohľadávok veriteľov, potvrdzuje reštrukturalizačný plán, rozhoduje o popretí, alebo zistení pohľadávok, pridelení hlasovacích a iných práv spojených s prihlásenou pohľadávkou, rozhoduje o individuálnej neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.

Vyššie uvedené práva a povinnosti nie sú vymenované úplne detailne, ale vymenovanie zachytáva tie najdôležitejšie oprávnenia a povinnosti pre ten-ktorý subjekt. Najmä zo strany dlžníka sa vyžaduje disciplína. Dlžník je ten, kto je v postavení žiadajúceho a jeho správanie by malo tomu zodpovedať. Nejde o submisívne postavenie, ale rešpektovanie pravidiel.

Podanie a vzatie späť návrhu na povolenie reštrukturalizácie

Reštrukturalizácia je tzv. návrhové konanie, to znamená, že súd v tomto konaní začne konať na návrh niekoho. Ten niekto je spravidla dlžník, ale veľmi malé percento reštrukturalizačných konaní sa začalo aj na návrh veriteľa. Ak návrh na reštrukturalizáciu chce podať veriteľ, dlžník s týmto návrhom musí súhlasiť a poskytnúť mu primeranú súčinnosť.

Návrh, ako je uvedené vyššie, je dlžník oprávnený podať za predpokladu, že v úpadku už je alebo mu úpadok hrozí, pričom je jedno, v akej forme úpadku sa nachádza. Je tu ale jedno veľké ALE. Podľa ustanovení § 11 je dlžník v predĺžení (má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku - § 3 ods. 3 ZKR) povinný do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení, podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Rovnako § 108 ZKR hovorí, že dlžník, ktorému hrozí úpadok alebo v úpadku už je, môže poveriť správcu na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu, týmto však nie je dotknutá (rozumej – ostáva zachovaná) povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Mám za to, že táto situácia by sa mala riešiť nasledovne: Dlžník si splní svoju povinnosť podľa § 11 ZKR a podá návrh na vyhlásenie konkurzu a následne podľa ustanovení § 16 ZKR požiada súd o prerušenie konkurzného konania (súd preruší konkurzné konanie na 60 dní), ak preukáže že správca pripravuje reštrukturalizačný posudok a na základe tohto posudku počas prerušenia dlžník aj návrh na povolenie reštrukturalizácie podá. Takto by to malo byť právne čisté, ALE ....

V prípade, že návrh bude mať  nejaký nedostatok, súd podľa ustanovení § 113 ods. 2 ZKR nevyzýva na opravu alebo doplnenie neúplného, alebo nesprávneho návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrh jednoducho odmietne. V prípade takéhoto odmietnutia súd bude pokračovať v konkurznom konaní a na opätovný návrh dlžníka na prerušenie sa nebude prihliadať (§ 16 ods. 2 ZKR).

Tu je na mieste zvážiť riziko, že návrh na vyhlásenie konkurzu nepodáte včas, ale urýchlene podáte návrh na povolenie reštrukturalizácie a ak by sa vyskytol aj nejaký nedostatok, môžete návrh opraviť, doplniť a podať opätovne bez toho, aby ste boli bezprostredne ohrozený konkurzom. Ak sa to však nepodarí, máte problém so zodpovednosťou za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Najlepšia prevencia proti tomuto je včasnosť. Nič sa nedeje z večera do rána, ani problémy firiem. Treba konať zavčasu ako správni hospodári. Osobne som písal niekoľko posudkov do trezoru pre dobrých hospodárov, ktorí sa ocitli v situácii, že to nemuselo dopadnúť podľa plánu a želania a chceli byť pripravení na situáciu, že sa do úpadku dostanú. (Len pre zaujímavosť: polovica v tom úpadku aj naozaj skončila).

Návrh na povolenie reštrukturalizácie je možné zobrať aj späť. Musí sa to však udiať do vydania uznesenia (moment, kedy ho za stolom napíše a podpíše sudca) o povolení reštrukturalizácie a so súhlasom všetkých účastníkov konania. V tejto fáze konania ako účastníci konania prichádzajú do úvahy dlžník, navrhovateľ, ak je odlišný od dlžníka (veriteľský návrh). Veritelia prihlásených pohľadávok v tejto fáze nie sú, nakoľko sa pohľadávky prihlasujú až po povolení reštrukturalizácie.

Povolením reštrukturalizácie sa návrh na povolenie reštrukturalizácie vziať späť nedá a reštrukturalizácia sa môže skončiť len potvrdením plánu, alebo konverziou na konkurz.