Začatie reštrukturalizačného konania a jeho účinky

Aké sú praktické dôsledky začatia reštrukturalizácie a kedy ju súd povolí? V čom sa líši začatie reštrukturalizácie od jej povolenia?

Súd po podaní právne vyhovujúceho návrhu na povolenie reštrukturalizácie najprv reštrukturalizačné konanie začne a neskôr, ak sú splnené zákonné podmienky na povolenie reštrukturalizácie reštrukturalizáciu dlžníka povolí. Začatie a povolenie reštrukturalizácie nie je teda to isté.

Kedy súd rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania

Po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie súd v lehote najneskôr 15 dní od doručenia návrhu rozhodne či reštrukturalizačné konanie začne, alebo návrh odmietne. V tejto prvej fáze pred začatím reštrukturalizačného konania súd preskúmava návrh z jeho formálnej stránky, teda či spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Nejde tu ešte o preskúmavanie samotného návrhu z pohľadu presných ekonomických a právnych parametrov. Tie sa preskúmavajú až po začatí reštrukturalizačného konania pri povolení reštrukturalizácie. Ak návrh nie je úplný, alebo nie je správny súd nevyzýva navrhovateľa, aby nedostatky návrhu odstránil. Súd nevyzýva ani dlžníka, aby sa k návrhu vyjadril v prípade, že ide o veriteľský návrh. V tejto fáze ide totiž o čas. Dlžník žiadajúci o povolenie reštrukturalizácie má hospodárske problémy a veritelia už zväčša začínajú individuálne uplatňovať svoje nároky voči dlžníkovi, čo je ale proti záujmom ostatných veriteľov. Je preto dôležité, aby súd najprv rozhodol o tom, že návrh na povolenie reštrukturalizácie je formálne v poriadku, začal reštrukturalizačné konanie a začali pôsobiť účinky začatia reštrukturalizačného konania.

Súd v tejto fáze pri hĺbke poznania obsahu návrhu na povolenie reštrukturalizácie ešte nevie, či reštrukturalizáciu dlžníka povolí, alebo nie, ale poskytne mu začatím reštrukturalizačného konania ochranu pred veriteľmi, aby kým príde k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka, bolo ešte čo zachraňovať.

Účinky začatia reštrukturalizačného konania  

Účinky začatia reštrukturalizačného konania sú vypočítané v § 114 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR). V zásade by sme ich mohli rozdeliť na tie ktoré obmedzujú dlžníka a tie ktoré obmedzujú veriteľov.

Účinky začatia reštrukturalizačného konania obmedzujúce dlžníka

Medzi tie, ktoré obmedzujú dlžníka patrí povinnosť dlžníka obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony. Iné právne úkony ako bežné, ak ich chce vykonať podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok. Reštrukturalizačný posudok tvoril jednu z povinných príloh návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Tu je namieste zistiť, čo vlastne zákon bežnými právnymi úkonmi myslí.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v paragrafe §10 ods.1

ZKR ich definuje ako právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania, alebo inej činnosti. Vyššie uvedenou zákonnou definíciou sme si veľmi nepomohli. Zákon aspoň v ods. 3 bližšie vypočítava, čo sa za bežný právny úkon nepovažuje.  V zásade ale treba na to čo je považované za bežné právne úkon nazerať tak, že má ísť o právne úkony, ktoré bežne podnikateľ robí pri svojej činnosti (predáva tovar, kupuje tovar, tankuje a pod.) avšak nesmie ísť o nezvyklý rozsah takýchto úkonov, čo do veľkosti a frekvencie. Bežným právnym úkonom nesmie prísť pre veriteľa k zníženiu možnosti byť uspokojený z majetku dlžníka v prípade, že by to s dlžníkovou reštrukturalizáciu nedopadlo dobre.  Ak dlžník urobí právny úkon, ktorý podlieha súhlasu správcu bez tohto súhlasu, právny úkon je platný, ale v konkurze na majetok dlžníka mu možno odporovať, ak bude na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie vyhlásený konkurz, alebo bude vyhlásený do jedného roku po skončení reštrukturalizácie. Prospech z odporovateľného úkonu musí potom vydať ten, kto s dlžníkom právny úkon urobil.

Ďalším účinkom, ktorý obmedzuje dlžníka je, že nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení a rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra. Toto obmedzenie slúži na ochranu veriteľov pred takými krokmi dlžníka, ktoré by sťažili, prípadne až znemožnili uspokojenie ich pohľadávok.

Účinky začatia reštrukturalizačného konania obmedzujúce veriteľov

Najzávažnejší účinok obmedzujúci veriteľov, je že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi, už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania na majetok dlžníka sa prerušujú. Pri tomto účinku začatia reštrukturalizačného konania je potrebné ozrejmiť niektoré pojmy.

Pohľadávka, ktorá sa v reštrukturalizácií uplatňuje prihláškou. ZKR v § 120 ods. 2 stanovuje, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Tieto sa nazývajú prednostnými pohľadávkami a nepôsobia voči nim účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Okrem týchto prednostných pohľadávok sa prihláškou neuplatňujú pohľadávky podľa § 138 ods.2 ZKR – pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania. Všetky ostatné pohľadávky sa v reštrukturalizácií uplatňujú prihláškou.

Exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. V prípade, že záväzky dlžníka boli zabezpečené majetkom tretej osoby, napríklad osobným majetkom niektorého zo spoločníkov, alebo zo štatutárov, prípadné začatie reštrukturalizačného konania nespôsobuje prerušenie aj týchto konaní. Majetok tretích osôb môže byť naďalej postihovaným exekúciou pre pohľadávku dlžníka.

Ďalším účinkom začatia reštrukturalizačného konania, ktorý obmedzuje veriteľov je, že nemožno začať a ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva. Účelom reštrukturalizácie, je záchrana hospodárskej podstaty a hospodárskej činnosti dlžníka, tak aby zotrval na trhu, vytváral pracovné miesta a odvádza dane a poistné. Ak by sa dlžníkovi rozpadla majetková podstata a niektorí veritelia by sa individuálne uspokojili výkonom záložného práva, alebo aj exekúciou, prípadne výkonom rozhodnutia, toto by nedokázal. Individuálne uspokojenie len niektorých veriteľov je proti duchu zákona, ktorý sa snaží o čo najvyššie uspokojenie všetkých veriteľov, okrem veriteľov so statusom spriazneného a podriadeného veriteľa, ktorí zo zákona musia byť uspokojení horším spôsobom (zákon presne nedefinuje čo je horší spôsob, ale vychádzajme z toho, že nespriaznení veritelia nemajú ochotu obetovať časť svojho uspokojenia v prospech uspokojenia spriaznených pohľadávok).

Začatím reštrukturalizačného konania nastáva aj účinok nemožnosti druhej zmluvnej strany vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom, alebo od nej odstúpiť z dôvodu omeškania dlžníka s plnením tejto zmluvy na ktoré vznikol druhej strany nárok pred začatím reštrukturalizačného konania. Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy je z takéhoto dôvodu neúčinné.

Rovnako neúčinné sú po začatí reštrukturalizačného konania aj zmluvné dojednania, ktoré druhej strane umožňujú vypovedať zmluvu, alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného, alebo konkurzného konania. Veľmi často sa v zmluvách medzi obchodnými partnermi dojednáva možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu reštrukturalizačného, alebo konkurzného konania (na konkurzné konanie je toto ustanovenie vztiahnuté z dôvodu, že aj v prípade, že sa na dlžníka začne konkurzné konanie toto je možné najprv prerušiť z dôvodu prípravy reštrukturalizačného posudku a návrhu na povolenie reštrukturalizácie a následne po podaní takéhoto návrhu a na základe neho začatia reštrukturalizačného konania takéto konkurzné konanie zastaviť).

Ďalším veľmi obmedzujúcim účinkom začatia reštrukturalizačného konania je nemožnosť započítania veriteľovej pohľadávky, ktorá sa uplatňuje prihláškou ( prednostnej pohľadávky sa toto ustanovenie netýka ) s dlžníkovou pohľadávkou. A to ani jednostranne, ani obojstranne. Veriteľ sa teda dostáva do situácie, že svoju pohľadávku musí splniť riadne a včas a na uspokojenie svojej pohľadávky si bude musieť počkať a táto bude uspokojená v čase a výške ktorú určí potvrdený reštrukturalizačný plán.

Začatím reštrukturalizačného konania nastupuje aj účinok začatia reštrukturalizačného konania na základe ktorého je druhá strana oprávnená odoprieť plnenie zo zmluvy, ktorú uzatvorila s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania, ak má plniť vopred a to až do času, keď sa je poskytne, alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

Schvaľovanie právnych úkonov správcom

Správca (ten, ktorý vypracoval posudok; reštrukturalizačný správca ustanovený súdom v tom momente ešte nie je ustanovený, ten je ustanovený až povolením reštrukturalizácie a následne po povolení schvaľuje právne úkony dlžníka už tento správca) môže právne úkony dlžníka schváliť len v tom prípade, ak zhodnotia majetok dlžníka, alebo sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Toto ustanovenie má za cieľ zabrániť neželanému zmenšovaniu majetku dlžníka a zhoršovaniu uspokojenia jeho veriteľov. Ak dlžník vykoná právny úkon, ktorý podliehal súhlasu správcu bez takéhoto, takýto právny úkon ostáva v platnosti, jemu však možno v prípadnom konkurze na majetok dlžníka odporovať, ak bude takýto konkurz vyhlásený počas reštrukturalizácie, alebo do jedného roka po skončení reštrukturalizácie. Zároveň sa tu dlžník (resp. osoba, ktorá v mene dlžníka takýto právny úkon vykonala) vystavuje riziku trestného stíhania podľa ustanovení v troch druhoch trestných činov:

• § 242 Trestného zákona – Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konanie,
• § 239 TZ – Poškodzovanie veriteľa, alebo aj podľa
• § 237 TZ – Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.