Skúsený investor Michael Poplar – Rostock o tom, čo pri budúcej investícii zvažuje, čím ho firma (ne)zaujme, aké sektory sú najperspektívnejšie aj prečo slovenská startupová scéna zaostáva.
Získať financie na rozbehnutie alebo rast podnikania nie je jednoduché, najmä pre začínajúcich podnikateľov. Spôsobov, ako ich získať, je viacero - napríklad vstup investora do biznisu. Jedným z nich je aj Michael Poplar - Rostock, ktorý sa investovaniu venuje už takmer dve desaťročia a jeho rukami prešlo množstvo firiem a startupov. V rozhovore pre Podnikajte.sk sa podelil o svoje skúsenosti a priblížil:
- ako sa v priebehu rokov zmenil startupový ekosystém a ktoré sektory vníma ako najperspektívnejšie na investovanie,
- čo zvažuje pri rozhodovaní o budúcej investícii, aké faktory sú najzásadnejšie,
- do akých startupov určite neinvestuje, čo považuje za „no-go“ zónu,
- aké chyby často podnikatelia robia, keď hľadajú investorov,
- ktoré vlastnosti vníma ako kľúčové u začínajúcich podnikateľov.
Technológie „hýbu“ svetom aj investormi, IT sektor má potenciál v každej oblasti
Ako sa zmenil startupový ekosystém odkedy ste začali investovať? Vnímate odlišnosti v prístupe začínajúcich podnikateľov v minulosti a dnes?
Ekosystém startupov sa ešte stále postupne vyvíja, nie je to skokové, ale ľudia sa učia. Dnešná generácia začínajúcich podnikateľov sú 20 – 25 roční ľudia, ktorí na rozdiel od tých starších nie sú „skazení“ minulosťou, 90. rokmi, a snažia sa niečo dokázať. Z tohto hľadiska vidím postupné zlepšenie.
Ako je to v prípade sektorov?
Ono nejde ani tak o zmenu v samotných sektoroch, ako skôr o marže – mení sa, v akej oblasti sú najvyššie. Dnes ide napríklad o IT sektor, ktorého produkty a služby majú potenciál predaja na celom svete.
Medzi najväčšími firmami je v USA oveľa viac technologických spoločností v porovnaní s Európou. Ako vnímate podmienky pre rozvoj IT startupov v našom regióne či EÚ celkovo?
Slovensko a Česko majú svoje špecifické (pomalé) tempo. Máme sa príliš dobre na to, aby sme boli nútení robiť niečo naviac, podnikať a brať na seba riziko. Sociálny štát nám sľubuje, že sa o nás postará a že sa nemusíme ničoho báť. Zostáva to potom na skupine ľudí, ktorým tento prístup nevyhovuje, tzv. kontrariánoch, teda investoroch, ktorí si robia po svojom, bez ohľadu na okolie. Miloš Zeman tomu za minulého režimu hovoril "ostrovčeky pozitívnej deviácie". Tí tu našťastie stále sú.
Ktoré sektory, okrem IT, ešte pokladáte za najperspektívnejšie na investovanie v najbližších rokoch?
Myslím si, že v najbližších 20 rokoch bude veľmi dôležitý zbrojný priemysel. Jednak je tu hrozba zo strany Ruska, na druhej strane sa technologicky vojna na Ukrajine mení a rozvíja. Teraz je to boj medzi ukrajinskými a ruskými „mozgami“ a ten, kto bude šikovnejší, vojnu vyhrá. Preto si myslím, že v danej oblasti bude ešte veľmi zaujímavý biznis. Opäť sa však točíme okolo elektroniky a IT sektora - podstatná nie je napríklad „výroba granátov“ v čo najväčšom množstve, ale výroba „inteligentnejších granátov“.
Ďalšími zaujímavými sektormi sú energetika a všetky sieťové odvetvia. Znova sa prelíname s IT segmentom – napr. niekto vymyslí nový softvér na využitie v energetike. Vždy pôjde o istý sektor a k tomu softvér, technologické riešenie. Všetko sa de facto digitalizuje a bude sa digitalizovať ďalšie desaťročia.
Ako z pohľadu investora vnímate nástup umelej inteligencie?
Ešte je príliš skoro na názor, no čím viac o tom premýšľam, tým viac sa mi to páči – môže ísť o ďalší technologický zlom, ktorý ľudí prinúti robiť mnohé veci inak.
Je využitie AI v startupe dôležitým faktorom, keď sa ako investor rozhodujete?
Určite. Mnohé činnosti, ktoré sa dnes robia istým spôsobom, budú zrazu zastaralé. Metaforicky povedané, ulice mesta opúšťa posledný voz ťahaný koňmi a prichádza prvé auto. Čiže AI môže byť zmena hry, zmena pravidiel a už dnes nahrádza relatívne veľké množstvo funkcií vo firmách.
Čo si myslíte o investovaní do projektov, ktorých zákaznícka potreba je vynútená reguláciou, ako napríklad ESG reporting?
Ja osobne do týchto oblastí nechcem ísť, firmy vychádzajú len z regulácií. Európa stráca konkurencieschopnosť, takže čím viac sa bude regulovať, tým menej sa bude podnikať.
Možno niekto vie v takej oblasti zarobiť množstvo peňazí. Mňa by to ale nebavilo.
Slovenská a Česká startupová scéna nie je ideálna, za svetom zaostáva
Aký máte názor na startupovú scénu na Slovensku a Česku v porovnaní so zahraničím?
Ak sa na situáciu pozriem retrospektívne, vždy som viac zarobil na poľských a rumunských startupoch. Poliaci sú zvyknutí pracovať a obchodovať a Rumuni zas začínali z iného základu. Globálnych startupov je na Slovensku (pomerne) menej než v Česku. Vysvetľujem si to väčšou spokojnosťou Slovákov so stavom krajiny a biznisovej scény, plus zhubným dopadom EÚ dotácií do IT sektoru. Peniaze zadarmo nikoho k práci neprinútia. O to viac vidím slovenských startupov v Česku. Každopádne, aj naša startupová scéna sa nejako vyvíja, funguje. No situácia nie je najlepšia, ale na druhej strane stále platí, že zaujímavý startup môže vzniknúť aj budúci týždeň.
Máte skúsenosť s investovaním do slovenských startupov? Ako ju hodnotíte?
Rád pracujem so Slovákmi v Česku. Fakt, že opustili rodnú hrudu a neboja sa nového začiatku, je dôležité. Z mojich slovenských investícií je jedna vo fáze „break even“ a dve sa rozpadli a skrachovali. Neviem, či je to reprezentatívna štatistická vzorka, alebo nie.
Neinvestujem do startupov, ktorým sa nechce rásť mimo Slovenska
Môžem ale povedať, do akých slovenských startupov neinvestujem. Ide o tie, ktoré majú lokálne ambície a nechce sa im rásť mimo Slovenska.
Hovoríte, že situácia so startupovou scénou na Slovensku a Česku nie je najlepšia. Čo si myslíte, že by pomohlo situáciu na našich trhoch zlepšiť?
Situácia sa asi ani nedá zmeniť. Dá sa ignorovať a napriek tomu si robiť veci po svojom. Predstava, že politik X alebo Y urobí moje podnikanie úspešnejšie, je naivné. Od politikov jedine chcem, aby ma (ako podnikateľa) nechali na pokoji a nedotovali konkurenciu. Som „mentálne libertarián“, verím, že to „vyhnije“ a samo sa „obnoví“. Aktivita zo strany úradníkov je obvykle kontraproduktívna.
Globálnosť a marža sú kľúčové, na „majstra sveta“ sa pred investormi neoplatí hrať
Akú máte investičnú stratégiu - aké kritériá považujete za kľúčové, aby ste investovali?
Zvažujem tri kritériá – kvalitný manažment, kvalitný produkt, dostatočné marže. Očakávam tiež kombináciu inteligencie, skromnosti a schopnosti vnímať realitu. V prvom rade si musím s tímom firmy ľudsky sadnúť. Musí ma s nimi baviť spolupracovať. Nemám rád, ak ma firma nudí.
Ako zisťujete, či si ľudsky sedíte?
Počas intenzívnych dlhodobých dialógov o čomkoľvek, ktoré môžu trvať aj pol roka, aj päť rokov.
Veľký dôraz kladiete na marže. Prečo?
Pretože cieľom biznisu je predsa zarábať. Z marže spoločnosť financuje svoj ďalší rast a expanziu. Aby bola pre mňa ako investora firma zaujímavá, musí mať nastavenú maržu aspoň na 60 %. Pokiaľ je nižšia, nevidím v tom zmysel.
Kde si myslíte, že robia podnikatelia najčastejšie chyby, keď hľadajú investorov?
Najviac mi prekážajú podnikatelia typu „majster sveta“ a v momente, keď chcem vidieť dôkaz a výsledky, tak mi obrazne povedané ukážu „medailu len z okresnej ligy“. Ľudia sú často naivní. Zároveň nepoznajú svoj trh, myslia si, že vymysleli niečo nové a nevedia, že už podobný produkt existuje a potrebu zákazníka už niekto dávno vyriešil.
Ak by ste mali dať jednu radu podnikateľom, ktorí chcú rásť a získať investora, čo by to bolo?
„Go West“ – čím ďalej na západ idete, tým väčšie trhy a väčšiu likviditu nájdete.
A čo by si podnikatelia mali uvedomovať - čo pre nich bude v praxi znamenať, ak získajú investora?
Že sa od nich očakáva rast a výsledky. Mám jednu metaforu. V Mníchove alebo Frankfurte, prídete na stanicu a objednáte si v stánku obloženú žemľu, ktorá stojí, povedzme, 7 eur. Ak ich predajú v priemere 60 za hodinu a majú otvorené 24 hodín, 7 dní v týždni po celý rok, to je 3 620 000 eur ročná tržba. Koľko takých startupov je u nás? Depresívno-motivačné porovnanie, nie?
Do akej miery je pre investorov pri rozhodovaní dôležitá lokalita firmy?
Dôležité je, aby produkt mal globálny charakter a mal potenciál uspieť mimo regiónu. Slovensko a Česko sú veľmi malé trhy na úspech, zostať tu nestačí. Navyše, náš trh je veľmi konzervatívny, ľudia nechcú skúšať nové veci a strávia trojnásobne viac času s tým, aby obsadili trh.
Slovensko a Česko sú malé trhy na úspech, zostať tu nestačí
Preto, ak firma príde s niečím zaujímavým, mala by okamžite uvažovať o iných krajinách. Napríklad Nemecko, Anglicko či USA sú oveľa dynamickejšie trhy.
Preto, ak firma príde s niečím zaujímavým, mala by okamžite uvažovať o iných krajinách. Napríklad Nemecko, Anglicko či USA sú oveľa dynamickejšie trhy.
Čo investor zvažuje v dnešnej dobe politickej a bezpečnostnej nestability? Ste ochotní investovať aj do startupov napríklad na Ukrajine?
Ukrajinu podporujem ako sponzor, som investor v niekoľkých fondoch, ktoré tam investujú, no priamo sa mi tam veľmi investovať zatiaľ nechce. Už pred vojnou išlo o druhú najchudobnejšiu krajinu v Európe a ich podnikateľská kultúra bola v štýle ruských oligarchov. To mi nejde „pod fúzy“ a som zvedavý, do akej miery túto orientálnu kultúru zmení práve vojna.
Vnímate teda takúto investíciu ako rizikovú?
Investovanie je celé o riziku. „Kto sa bojí, nesmie do lesa“ a pokiaľ ošetríte riziko dokonale, zabijete firmu. Ja som si slovo „riziko“ zakázal.
Ak sa ohliadnete do minulosti, vnímate rozdiely medzi investovaním do startupov oproti dnešku?
Zmenila sa asi najmä schopnosť rozpoznať investičné riziko.
Zmenili ste niečo aj vo svojom prístupe?
Áno, napríklad, že ignorujem nízkomaržové sektory a priemysly, bez ohľadu na kvalitu manažmentu. Druhá vec, ktorú som zmenil je, že začínam preferovať podnikateľov v štýle „tichá voda brehy myje“ pred hlasnými extrovertmi bez koncovky.
Výzvy začínajúcich startupistov – čo treba vedieť?
Čo by ste odporučili mladému podnikateľovi, ktorý chce rozbehnúť vlastný startup?
V prvom rade to, čo už som spomínal – ísť na západ. Doma nie je nikto „prorokom“. Ak je dobrý, nech to ukáže celému svetu.
Je niečo, čo by určite nemal podceniť?
Operations (systémové nastavenie toku vo firme, ako aj dennodenná operatíva), produktový cyklus a pravidelné zlepšovanie manažmentu firmy.
Na čo by sa mal pripraviť skôr ako sa do podnikania pustí?
Treba si uvedomiť, že podnikanie nie je racionálny myšlienkový proces. Pokiaľ sa bude dlho pripravovať, dostane sa do „overkillu“ a zostane stáť na mieste. Namiesto prílišnej prípravy odporúčam zohnať prvého zákazníka a kolegov.
Vnímate nejaký rozdiel v tom, akým výzvam dnes čelí nový startup v porovnaní so situáciou pre niekoľkými rokmi?
Myslím si, že dnes sa ľuďom – zamestnancom chce menej pracovať ako kedysi. Teda je ťažšie motivovať ich.
Aké vlastnosti považujete za kľúčové pre perspektívneho začínajúceho podnikateľa?
Dôležitá je odolnosť voči stresu a IQ viac ako 130 (podľa európskej škály).
Akú veľkú rolu hrá v úspechu podnikateľa jeho štúdium?
Vzhľadom na to, že IQ je dedičné, škola ho môže buď inkrementálne zvýšiť, alebo, naopak, zhoršiť, v závislosti od kvality vzdelania. Myslím si, že vzdelanie má mierne pozitívne dopady, no určite by som ho nepreceňoval.
Ktoré disciplíny a zručnosti pokladáte za najcennejšie pre budúcich podnikateľov v dnešnom dynamickom svete?
De facto je to stále rovnaké. Matematika, fyzika, chémia, medicína (research), biológia, logika. Len sa to kombinuje s dobou. Molekulárna fyzika, biochémia, matematika pre biológov atď.
Prečo práve tieto?
Dokým sa svet globalizuje, globalizujú sa aj intelektuálne elity. O matematike alebo fuzzy logike sa môžete baviť s múdrymi ľuďmi na celkom svete. A ľudí robí ľuďmi práve dialóg.
Ak by ste mali mladým ľuďom odporučiť, čomu sa venovať, na čom na sebe pracovať, čo by to bolo?
To je otázka skôr na psychológa alebo mentora, no ak mám povedať za seba, potom by som povedal, nech bežia za svojím snom.
