V definícii investičného majetku od roku 2025 nastali viaceré zmeny. V nadväznosti na ne sa menia aj pravidlá pri odpočítavaní DPH, resp. úprave odpočítanej DPH z investičného majetku. O aké zmeny ide?
Ako sa mení investičný majetok od roku 2025?
Medzi prijatými zmenami účinnými od roku 2025 v rámci úprav mechanizmu odpočítania DPH bola zmenená aj definícia samotného pojmu „investičný majetok“.
Definícia investičného majetku od 1.1.2025 v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) sa nachádza v upravenom znení § 54 ods. 2 zákona o DPH.
V zmysle novej definície investičného majetku ide o dlhodobý majetok platiteľa DPH, ktorým sú :
- hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez DPH alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur,
- stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
- nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu,
- nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez DPH viac ako 2 400 eur.
Prvou hlavnou zmenou je skutočnosť, že musí ísť o dlhodobý majetok. Zákon o DPH uvádza aj charakteristiku dlhodobého majetku, pričom dlhodobým majetkom platiteľa DPH je majetok, ktorý platiteľ DPH používa na účely svojho podnikania, okrem majetku nadobudnutého alebo majetku vytvoreného vlastnou činnosťou na účely ďalšieho predaja, a ktorého doba použiteľnosti je viac ako jeden rok.
Cieľom takejto úpravy bolo vylúčenie zásob z definície investičného majetku v zákone o DPH. Kým zákon takéto vymedzenie z hľadiska doby použiteľnosti neobsahoval, znamenalo to, že platiteľ DPH mal za investičný majetok považovať aj nakúpené zásoby, ak splnili podmienku obstarávacej ceny, čo v mnohých prípadoch zbytočne komplikovalo situáciu ohľadne odpočtu DPH.
V zmysle novej definície pod dlhodobý majetok nie je možné zaradiť tovarové zásoby, t. j. tovar, ktorý platiteľ DPH nadobudol alebo vytvoril za účelom ďalšieho predaja a ani tovary, ktorých doba použiteľnosti je kratšia ako jeden rok (t. j. zásoby).
Častým príkladom boli napr. developerské spoločnosti alebo aj iné obchodné spoločnosti, ktoré nakupovali nehnuteľnosti so zámerom ich ďalšieho predaja, t. j. nezaradili ich do svojho obchodného majetku, ale evidovali ich ako tovar na predaj/zásoby.
Po novom sa tak už takýto tovar (majetok) nebude v zmysle zákona o DPH považovať za investičný majetok a nebudú sa naň tak vzťahovať pravidlá ohľadne odpočtu DPH a úpravy odpočítanej DPH.
Pri hnuteľnom majetku došlo k zníženiu výšky obstarávacej ceny zo sumy 3 319, 39 eur na 1 700 eur. Komplikovaná výška obstarávacej ceny, ktorej stanovenie siahalo do minulosti, sa tak zjednodušila a zosúladila s odpisovaným majetok pre účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Investičný majetok je ďalej od roku 2025 rozšírený aj o nehmotné majetky, ktoré sú podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom. Vychádza sa tu opäť z obstarávacej ceny nehmotného majetku známeho zo zákona o dani z príjmov.
Definícia nehmotného majetku ďalej odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Po novom je tak investičným majetkom aj nehmotný majetok s obstarávacou cenou viac ako 2 400 eur.
Za dlhodobý nehmotný majetok (teda v zmysle zákona o DPH za investičný majetok) sa tak môže považovať napríklad softvér, nehmotné výsledky vývojovej a obdobnej činnosti, autorské oceniteľné práva a podobne.
Aké pravidlá pre investičný majetok platili pôvodne?
Investičným majetkom sa podľa definície zákona o DPH účinnej do 31.12.2024 definovali:
- hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez DPH alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eur a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
- stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
- nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.
Ako je vidieť z vyššie uvedeného, v prípade hnuteľných vecí bola v definícii síce obsiahnutá podmienka doby použiteľnosti dlhšej ako jeden rok, v prípade nehnuteľností však zákon o DPH nijako nerozlišoval medzi tým, či je stavba určená na len na obstaranie a následný predaj alebo či ide o stavbu dlhodobo využívanú na podnikanie, zaradenú do obchodného majetku.
Prečo sa sleduje investičný majetok a aké ďalšie zmeny naň nadväzujú?
Skutočnosť, či sa na majetok (tovar, resp. službu) uplatní definícia investičného majetku, súvisí s následnou povinnosťou upraviť odpočítanú DPH. Zjednodušené povedané, ak ide v danom prípade o investičný majetok, je potrebné sledovať súvisiace povinnosti úpravy odpočítanej DPH, ak sa zmení účel použitia investičného majetku.
Do zákona o DPH sa v kontexte zmien súvisiacich s investičným majetkom doplnil aj úplne nový pojem „prvotné použitie“. Súvisí so zmenou kritéria určujúceho začiatok obdobia na úpravu odpočítanej DPH pri zmene účelu použitia investičného majetku.
Podľa § 52a ods. 1 písm. a) zákona o DPH sa prvotným použitím rozumie prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom DPH na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítane DPH.
V nadväznosti na nový pojem prvotného použitia je v zákone o DPH od roku 2025 zavedený aj nový moment začatia plynutia obdobia na úpravu odpočítanej DPH.
Obdobie na úpravu odpočítanej DPH je od roku 2025:
- päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o hnuteľné veci a nehmotným majetok spĺňajúce definíciu investičného majetku
- 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o zvyšný investičný majetok (napr. stavby, nadstavby, pozemky a pod.).
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že obdobie na úpravu odpočítanej DPH začína plynúť až po prvotnom použití investičného majetku.
Môžu však nastať aj prípady, kedy platiteľ DPH dodá investičný majetok ešte pred prvotným použitím. Prvotné použitie je tak potrebné odlišovať od zamýšľaného (plánovaného) použitia investičného majetku platiteľom DPH. Ak na základe skutočného použitia tovarov a služieb bude výška nároku na odpočítanie DPH nižšia alebo vyššia, ako bola platiteľom DPH pôvodne plánovaná a uplatnená, vykoná sa oprava odpočítanej DPH.
V porovnaní so znením zákona o DPH účinného do 31.12.2024, pôvodné znenie medzi plánovaným a skutočným (prvotným) použitím nerozlišovalo.
Príklad na stanovenie prvotného použitia investičného majetku
Spoločnosť X, platiteľ DPH, podnikajúca v oblastí poisťovníctva obstarala v apríli 2025 budovu s kanceláriami na základe zmluvy o dielo, ktorú plánovala využívať výlučne na činnosti oslobodené od DPH (poisťovacie služby). Z tohto dôvodu si pri obstaraní budovy neuplatnila odpočet DPH.
Budova bola v apríli 2025 aj skolaudovaná, avšak spoločnosť X ju ešte nezačala používať.
Neočakávane, v januári 2026 dostala výhodnú ponuku a budovu predala platiteľovi DPH, pričom na toto dodanie uplatnila DPH, keďže od kolaudácie neuplynulo ešte 5 rokov.
V tomto prípade sa prvotným použitím rozumie až dodanie budovy platiteľovi DPH v januári 2026. V súvislosti s prvotným použitím v januári 2026 môže spoločnosť X uplatniť svoje právo na úpravu odpočítanej DPH v zdaňovacom období januári 2026, resp. prvý kvartál 2026.
V súvislosti s novými pojmami v zákone o DPH týkajúcich sa investičného majetku, sa od roku 2025 upravilo (doplnilo) samostatne aj „právo“ úpravy odpočítanej DPH. Kým podľa staršieho ustanovenia zákon o DPH stanovoval postup úpravy odpočítanej dane v prípade, keď bola DPH odpočítaná vo vyššej sume ako po zmene účelu použitia investičného majetku (čiže v neprospech platiteľa DPH), ale aj v prípade keď bola DPH pôvodne odpočítaná v nižšej sume ako po zmene účelu použitia (v prospech platiteľa DPH).
Po novom, zákon o DPH v prípade, ak v dôsledku zmeny účelu použitia investičného majetku bola DPH pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku, dáva platiteľovi DPH len možnosť (nie povinnosť) upraviť odpočítanú DPH.
