Aký je rozdiel medzi úrokom a zmluvnou pokutou, kedy sa tieto sankcie používajú a aké sú ich špecifiká?
Neželaným, avšak častým sprievodným javom zmluvných vzťahov je neplnenie záväzkov, a to ako povinností hradiť dlžné čiastky, tak aj povinností nepeňažného charakteru. Predstavíme vám dva nástroje, ktorých úlohou je od porušovania zmlúv odradiť – úroky z omeškania a zmluvnú pokutu.
Úrok z omeškania a jeho použitie
Úroku z omeškania sa veriteľ môže domáhať len v prípade, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného záväzku – typicky dohodnutej ceny. Omeškanie nastane po márnom uplynutí lehoty splatnosti dohodnutej v zmluve.
V prípade vzťahov medzi podnikateľmi zároveň platí podporné pravidlo, ktoré v prípade, že lehota splatnosti nie je dohodnutá v zmluve, určuje túto lehotu ako 30 dní od doručenia faktúry alebo od poskytnutia plnenia (tovaru či služieb), za ktoré má byť zaplatené, podľa toho, ktorý z okamihov nastane skôr.
Úrok z omeškania môže pritom veriteľ požadovať automaticky, bez toho aby nárok naň bol súčasťou zmluvy. V takom prípade má veriteľ nárok na úrok omeškania v zákonnej výške.
Poznámka: Výška zákonného úroku z omeškania je rozdielna pre vzťahy, ktoré sa spravujú obchodným zákonníkom a pre vzťahy podľa občianskeho zákonníka. V prípade vzťahov medzi podnikateľmi je zásadne rozhodujúca úprava obchodného zákonníka.
Zákonná a zmluvná výška úroku z omeškania
Vo vzťahoch medzi podnikateľmi má veriteľ zo zákona na výber z dvoch variant úroku z omeškania, ktorý môže po dlžníkovi v omeškaní požadovať, a to buď:
- vo výške základnej sadzby Európskej centrálnej banky platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percent
Príklad: V prípade nezaplatenia ceny za dodanie tovaru z kúpnej zmluvy splatnej k 15. 4. 2016 sa môže veriteľ domáhať od 16. 4. 2016 úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne, pretože k 1. 1. 2016 bola základná sadzba ECB vo výške 0,05 %. Ak bude k 1. 7. 2016 táto sadzba iná, zodpovedajúcim spôsobom sa zmení aj výška úroku z omeškania.
- alebo vo výške základnej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percent
Príklad: V predchádzajúcom prípade by veriteľ mohol od 16. 4. 2016 uplatniť úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne, s tým, že táto výška zostane zachovaná počas celej doby omeškania, bez ohľadu na prípadné zmeny sadzby ECB.
V prípade vzťahov medzi podnikateľmi sa však veriteľ nemusí spoliehať na sadzbu zákonného úroku z omeškania. V týchto vzťahoch sa môžu strany na výške úroku z omeškania dohodnúť zmluvne, a to aj v sadzbe vyššej než zákonnej.
Príklad: V zmluve o dielo môže byť uvedené: „V prípade omeškania objednávateľa so zaplatením tovaru dlhším ako 5 dní po lehote splatnosti, vzniká zhotoviteľovi nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania“.
Zmluvný úrok z omeškania môže byť dohodnutý na základe dennej, mesačnej či ročnej sadzby. Odporúčame nepoužívať synonymá ako penále, sankčné penále, poplatok z omeškania a podobne, pretože môžu spôsobovať výkladové nejasnosti v prípade sporu. Dohoda o zmluvnej výške úroku z omeškania nemusí byť vždy písomná, pre právnu istotu je však možno písomnú dohodu jedine odporučiť.
Poznámka: Ak dlžník prijme faktúru, do ktorej si veriteľ určil sadzbu úroku z omeškania, nie je to samo o sebe postačujúce pre platnú dohodu o zmluvnej výške týchto úrokov.
Maximálna výška úroku z omeškania nie je stanovená, v prípade sporu však súd posudzuje jej možný rozpor s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Hlavnú úlohu zohráva rizikovosť transakcie pre obe strany či predchádzajúca platobná morálka dlžníka. V zásade platí, že úroky z omeškania nad 30 % ročne sú považované za neprimerane vysoké.
Zmluvná pokuta a jej použitie
Na rozdiel od úroku z omeškania má zmluvná pokuta širšie využitie. Jej použitie nie je spojené len s omeškaním s úhradou peňažného dlhu, zmluvnú pokutu je možné ukotviťpre prípad porušenia prakticky akejkoľvek zmluvnej povinnosti.
Príklad: V prípade úverovej zmluvy môže byť úverový dlžník sankcionovaný jednorazovou zmluvnou pokutou vo výške 5000 Eur za nedodanie úplnej dokumentácie osvedčujúcej jeho bonitu.
Zároveň však nič nebráni tomu, aby si zmluvné strany dohodli uhradenie zmluvnej pokuty aj za porušenie povinnosti zaplatiť dlžnú čiastku, z ktorej budú požadované úroky z omeškania. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania tak môžu byť dohodnuté súbežne.
Zmluvná pokuta pritom môže byť dohodnutá buď jednorazovou čiastkou, pravidelne sa opakujúcimi čiastkami či podobne ako úrok z omeškania, percentuálnou sadzbou z nezaplateného dlhu. Zmluvná pokuta musí byť dohodnutá vždy písomne. Rovnako ako v prípade úroku z omeškania, aj v prípade ukotvenia zmluvnej pokuty odporúčame používať práve tento výraz a nenahrádzať ho inými termínmi so zdanlivo podobným významom.
Zmyslom inštitútu zmluvnej pokuty je okrem vytvorenia tlaku na plnenie zmluvných povinností tiež odbremenenie veriteľa od preukazovania výšky škody spôsobenej porušením zmluvy. Preto platí, že veriteľ má nárok na zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či mu porušením povinnosti vznikla škoda. Zároveň ale veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody presahujúcu strop zmluvnej pokuty, strany sa však môžu v tomto smere dohodnúť odlišne.
Poznámka: K tomu postačí jednoduchá formulácia „uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.“
Aj výška zmluvnej pokuty podlieha v prípade súdneho sporu posudzovaniu z hľadiska jej primeranosti. V prípade, že by zmluvná pokuta bola posúdená ako neprimerane vysoká, môže súd jej výšku znížiť až na hranicu škody skutočne vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti.
Stropy úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách
Pozor však na zmluvy uzatvárané medzi podnikateľom a spotrebiteľom. V týchto zmluvách je zákaz stanovovať úroky z omeškania vo vyššej než zákonnej miere, pričom zákonná miera je v týchto prípadoch nižšia ako vo vzťahoch medzi podnikateľmi.
Poznámka: Maximálna ročná miera je stanovená ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania zvýšená o 5 percent, v súčasnej dobe teda 5,05 % ročne.
Strop zmluvnej pokuty síce stanovený nie je, avšak platí, že v prípadespotrebiteľských zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov (pôžička, úver), nesmie celkový súčet sankcií za rok prekročiť
- o viac než 10 % priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov pre daný typ zmluvy , ktorú zverejňuje Ministerstvo financií, a zároveň
- ani trojnásobok zákonnej výšky úrokov z omeškania(v súčasnosti tak 15,15 %)
Zdroje, ktoré problematiku úroku z omeškania a zmluvnej pokuty upravujú
- Zákon č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník
- Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
- Zákon č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník
- Nariadene vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka
