Čo je bezúhonnosť a ktoré právne predpisy ju upravujú? Ako sa pri začatí podnikania preukazuje a kedy je podmienkou vzniku pracovného pomeru? Prinášame praktické informácie a príklady.
Čo je bezúhonnosť?
Všeobecná definícia pojmu bezúhonnosť sa v našom právnom poriadku nenachádza, a to aj napriek tomu, že viaceré právne predpisy tento pojem používajú. Tie s bezúhonnosťou narábajú spravidla ako s podmienkou výkonu určitej činnosti, funkcie, zamestnania alebo podnikania.
To znamená, že na výkon rôznych profesií, či už realizovaných v pracovnom pomere alebo na základe živnosti, či na výkon niektorých slobodných povolaní, sa vyžaduje preukázanie, resp. splnenie podmienky bezúhonnosti.
V širšom slova zmysle ide o to, že bezúhonná je tá osoba, ktorá nebola v minulosti odsúdená za trestný čin, prípadne sa nedopustila žiadnych priestupkov, t. j. spĺňa podmienku „čistého registra trestov“. Avšak aj odsúdená osoba sa znovu môže stať bezúhonnou, a to prostredníctvom zahladenia odsúdenia.
Bezúhonnosť je inštitútom, ktorý spätý nielen s fyzickou osobou,ale aj s osobou právnickou (zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.).. Pri výkone závislej práce sa podmienka bezúhonnosti viaže na osobu zamestnanca.Pri prevádzkovaní živnosti sa viaže na živnostníka ako na fyzickú osobu podnikateľa, ale aj na právnickú osobu (napr. s.r.o.). Získanie živnostenského oprávnenia je nielen podmienkou prevádzkovania živnosti fyzickou osobou (živnostníkom), ale aj pre podnikanie formou obchodnej spoločnosti.
Bližšiu špecifikáciu bezúhonnosti možno nájsť v osobitných predpisoch týkajúcich sa jednotlivých prípadov, v ktorých je bezúhonnosť podmienkou pre podnikanie alebo zamestnanie .
Ako sa bezúhonnosť preukazuje?
Na preukazovanie bezúhonnosti slúži Register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra SR. Obsahom tohto registra sú informácie o odsúdeniach súdmi SR, ale aj informácie o odsúdeniach vydaných súdmi iných členských štátov EÚ.
Na účely osvedčovania (preukázania) bezúhonnosti je možné použiť údaje z registra trestov vo forme výpisu či odpisu. Výpis z registra trestov je verejnou listinou, ktorou sa preukazuje, či osoba bola alebo nebola právoplatne odsúdená. Ak ide o fyzickú osobu, Generálna prokuratúra SR ho vydá na jej žiadosť. Ak ide o právnickú osobu, vydá ho na žiadosť oprávneného zástupcu (napr. konateľa, splnomocnenca) Vo výpise z registra trestov sa, na rozdiel od odpisu, uvádzajú nezahladené odsúdenia súdom v trestnom konaní.
V odpise registra trestov, ktorý je tiež verejnou listinou, sa uvádzajú údaje o každom právoplatnom odsúdení, priebehu výkonu trestu a ochranného opatrenia, aj o odsúdeniach, ktoré boli podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona zahladené. Generálna prokuratúra SR ho vydáva len na žiadosť oprávnených orgánov a len na zákonom ustanovený účel (napr. pri overovaní bezúhonnosti pri služobnom pomere policajtov).
Bezúhonnosť pri podnikateľoch
Živnostenský zákon vyžaduje na prevádzkovanie živnosti (získanie živnostenského oprávnenia) splnenie troch všeobecných podmienok, medzi ktoré patrí aj podmienka bezúhonnosti.
Bezúhonnou podľa zákona nie je osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za:
- hospodársky trestný čin (napr. neoprávnené podnikanie),
- trestný čin proti majetku (napr. krádež, sprenevera) alebo
- iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania.
Výnimkou je situácia, že sa na danú osobu hľadí, akoby nebola odsúdená (t. j. že má zahladené odsúdenie) – vtedy sa osoba na účely získania živnostenského oprávnenia považuje za bezúhonnú.
Okrem živnostníkov ako fyzických osôb podnikateľov sa živnostenské oprávnenie vyžaduje aj pri založení s.r.o. V takom prípade musí všetky všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, vrátane bezúhonnosti, spĺňať fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom s.r.o. (konateľom).
K ohláseniu živnosti musí fyzická osoba na formulári uviesť aj údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov – meno a priezvisko, rodné číslo, miesto a okres narodenia, predchádzajúce meno a priezvisko, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky. Za túto službu sa neplatí osobitný poplatok.
Za predpokladu, že výpis z registra trestov obsahuje záznam o odsúdení danej osoby za úmyselný trestný čin, živnostenský úrad ju vyzve, aby predložila právoplatný rozsudok o odsúdení. Ak ho osoba v určenej lehote nepredloží, živnostenský úrad konanie zastaví. Ak ho predloží a živnostenský úrad na základe toho zistí, že osoba nespĺňa vyššie uvedenú podmienku bezúhonnosti, tak rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo. Upozornenie: Splnenie podmienky bezúhonnosti cudzincov (osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR), je možné preukázať napríklad výpisom z registra trestov vydaným v domovskom členskom štáte EÚ alebo rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom. Doklady nesmú byť staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.
Ak bol živnostník alebo konateľ s.r.o. po vydaní živnostenského oprávnenia právoplatne odsúdený za niektorý z vyššie uvedených trestných činov, súd, ktorý o odsúdení rozhodol, oznámi túto skutočnosť príslušnému živnostenskému úradu, ktorý na základe toho začne konanie o zrušenie alebo pozastavenie živnostenského oprávnenia (prerušenie je možné až do času, kým podnikateľ opätovne začne spĺňať podmienku bezúhonnosti).
Podľa živnostenského zákona musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj právnická osoba (zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb upravuje druhy trestov, za ktoré môže byť právnická osoba odsúdená). Avšak táto podmienka sa vzťahuje výlučne na vzniknutú obchodnú spoločnosť (napr. na s.r.o. po jej zápise do Obchodného registra). To znamená, že živnostenský úrad za účelom vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení právnickej osobe zisťuje splnenie podmienky bezúhonnosti iba z výpisu z registra trestov konateľa. Prípadné právoplatné odsúdenie vzniknutej právnickej osoby (t. j. po vydaní živnostenského oprávnenia) za spáchanie niektorého z vyššie uvedených trestných činov oznámi súd živnostenskému úradu, na základe čoho úrad začne konanie o zrušení alebo prerušení živnostenského oprávnenia vydaného právnickej osobe.
Príklady na bezúhonnosť podnikateľov :
Ján ohlási živnostenskému úradu prevádzkovanie svojej živnosti (výroba nábytku). Úrad na základe podanej žiadosti preverí jeho bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Ak úrad nezistí právoplatné odsúdenie Jana za trestné činy uvedené v zákone a súčasne spĺňa aj ďalšie podmienky, vydá mu osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Ak sa naopak preukáže, že Jano bol už skôr právoplatne odsúdený za trestný čin krádeže a toto odsúdenie nebolo zahladené, živnostenský úrad mu osvedčenie nevydá (rozhodne, že oprávnenie nevzniklo). Ak by sa z odpisu z registra trestov ukázalo, že Ján mal toto odsúdenie zahladené, osvedčenie mu bude vydané, pretože sa na neho hľadí ako na bezúhonného.
Dušan prevádzkuje svoju živnosť (stavebné práce) na základe riadne získaného oprávnenia už tri roky. Počas podnikania bol právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu. Súd, ktorý ho odsúdil, to oznámil živnostenskému úradu, ktorý jeho živnostenské oprávnenie zrušil. Dušan prestal byť podnikateľom.
Bezúhonnosť pri zamestnancoch
Zákonník práce vo všeobecnosti zakazuje zamestnávateľovi vyžadovať od fyzickej osoby informácie týkajúce sa bezúhonnosti. Avšak výnimkou sú tieto prípady:
- ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo
- ak to vyžaduje povaha práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
To znamená, že zamestnávateľ môže od fyzickej osoby žiadať preukázanie bezúhonnosti iba v dvoch vyššie uvedených v prípadoch. Inak povedané, zisťovanie bezúhonnosti od uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca je v zásade nezákonné, okrem dvoch zákonných výnimiek.
Ak teda osobitný právny predpis (napr. zákon o súkromnej bezpečnosti) vyžaduje na výkon práce (napr. pri zamestnancoch SBS) bezúhonnosť, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou, ktorá tento predpoklad spĺňa, t. j. s osobou, ktorá je bezúhonná (má čistý register trestov).
Ak napriek tomu, že osobitný predpis nevyžaduje na výkon práce požiadavku bezúhonnosti, môže si ju zamestnávateľ pri niektorých druhoch práce zakotviť v internom predpise. V tomto prípade by však malo ísť len o také práce, pri ktorých je bezúhonnosť zamestnanca objektívne zdôvodniteľná (t. j. povaha alebo charakter práce si to vyžaduje – napr. bankár, účtovník). Je preto na posúdení zamestnávateľa, na ktoré pracovné pozície stanoví požiadavku bezúhonnosti.
V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy si zamestnávatelia podmienku bezúhonnosti zakotvia do interného predpisu v rámci všetkých alebo väčšiny pracovných pozícií, bez ohľadu na charakter danej práce, teda bez ohľadu na to, či je skutočne táto požiadavka na výkon práce potrebná. Tým sa však v prípade kontroly inšpekcie práce vystavujú riziku sankcií za porušovanie ustanovení Zákonníka práce.
Bezúhonnosť pri zamestnancoch v štátnej službe a pri prácach vo verejnom záujme
V prípade vykonávania štátnej služby podľa zákona o štátnej službe (štátny zamestnanec – napr. sociálny pracovník na úrade práce) je bezúhonnosť jednou z požiadaviek na prijatie do zamestnania. Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Tým sa sleduje zlepšenie kvality výkonu štátnej služby.
Aj pokiaľ ide o zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme (napr. zamestnanci obecného úradu) tak podľa zákona o výkone prác vo verejnom záujme môže byť takýmto zamestnancom osoba, ktorá je bezúhonná. Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Rovnako sa bezúhonnosť preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
Aj učitelia patria medzi zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, avšak ohľadne bezúhonnosti sa na nich vzťahuje špeciálny zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Podľa neho sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený napríklad za obzvlášť závažný zločin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti priamo pri výkone pracovnej činnosti alebo úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu či úmyselný trestný čin proti rodine a mládeži. Bezúhonnosť musia preukazovať odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace, a to každých päť rokov počas trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa.
