Ako správne formulovať ustanovenia o zmluvnej pokute a úroku z omeškania. Prečo nepoužívať pojem „penále“ a „sankcia“ a prečo nemá význam pokuta za odstúpenie od zmluvy.
Mnohé zmluvy obsahujú vo svojom texte sankcie za porušenie povinnosti, často sa však stáva, že sú tieto ustanovenia z právneho hľadiska formulované nesprávne, čo môže spôsobiť, že poškodená strana v prípade súdneho konania nebude mať taký úspech, ako by mohla mať. V tomto článku sa zameriame na najčastejšie chyby, ktorých sa podnikatelia pri formulácii svojich zmlúv dopúšťajú a ukážeme si ich riešenie. V prípade súdneho sporu totiž len dobre postavená zmluva môže poskytnúť požadovanú ochranu.
Zmluvná pokuta
Mnohí podnikatelia majú v zmluve pre prípad porušenia zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu – avšak nesprávnym spôsobom. Podľa ustanovení občianskeho a obchodného práva, ak dôjde k porušeniu zmluvy jednou zo strán zmluvy, druhá strana sa môže domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty (zaplatenia sa môže domáhať aj v prípade, že škoda nebola spôsobená - stačí porušenie zmluvy).
Ak však porušením zmluvy došlo ku vzniku škody, podnikateľ, ktorý škodu utrpel, má nárok na náhradu škody len do výšky zmluvnej pokuty. Ako je zrejmé, pri spôsobení vyššej škody bude takéto ustanovenie viac na škodu ako na úžitok. Ak bola v zmluve dohodnutá pokuta 1 000 eur a podnikateľ utrpel konaním svojho obchodného partnera škodu 1 300 eur, súd mu prizná len 1 000 eur, ktoré boli dohodnuté ako zmluvná pokuta.
Uvedenému nepriaznivému následku sa možno vyhnúť tým, že ku ustanoveniam o zmluvnej pokute sa uvedie nasledovné: „Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.“ V tomto prípade vznikne nárok na náhradu celej škody plus nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Znamená to, že vyššie uvedený podnikateľ bude mať nárok na 1 300 eur ako náhradu škody + 1 000 eur ako zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti.
PRÍKLAD: Prenajímateľ dáva nájomcovi do užívania osobný automobil. V prípade, ak konaním nájomcu dôjde k poškodeniu vozidla, nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5000 eur. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Upozorňujeme ešte, že tým, že vznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa zmluva medzi stranami nezrušuje, ale trvá naďalej.
5 pojmov, ktorým sa treba vyhnúť
V zmluvách, ktoré písali neprávnici sa často objavujú aj pojmy, ktoré sú z právneho hľadiska nejasné. Často sa v zmluvách vyskytujú najmä výrazy „penále“, „zmluvné penále“, „platba za porušenie povinnosti“, „sankcia“, „sankčný poplatok“ a podobne. Nejde o zákonné pojmy (resp. ide o pojmy, ktoré majú v právnych predpisoch odlišný význam). Podľa výkladových pravidiel obchodného zákonníka bude výklad na ťarchu tomu, kto nejasný výraz použil prvýkrát (toto prvenstvo je vo väčšine prípadov nemožné preukázať). Používaním výrazov s jasným právnym významom si ušetríte množstvo problémov.
Môže byť totiž problém, ak v zmluve bude použitý pojem „penále“. Hoci jedna strana mohla mať na mysli zmluvnú pokutu, druhá strana mohla byť presvedčená o tom, že sa tým myslí úrok z omeškania.
Používajte jednoznačné pojmy. Pre prípad nesplnenia povinnosti druhej strany si dohodnite zmluvnú pokutu, nikdy nie penále ani ďalšie právne nejasné sankcie. Tak budú účastníci zmluvy a hlavne súd vždy vedieť, o aký inštitút sa jedná.
Úroky z omeškania
Čo sa týka úrokov z omeškania, v zmluve ich netreba dohodnúť, právo na ne vzniká automaticky, ak pohľadávka nebola splatená načas. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká aj v prípade, ak bola dohodnutá zmluvná pokuta.
Zákonné úroky z omeškania sú vo výške približne 8,5-10 % ročne z dlžnej sumy (výpočet presného úroku je zložitejší – postup možno nájsť v článku Ako postupovať pri vymáhaní pohľadávky).Ak je dlžníkom spotrebiteľ – t.j. obyčajný človek, ktorý nepodniká, úrok z omeškania je 4,5-6 % ročne.
Ak sa však zmluvné strany (podnikatelia) dohodnú, výšku úroku z omeškania možno meniť; bežnou praxou je úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25 % ročne. Takáto výška úroku z omeškania je súdmi všeobecne akceptovaná. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, úroky z omeškania nemožno meniť ani dohodou.
Pre úroky z omeškania aj pre zmluvnú pokutu platí, že ak sú bezdôvodne príliš vysoké, súd ich môže znížiť alebo ako nekalú obchodnú podmienku vyhlásiť za neplatné. Na každú zmluvu sa pritom treba pozerať individuálne v závislosti od podmienok, za ktorých bola uzatvorená. Pritom platí, že čím je vyššie riziko pre veriteľa, tým vyšší úrok z omeškania alebo zmluvnú pokutu možno dohodnúť.
Hoci sa to môže zdať na prvý pohľad neférové, súd prizná vyššiu zmluvnú pokutu, ak dlžníkom je spoločnosť, ktorá je vo finančných problémoch. Je to preto, že tým, že veriteľ išiel do vzťahu s nemajetným dlžníkom, vystavil sa väčšiemu riziku, že nedostane zaplatené vôbec – preto potreboval väčšie zabezpečenie.
Je možné a často využívané, aby v zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta aj úrok z omeškania. Najmä v spotrebiteľských zmluvách je síce maximálna výška úroku obmedzená, avšak maximálna výška zmluvnej pokuty nie je nijako regulovaná.
Zmluvná pokuta za odstúpenie od zmluvy
Ak strany majú záujem na dlhodobej, resp. opakovanej spolupráci, často uzatvárajú zmluvu, kde dohodnú zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy (Upozorňujeme na rozdiel medzi odstúpením od zmluvy, vypovedaním zmluvy a dohodou o ukončení zmluvy a na to, že dôvody na odstúpenie od zmluvy nemôžu byť akékoľvek, musia byť dané buď zákonom alebo dohodou strán priamo v zmluve).
Existuje však právna prax, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy súd neprizná. Je to preto, že zmluvná pokuta sa udeľuje za porušenie povinnosti; odstúpenie od zmluvy však nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva (nejde o protiprávne konanie, ale o konanie, na ktoré má každý právo, a teda ho nemožno nijako trestať). Nie je možné dohodnúť pokutu za to, že niekto koná to, na čo ho oprávňuje zákon.
Navyše, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká od začiatku (pozerá sa na ňu ako keby nikdy neexistovala) a nikto sa nemôže domáhať splnenia povinnosti z neúčinnej, resp. neexistujúcej zmluvy.
Aj v prípade, ak od zmluvy odstúpite vy kvôli neférovému alebo nenáležitému konaniu druhej strany, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vám nevznikne. Odstúpenie od zmluvy nemožno ani zakázať, pretože existujú zákonné dôvody, pre ktoré je možnosť odstúpenia od zmluvy vždy daná bez ohľadu na dohodu účastníkov.
Hoci mnohí právnici s uvedenou nemožnosťou vyúčtovania zmluvnej pokuty nesúhlasia a ani línia súdnych rozhodnutí nie je úplne jednotná, použitím takéhoto ustanovenia riskujete dlhodobý súdny spor.
Ako teda zabezpečiť, aby druhá strana nemohla beztrestne odstúpiť od zmluvy? Ako sme uviedli vyššie odstúpenie od zmluvy nemožno trestať zmluvnou pokutou. Ak však najprv vznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a zmluva sa zruší až potom (jedna strana od nej odstúpi), právo na zaplatenie zmluvnej pokuty stále zostáva v platnosti.
Neviažte zmluvnú pokutu na odstúpenie od zmluvy, ani na splnenie inej podmienky– vždy ju viažte na len nesplnenie povinnosti. Nepoužívajte formuláciu: „Ak jedna zmluvná strana poruší svoje povinnosti a druhá strana od zmluvy odstúpi, prvá zmluvná strana je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur." Takto naformulovaná zmluvná pokuta je viazaná okrem nesplnenia povinnosti aj na odstúpenie od zmluvy – teda nesprávne.
Použite skôr nasledovnú formuláciu: „Za nesplnenie povinnosti je [zmluvná strana] povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 1 000 eur. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo [druhej strany ] na náhradu škody ani na odstúpenie od zmluvy.“
Akým právom sa zmluva riadi a ktoré súdy môžu v sporoch rozhodovať
Na konci zmluvy sa zvykne uvádzať právo krajiny, ktorým sa zmluva riadi – tzv. rozhodné právo (najmä v cezhraničnom obchode má takéto ustanovenie veľký zmysel). Ak rozhodné právo nie je určené, použijú sa na jeho určenie všeobecné pravidlá dané buď zákonom, medzinárodnou zmluvou alebo nariadením Európskeho parlamentu. Tak sa môže stať, že zmluva uzatvorená medzi slovenským a poľským podnikateľom sa bude riadiť poľským právom.
Slovenský podnikateľ však bude mať väčšinou v záujme viazať svoje konanie na slovenský právny poriadok. Rozhodné právo môže byť vyjadrené formuláciou „táto zmluva sa riadi právom Slovenskej republiky“ alebo formuláciou „rozhodným právom je právo Slovenskej republiky.“ Rozhodné právo možno určiť aj tak, že v hlavičke zmluvy sa uvedie, akým zákonom sa riadi – napríklad „Zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník.“
V nadväznosti na určenie rozhodného práva je potrebné určiť aj to, v ktorej krajine môže prebiehať súdne konanie – tzv. určiť právomoc súdov. Všeobecne platí, že súdne konanie sa vedie v krajine žalovaného. Toto pravidlo však možno dohodou zmeniť – slovenský podnikateľ bude mať záujem viesť spor na Slovensku. Rozhodnutie slovenského súdu je totiž záväzné aj pre iné krajiny v Európskej únii.
Právomoc súdov možno vyjadriť vetou „Právomoc pre riešenie akýchkoľvek sporov vyplývajúcich z tejto zmluvy majú vždy aj súdy Slovenskej republiky.“ V tomto prípade je možné viesť súdne konanie na slovenských súdoch aj na súdoch inej krajiny. Ak sa použije formulácia „právomoc pre riešenie akýchkoľvek sporov vyplývajúcich z tejto zmluvy majú výlučne súdy Slovenskej republiky,“ súdne konanie môže prebiehať len na slovenských súdoch a nie v zahraničí.
Určenie právomoci súdov a určenie rozhodného práva je dôležité, pretože na základe všeobecných pravidiel môže dôjsť aj k situácii, že Slovenský súd bude musieť rozhodovať zmluvu na základe práva inej krajiny.
Ako je z uvedeného výkladu zrejmé, dobre postavená zmluva môže podnikateľovi v budúcnosti výrazne uľahčiť domáhanie sa svojho práva. Preto odporúčame pred vyhotovením zmluvy vyhľadať skúseného odborníka. Takáto investícia sa môže v budúcnosti vrátiť mnohonásobne.
