Aký rozdiel je medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o výkone funkcie? Môže konateľ svoju funkciu vykonávať aj bez zmluvy? Kedy musí mať odmenu a čo v prípade, ak ju poberať nechce?
Je oprávnený konať v mene firmy a má na starosti celé obchodné vedenie spoločnosti. Je teda na jej čele. Vyžaduje ale zákon, aby mal konateľ so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu? A ako má byť upravené, keď (ne)chce poberať za výkon funkcie poberať odmenu? V rozhovore pre Podnikajte.sk odpovede prezradil advokátsky koncipient JUDr. Michal Ďurina.
Zmluva konateľa z legislatívneho hľadiska
Ako legislatíva upravuje povinnosti a práva konateľa?
Práva a povinnosti konateľa sú uvedené predovšetkým v Obchodnom zákonníku. Napríklad § 135, ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje, že konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Prípadne na konateľa platí zákaz konkurencie podľa ustanovenia § 136 Obchodného zákonníka alebo ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce všeobecným spôsobom „štatutárny orgán". Práva a povinnosti konateľa môžu byť uvedené aj v spoločenskej zmluve (zakladateľskej listine) a prípadne tiež v stanovách spoločnosti. V tomto prípade však v podstate ide len o opísanie práv a povinností zo zákona, prípadne spresnenie oprávnení konateľa.
Možno povinnosti a práva konateľa obmedziť?
V tejto súvislosti treba upozorniť na to, že v prípade viacerých konateľov v spoločnosti môže vzniknúť situácia, že spoločnosť si interne určí, že jeden konateľ bude mať na starosti určitý región a ďalší konateľ zasa iný región. Alebo jeden konateľ sa bude zameriavať na určitý podnikateľský segment a iný konateľ zasa na iný segment. Prípadne, že konateľ môže konať samostatne len v obchodoch s hodnotou do určitej výšky, a nad túto výšku len spoločne s ďalším konateľom. Takéto interné obmedzenia konateľov a zúženie ich právomocí len na určité úkony nie je účinné navonok a napríklad právny úkon konateľa určeného pre stredné Slovensko by bol rovnako platný a záväzný aj v prípade uskutočnených úkonov tohto istého konateľa na východnom Slovensku.
Inými slovami povedané, v zmysle § 133, ods. 3 Obchodného zákonníka, oprávnenia konateľa nemožno navonok zúžiť. Zúženie môže byť upravené len interne, napríklad, ak je to vhodné v rámci organizačnej štruktúry firmy. Takéto interné obmedzenie právomocí môže vyplývať napríklad zo spoločenskej zmluvy (zakladateľskej listiny), alebo z rozhodnutia valného zhromaždenia, a aj keď to tak zákon výslovne neuvádza, tak aj zo zmluvy o výkone funkcie konateľa.
Vyžaduje zákon, aby existovala medzi konateľom a spoločnosťou zmluva z titulu výkonu funkcie v s. r. o.?
Tu je určujúce ustanovenie § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka, ktoré hovorí, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve (ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti/spoločníkom alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností). Čiže zmluva medzi konateľom a spoločnosťou na výkon funkcie konateľa nie je nevyhnutná, ale zo zákona sa potom na taký vzťah primerane aplikujú ustanovenia o mandátnej zmluve.
Táto úprava sa však neaplikuje len na konateľa, ale napríklad aj na člena dozornej rady, prípadne aj na člena iného orgánu (predseda, podpredseda, člen predstavenstva, člen dozornej rady, člen nejakého iného orgánu atď.).
Mandátna zmluva a zmluva o výkone funkcie konateľa: v čom sa líšia?
Takže konateľ nemusí mať so spoločnosťou uzavretú mandátnu zmluvu alebo zmluvu o výkone funkcie konateľa?
Nie, nemusí. Ako som už uviedol, konateľ môže svoju funkciu vykonávať aj bez zmluvy. Nestáva sa totiž konateľom na základe podpisu nejakej zmluvy, ale stáva sa ním dňom, keď ho vymenuje valné zhromaždenie (ak spĺňa zákonné predpoklady a ak s voľbou súhlasí). To znamená dňom prijatia rozhodnutia, prípadne iným, neskorším dňom, ak tak valné zhromaždenie rozhodne. Pokiaľ konateľ svoju funkciu vykonáva bez zmluvy, tak podľa § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka sa primerane použijú ustanovenia mandátnej zmluvy, keďže hlavné práva a povinnosti vyplývajú zo zákona. Avšak, vykonávať funkciu konateľa bez zmluvy so spoločnosťou môže byť v určitých momentoch nevhodné, ak vzniknú nezrovnalosti. V poriadku to môže byť skôr pri jednoosobových spoločnostiach, kde je jediný konateľ a jediný spoločník tá istá osoba. V ostatných prípadoch je vhodné uzavrieť mandátnu zmluvu alebo zmluvu o výkone funkcie konateľa.
Aký je rozdiel medzi zmluvou o výkone funkcie konateľa a mandátnou zmluvou?
Mandátna zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku ako osobitný zmluvný typ a je povinne odplatná.
Zmluva o výkone funkcie konateľa je iba všeobecné pomenovanie pre zmluvu uzavretú medzi konateľom a spoločnosťou. Môže pritom ísť aj priamo o mandátnu zmluvu, ale môže ísť aj o tzv. nepomenovanú zmluvu – tá môže mať prvky mandátnej zmluvy, no tiež inej zmluvy. Inak povedané, ak sa mandátna zmluva použije na úpravu vzťahov medzi konateľom a spoločnosťou, tak taká mandátna zmluva sa považuje v zmysle § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka za zmluvu o výkone funkcie. Zmluvou o výkone funkcie konateľa však môže byť aj iná zmluva ako mandátna.
Taká zmluva o výkone funkcie konateľa by mala upravovať najmä práva a povinnosti konateľa a spoločnosti, vypovedanie zmluvy, odstúpenie od nej, môže upravovať zodpovednosti konateľa či poskytovanie súčinnosti a pod. V prípade viacerých konateľov môže taká zmluva vymedziť, že jeden konateľ sa bude zameriavať napríklad na určitý región, alebo na určitú časť podnikania (hoci, ako som už spomínal, takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám). Oproti mandátnej zmluve, ktorá má zákonom stanovenú podobu, môže byť iná zmluva spadajúca pod zmluvu o výkone funkcie podstatne voľnejšia. Môže byť aj bezodplatná, ale musí to v nej byť výslovne uvedené.
Môže mať konateľ so spoločnosťou uzavretú aj pracovnú zmluvu?
Nie, ak sa hovorí o vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou. Ten totiž nikdy nie je posudzovaný ako pracovný pomer, ale ako obchodnoprávny vzťah. Ak by taká pracovná zmluva vznikla, bola by posúdená ako neplatná. Nie je však vylúčené, aby osoba, ktorá je konateľom spoločnosti, bola zároveň zamestnaná v danej spoločnosti. Avšak, nie na funkciu konateľa, ale napríklad ako vodič, pekár, administratívny pracovník a podobne. Čiže, pokiaľ sa tieto pracovné pozície neprekrývajú s výkonom funkcie konateľa, tak ich môže vykonávať v pracovnom pomere, mať súbeh pracovného pomeru a výkonu funkcie konateľa – byť aj zamestnancom spoločnosti.
Odmena pre konateľa: nie vždy ju možno odmietnuť
Čo ak zmluva o výkone funkcie konateľa neobsahuje zmienku o odmene, prípadne, ak konateľ nemá žiadnu zmluvu so spoločnosťou? Ako je vtedy riešená odmena pre konateľa?
Zo znenia § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak konateľ má na výkon svojej funkcie uzavretú so spoločnosťou mandátnu zmluvu, resp. inú zmluvu (často s prvkami mandátnej zmluvy) a v takých zmluvách nie je zmienka o odmene, prípadne ak konateľ nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, tak mu vtedy prislúcha tzv. obvyklá odmena. Pojem „obvyklá odmena“ vychádza z ustanovenia § 571, ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje odmenu mandatára nasledovne: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti." Pojem „obvyklá odmena“ sa ale určuje ťažko a môže vyvolať pochybnosti – či ju určiť na základe priemernej hodinovej/mesačnej mzdy za podobnú činnosť, alebo nejakou pevnou sumou. Je pritom potrebné zohľadniť veľkosť firmy, obraty, úspech a podobne.
Ako by malo byť v zmluve upravené, ak konateľ nechce poberať žiadnu odmenu za výkon funkcie?
Vtedy je potrebné uzavrieť zmluvu o výkone funkcie, ktorá by nebola mandátnou zmluvou, a v ktorej sa konateľ rozhodne, či bude chcieť odmenu, alebo nie. Ak nechce, musí to byť v nej výslovne uvedené.
Môže odmietnuť odmenu aj v prípade uzavretia mandátnej zmluvy?
Nie, mandátna zmluva je zo zákona odplatná, pričom ak v nej nie je odmena výslovne uvedená, tak je odmeňovaný spomínanou „obvyklou odmenou“. Aby sa ale predišlo nezrovnalostiam pri jej určení, je vhodné v zmluve priamo upraviť spôsob výpočtu odmeny. Napríklad pevná suma, plus odmena za výsledky a podobne.
Kto schvaľuje zmluvu a odmenu pre konateľa?
Musí byť pri uzatváraní mandátnej zmluvy/zmluvy o výkone funkcie prítomný aj niekto, kto v tejto situácii bude zastupovať samotnú spoločnosť?
Nie, spoločnosť v tomto prípade nikto osobitne nezastupuje, ale v prípade zmluvy o výkone funkcie konateľa zákon stanovuje, že musí byť v písomnej podobe a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti, prípadne písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene.
Čiže:
- ak ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, schvaľuje ju valné zhromaždenie;
- pokiaľ ide o verejnú obchodnú spoločnosť, písomne zmluvu schvaľujú všetci spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti (pretože títo spoločníci ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene, na rozdiel spoločníkov v s. r. o.);
- v prípade komanditnej spoločnosti zmluvu schvaľujú všetci komplementári (keďže aj tí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene);
- stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie zasa môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
To isté platí o mandátnej zmluve.
Ako je to so schválením odmeny pre konateľa?
Podľa ustanovenia § 125, ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka platí, že vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov ako najvyššieho orgánu spoločnosti (to isté platí aj o odmeňovaní členov dozornej rady).
V praxi uvedené znamená, že pokiaľ konateľ nemá uzavretú zmluvu s firmou, odmenu mu môže schváliť valné zhromaždenie. Ak valné zhromaždenie odmenu konateľa neschváli, tak sa opäť treba pridržiavať už viackrát spomínaného § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že na taký vzťah konateľa a spoločnosti sa primerane vzťahujú ustanovenia o mandátnej zmluve (ktorá je odplatná). A keďže odmena pre konateľa nie je v takomto prípade dohodnutá a ani schválená, tak konateľovi patrí už spomínaná „obvyklá odmena“. V prípade sporu o odmenu konateľa by v takýchto situáciách rozhodoval súd, a ten by posúdil nárok konateľa aj ohľadne výšky takejto obvyklej odmeny.
Ak zmluvu o výkone funkcie uzavretú má, schvaľuje ju valné zhromaždenie, a tak obsahom rozhodnutia je aj odmena.
