Na čo by mal podnikateľ myslieť pri rozvrhovaní práce na zmeny.
V mnohých odvetviach podnikania, hlavne v priemyselnej výrobe, je pre zaistenie kontinuálnej produkcie a konkurencieschopnosti firmy nutné zamestnávať pracovníkov v niekoľkých zmenách. V nasledujúcom článku predstavíme najdôležitejšie body, ktoré je potrebné pri rozvrhovaní práce na zmeny mať na pamäti.
Kedy sa pracuje na zmeny? Pracovnú zmenu totiž absolvuje vo svoj pracovný deň v podstate každý zamestnanec. Zákonník práce má pod pracovnou zmenou na mysli časť z ustanoveného týždenného pracovného času, ktorú je zamestnanec povinný odpracovať v rámci 24 po sebe nasledujúcich hodín, vrátane povinných prestávok v práci. Aj zamestnanec, ktorý tak napríklad chodí do práce každý deň na 9:00 a odchádza o 17:30, absolvuje pracovnú zmenu.
Je dôležité rozlišovať pojmy
K výkonu práce na zmeny však u zamestnávateľa dochádza v prípade, že sa zamestnanci na jednom pracovisku striedajú podľa dopredu určeného rozvrhu a v priebehu určeného obdobia dňa alebo týždňa pracujú v rôznych časoch. To platí aj v prípade, že pri striedaní zamestnancov dochádza k súbežnému výkonu práce v nadväzujúcich zmenách.
Upozornenie: Ak by jeden zamestnanec chodil do práce stále v období medzi 6. a 14. hodinou a druhý zamestnanec vždy v období medzi 14. a 22. hodinou, nejde v ich prípade o prácu na zmeny. U oboch totiž nie je splnená podmienka toho, že sa im mení (strieda) ich pracovný čas.
Dvojzmenná, trojzmenná či nepretržitá prevádzka
Zmyslom celej práce na zmeny je fakt, že práca je vďaka striedaniu síl zamestnancov vykonávaná po dlhší pracovný čas než u bežného spôsobu pracovnej doby. Z toho prirodzenie plynie, že zamestnanec, podľa toho, ktorá zmena mu „pripadne“, môže vykonávať prácu aj v neobvykle neskorých nočných či skorých ranných hodinách.
Pre rozdelenie jednotlivých fáz zmenového režimu pozná zákonník práce tri druhy zmien. Rannú, odpoludňajšiu a nočnú zmenu. Ranná zmena musí prevažnou časťou spadať medzi 6. až 14. hodinu, odpoludňajšia medzi 14. až. 22. hodinu a nočná zmena medzi 22. až 6. hodinu.
Na základe tohto rozdelenia tak do úvahy prichádza zorganizovanie zmien buď vo forme dvojzmennej alebo trojzmennej prevádzky. Dvojzmenná prevádzka obvykle zahŕňa rozvrhnutie zamestnancov do rannej a odpoludňajšej pracovnej zmeny, trojzmenná prevádzka zahŕňa všetky typy zmien.
Rozvrhnutie pracovného režimu medzi dve či tri zmeny má veľký význam z hľadiska pracovného času, ktorý zamestnanci v zmenovom režime môžu vykonávať. Zamestnanec, ktorý pracuje striedavo v oboch zmenách dvojzmennej prevádzky má totiž týždenný pracovný čas obmedzený na 38 a ¾ hodiny týždenne a zamestnanec pracujúci vo všetkých zmenách trojzmennej prevádzky na 37 a ½ hodiny týždenne.
Zvláštnou formou zmenovej prevádzky je nepretržitý pracovný režim. Ide o takú formu prevádzky, v ktorej je pracovná činnosť vykonávaná súvislo po všetky dni v týždni. Nepretržitý pracovný režim je obvykle vykonávaný vo forme nepretržite sa opakujúcej prevádzky v cykle troch zmien.
Ako prácu na zmeny stanoviť?
Zamestnanec musí byť o tom, kedy má na akú zmenu nastúpiť, informovaný zo strany zamestnávateľa istý čas vopred. Obvykle sa tak deje prostredníctvom rozpisu zmien. Tento rozpis musí byť zamestnancovi oznámený najmenej týždeň vopred, a musí byť platný minimálne na týždeň.
Pri rozvrhnutí zmien konkrétneho zamestnanca pritom zamestnávateľ musí mať na pamäti, žedĺžka jednej zmeny nesmie ani pri nerovnomernom pracovnom čase presiahnuť počas akéhokoľvek 24 hodinového časového úseku 12 hodín a medzi každými dvoma zmenami musí mať zamestnanec nepretržitý odpočinok aspoň 12 hodín. Vo výnimočných prípadoch je ho možné skrátiť na 8 hodín s povinnosťou poskytnúť náhradné voľno do 30 dní od takéhoto skrátenia odpočinku.
Zároveň by zamestnávateľ nemal začiatky a konce jednotlivých pracovných zmien stanovovať podľa ľubovôle. Ranná zmena by zásadne nemala začínať pred 6. hodinou a odpoludňajšia zmena končiť po 22. hodine. Odlišné rozloženie zmien musí byť zamestnávateľ schopný inšpektorátu práce vysvetliť prevádzkovými potrebami či iným závažným dôvodom.
V prípade rozvrhu nočných zmien nie je možné zamestnanca bez jeho písomného súhlasu zaradiť na nočné zmeny v dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch. U prevádzky s nočnými zmenami si zároveň zamestnávateľ musí uvedomovať, že za začiatok dňa pracovného pokoja je považovaný až okamih nástupu nasledujúcej rannej zmeny. To má veľký vplyv na príplatky zamestnancov za prácu cez sviatok.
Príklad: V prípade nočnej zmeny zo 16. na 17. novembra (štátny sviatok), ktorá trvá od 22. do 6. hodiny, nemajú jej zamestnanci nárok na príplatok za prácu cez sviatok. Deň pracovného pokoja totiž pre tohto zamestnávateľa začína až 17. novembra o 6. hodine, kedy nastupuje ranná zmena. Avšak zamestnanci nočnej zmeny pracujúci zo 17. na 18. novembra medzi 22. a 6. hodinou majú nárok na príplatok za prácu cez sviatok počas celej zmeny.
Pozor na rozdiely medzi nočnou zmenu a prácou v noci
V prípade trojzmennej a hlavne nepretržitej prevádzky je zamestnancami niektorej zo zmien vykonávaná práca v noci. S prácou v týchto hodinách, teda medzi 22. a 6. hodinou, je pritom na strane zamestnávateľa spojených množstvo obmedzení.
Nočná práca je definovaná nezávisle na nočnej zmene. Je preto nutné si dať pozor na to, že aj zamestnanec pracujúci v rannej či odpoludňajšej zmene môže vykonávať prácu v noci.
Zamestnanec pracujúci v noci je pritom taký zamestnanec, ktorý pracuje v noci minimálne v rozsahu troch po sebe nasledujúcich hodín alebo sa u neho predpokladá, že za rok odpracuje v noci aspoň päťsto hodín.
Bez ohľadu na to, či je takýto zamestnanec súčasťou nočnej zmeny alebo nie, je nutné dbať na to, aby si zamestnávateľ splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zaradenia zamestnanca na nočnú prácu, ako sú: nutnosť preventívneho a priebežného posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, vybavenie pracoviska prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci, obmedzenie priemernej dĺžky pracovnej zmeny na najviac 8 hodín za obdobie každých štyroch mesiacov, a samozrejme poskytnutie príplatku v minimálnej výške 20% minimálnej mzdy za každú hodinu nočnej práce.
Dôležité predpisy, ktoré upravujú problematiku práce na zmeny
- Zákon č. 311/2001 Z.z., zákonník práce
