Od roku 2016 by malo nastať v správe daní niekoľko zmien, a to najmä v prípade podávania dodatočných daňových priznaní a ukladania pokút.
Podanie dodatočného daňového priznania po začatí daňovej kontroly
Podľa právneho stavu účinného v súčasnosti podnikateľ nemôže podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola. Presnejšie ide o obdobie odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, prípadne, ak vyrubovacie konanie nezačne, do dňa ukončenia daňovej kontroly.
Návrh novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) by mal umožniť podnikateľom podať daňové priznanie aj po začatí daňovej kontroly. Po začatí daňovej kontroly by podnikatelia mali mať 15 dňovú lehotu na podanie dodatočného daňového priznania. Uvoľnenie podmienok podávania dodatočného daňového priznania má podnikateľov motivovať k úprave daňovej povinnosti alebo uplatneného nároku, a to prostredníctvom zníženej sadzby pokuty.
Úprava sankcií v prípade zistenia rozdielu
Výška pokuty by mala závisieť od spôsobu, akým došlo k zvýšeniu daňovej povinnosti alebo zníženiu príslušného nároku (napr. nadmerný odpočet, daňový bonus) a od doby, ktorá uplynula od pôvodnej splatnosti dane, resp. odo dňa uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ktorým bol príslušný nárok uplatnený. Dodatočné vyrubenie dane alebo zníženie nároku, ktoré nastane neskôr, by malo viesť k vyššej pokute ako to, ktoré nastane skôr. Inými slovami, čím neskôr daňový úrad odhalí nesprávnosti alebo podnikateľ podá dodatočné daňové priznanie sám, tým vyššia bude výška pokuty, a naopak. Podľa navrhovaného nového systému ukladania pokút, jedným z kritérií, ktoré určujú výšku pokuty, je doba, ktorá uplynie odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do dňa právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.
Ak je výsledkom daňovej kontroly zistenie rozdielu, výška pokuty by sa mala určiť ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy zisteného rozdielu. Ak by trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10 %, mala by sa uložiť pokuta vo výške 10 % zo sumy zisteného rozdielu. Ide o kategóriu pokút s najvyššou sadzbou.
Ak by podnikateľ podal dodatočné daňové priznanie do 15 dní od začatia (alebo rozšírenia) daňovej kontroly, výška pokuty by sa mala určiť ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB ročne zo sumy priznaného rozdielu. Ak by dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 7 %, mala by sa uložiť pokuta vo výške 7 % zo sumy priznaného rozdielu. Ide o kategóriu pokút so stredne vysokou sadzbou.
Ak by podnikateľ podal dodatočné daňové priznanie pred začatím daňovej kontroly, pokuta by mala byť vo výške základnej úrokovej sadzby ECB ročne zo sumy priznaného rozdielu. Ak by dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 3 %, mala by sa uložiť pokuta vo výške 3 % zo sumy zisteného rozdielu. Ide o kategóriu pokút s najnižšou sadzbou.
Je zrejmé, že faktor času by sa mal odraziť vo výške pokuty. Pokuta by sa mala počítať za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do dňa právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. V návrhu sa taktiež ustanovuje minimálna a maximálna suma pokuty. Pokuta sa určí najmenej vo výške 1 % z vyrubenej sumy, zároveň pokuta nemôže byť vyššia ako vyrubená suma.
Úhrnná pokuta
Podnikateľom, ktorí sa dopustia viac ako jedného správneho deliktu, by mohla byť uložená len jedna pokuta – úhrnná pokuta. Úhrnná pokuta by sa mala vzťahovať na správne delikty uvedené v:
- zákone o správe daní,
- zákone č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o účtovníctve),
- zákone č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o dani z príjmov),
- zákone č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja),
- zákone č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) a
- zákone č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o používaní elektronickej registračne pokladnice).
Pri ukladaní úhrnnej pokuty by mali platiť nasledujúce pravidlá:
- výšku pokuty možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia – ide o prípady, kedy má pokuta stanovenú dolnú a hornú hranicu (napr. od 60 eur do 20 000 eur) alebo hornú hranicu (napr. do 1 000 000 eur, najviac 100 000 eur, do výšky 10 000 eur, do výšky 1,3 % zo sumy);
- uloženie úhrnnej pokuty bude účelné a možné – uloženie úhrnnej pokuty naplní sledovaný účel (napr. v rámci jednej daňovej kontroly bolo zistených niekoľko správnych deliktov) a správca dane mal faktickú a právnu možnosť uložiť pokutu;
- úhrnnú pokutu uloží správca dane, ktorý správne delikty zistil;
- úhrnná pokuta sa uloží podľa ustanovenia o správnom delikte s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty – ak dôjde k zisteniu viacerých správnych deliktov s rovnakou hornou hranicou sadzby pokuty, použije sa len jedno ustanovenie;
- úhrnná pokuta bude najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa podnikateľ dopustil (resp. ktoré boli zistené);
- úhrnnú pokutu možno uložiť len za viaceré správne delikty v rámci jedného zákona – ide o prípady, kedy sa podnikateľ dopustí viacerých správnych deliktov, avšak v rámci jedného zákona sa dopustí len jedného správneho deliktu (napr. ak sa podnikateľ dopustí jedného správneho deliktu podľa zákona o účtovníctve a jedného správneho deliktu podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, úhrnnú pokutu by nemalo byť možné uložiť; 2 správne delikty 2 rôzne zákony).
Prechodné ustanovenia k zmenám v oblasti pokút
Navrhované zmeny výpočtu pokút v prípadoch zistenia rozdielu daňovou kontrolou alebo priznaním rozdielu podaním dodatočného daňového priznania a nový postup pri ukladaní úhrnnej pokuty by sa mali použiť, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty (resp. pokút) nastane 1. januára 2016 a neskôr. Ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty (resp. pokút) nastane do 31. decembra 2015, navrhované zmeny v oblasti pokút by sa mali použiť v prípade, ak je to pre podnikateľa priaznivejšie.
Zverejňovanie zoznamov
Zoznam daňových dlžníkov by malo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) zverejňovať mesačne (podľa stavu k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca). Zoznam daňových dlžníkov by mal byť zverejnený (aktualizovaný) do 10 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca a mal by sa nachádzať na internetovej stránke finančného riaditeľstva.
Návrhom sa zvyšuje intenzita aktualizácií zoznamu daňových dlžníkov a odstraňujú sa limity daňových nedoplatkov. V súčasnosti sa na zoznam daňových dlžníkov dostane fyzická osoba, ktorej úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 17 000 eur a právnická osoba, ktorej úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 000 eur. Úprava zoznamov, ktoré môžu zverejňovať obce, by mala zostať bez zmeny.
V nadväznosti na zámer Ministerstva financií Slovenskej republiky v návrhu novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, na základe ktorého by mali podnikatelia mať, po splnení podmienok, možnosť rozhodnúť sa pre uplatňovanie DPH na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, by malo finančné riaditeľstvo na svojej internetovej stránke zverejňovať zoznam podnikateľov, ktorí oznámili začatie a skončenie uplatňovania DPH na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby.
V prípade fyzickej osoby by mal zoznam obsahovať jej meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu. Ak ide o právnickú osobu, v zozname by malo byť zverejnené jej obchodné meno alebo názov, sídlo, IČ DPH, dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy.
Zmena lehoty na vrátenie osvedčenia o registrácii
V súčasnosti je podnikateľ povinný vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie. Nakoľko proti rozhodnutiu o zrušení registrácie možno podať odvolanie, lehota pre vrátenie osvedčenia o registrácii by mala začať plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie.
Mäkšie podmienky pre elektronické podania bez predpísanej formy
Ak podnikatelia, ktorí sú povinní komunikovať so správcom dane elektronickými prostriedkami, nedoručia podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane (daňovým úradom), mali by byť vyzvaní na správne doručenie podania. Z návrhu novely zákona o správe daní vyplýva, že správca dane by mal podnikateľov vyzývať na správe doručenie podania len v prípadoch, ak podanie nemá ustanovenú predpísanú formu.
Ak je jediným nedostatkom nesprávny spôsob podania (t. j. podanie malo byť podané elektronicky, avšak podnikateľ ho podal v listinnej podobe a zároveň podanie iné nedostatky nemalo) a podnikateľ doručí podanie elektronickými prostriedkami, malo by sa považovať za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak podnikateľ výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, podanie by sa malo považovať za nepodané a táto skutočnosť by mala byť podnikateľovi oznámená.
Podania s predpísanou formou sú napríklad daňové priznanie, súhrnný výkaz alebo kontrolný výkaz. Na podanie, ktoré má predpísanú formu, doručené inak ako elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane (daňovým úradom), by sa nemalo prihliadať.
Aj v roku 2019 parlament schválil zmeny v zákone o správe daní, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2020. Viac o novele daňového poriadku sa dočítate v článku Novela (zmeny) daňového poriadku od roku 2020.
