Ak firma zmení sídlo do zahraničia alebo presunie majetok mimo územia SR, bude podliehať zdaneniu pri odchode. Ako má zdanenie pri odchode od roku 2018 prebiehať?
Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sa bude zdaňovať presun majetku alebo podnikateľskej činnosti zo Slovenskej republiky do zahraničia (t. j. odchod zo SR). Do zákona o dani z príjmov sa preberajú pravidlá zdaňovania určené smernicou Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „smernica EÚ“). Prioritou súčasnej politiky je zabezpečiť, aby sa daň platila tam, kde sa zisky a hodnota vytvárajú.
Kedy sa platí daň pri odchode (exit taxation) od roku 2018
Zdaňovanie pri odchode (exit taxation) znamená , že z určitej sumy odvedie daňovník v Slovenskej republike daň z príjmov, ak presunie:
- majetok z územia SR do zahraničia,
- sídlo alebo miesto skutočného vedenia (t. j. daňovú rezidenciu) z územia SR do zahraničia a
- podnikateľskú činnosť alebo jej časť z územia SR do zahraničia.
Zdanenie sa bude týkať len právnických osôb, ktoré majú v SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, a zahraničných právnických osôb, ktoré podnikajú (t. j. dosahujú zdaniteľné príjmy) v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne. Zároveň musí byť splnená podmienka, že v dôsledku presunu stráca SR právo na zdanenie presúvaného majetku, t. j. majetok (resp. záväzky) ktoré zostanú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR (generujú v SR zisk) nebudú pri odchode zdaňované.
Deň presunu môže byť rôzny a môže súvisieť s rôznymi skutočnosťami, napr. za deň presunu majetku sa môže považovať deň, kedy sa daňovník (napr. s.r.o. so sídlom v SR) rozhodne priradiť majetok stálej prevádzkarni v zahraničí (napr. v ČR) alebo deň, kedy nastane fyzický presun majetku z územia SR do zahraničia (napr. zo SR do Rakúska).
Kedy sa neplatí daň pri odchode (exit taxation) od roku 2018
Zdaňovanie pri odchode (exit taxation) sa neuplatní v prípade presunu majetku, ak je presun uskutočnený z nasledujúcich dôvodov:
- financovanie cenných papierov,
- poskytnutie majetku ako zábezpeky (kolaterál),
- splnenie prudenciálnych kapitálových požiadaviek (napr. banky),
- riadenie likvidity.
Zároveň musí ísť o dočasný (krátkodobý) presun majetku do zahraničia. Pod hrozbou vyrubenia dane bude platiť podmienka, že návrat presunutého majetku na územie Slovenskej republiky sa musí uskutočniť do 12 mesiacov od presunu do zahraničia.
Ak nedôjde k spätnému presunutiu na územie SR, daňovník bude povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu majetku do zahraničia. V tomto prípade sa uplatní postup ako pri zdanení majetku pri odchode.
Z čoho a v akej výške sa platí daň pri odchode (exit taxation)
Pri vyčíslení základu dane, t. j. sumy, z ktorej sa vypočíta daň, sa uplatní fikcia predaja. Spôsob výpočtu, v tomto prípade osobitného základu dane, závisí od okolností presunu majetku, pričom základný princíp výpočtu je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka: Spôsob výpočtu osobitného základu dane v prípade zdaňovania pri odchode (exit taxation)
| presun majetku z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí | rozdiel medzi reálnou hodnotou presunutého majetku v čase odchodu a daňovými výdavkami a hodnotou zásob v zdaňovacom období |
| presun majetku stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa na území SR do ústredia v zahraničí | |
| presun majetku stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí | |
| zmena daňovej rezidencie z územia SR do zahraničia | reálna hodnota prevedeného majetku a záväzkov v čase odchodu |
| presun činností alebo ich časti vykonávaných stálou prevádzkarňou na území SR do zahraničia | |
| presun činnosti alebo ich časti vykonávaných daňovým rezidentom SR na území SR do zahraničia |
Celková suma na zdanenie pri odchode nesmie dosiahnuť zápornú hodnotu, t. j. z celkového zdanenia pri odchode nemôže byť vykázaná daňová strata.
Daňové priznanie a platenie dane pri odchode (exit taxation)
Zdaňovanie obdobie, t. j. obdobie, za ktoré má daňovník povinnosť podať daňové priznanie, závisí od skutočnosti, či daňovníkovi pri zmene sídla alebo zmene miesta skutočného vedenia ostáva v SR stála prevádzkareň.
V prípade, ak v SR stála prevádzkareň nevznikne, zdaňovacie obdobie skončí dňom predchádzajúcemu dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo k zmene skutočného vedenia. V prípade, ak v SR stála prevádzkareň vznikne, zdaňovacie obdobie sa končí dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia (napr. 31.12. kalendárneho roka).
Daňovník môže daň zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania, alebo môže v daňovom priznaní požiadať daňový úrad o zaplatenie dane v splátkach, nakoľko ide o daň z nerealizovaných ziskov.
Pri žiadaní o splátkový kalendár daňový úrad vydá rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach, pričom proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. V tomto rozhodnutí uvedie výšku splátok a dátum ich splatnosti, pričom splátky musia byť rozvrhnuté na päť rokov.
Pri žiadaní o zaplatenie dane v splátkach sa v tomto prípade nepredkladá daňovému úradu analýza o finančnej a ekonomickej situácii, avšak daňový úrad povolí platenie dane v splátkach len v prípadoch, ak daňovník presúva majetok, podnikateľskú činnosť (príp. jej časť) alebo svoje sídlo do štátu, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok. Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej splátky, najmenej 10 % p. a.
Ak suma dane presiahne 3 000 € a daňový úrad preukáže riziko, že daň nebude prostredníctvom splátok splatená, môže zabezpečiť dlžnú sumu napr. záložným právom.
