Základným a najvýznamnejším krokom pri začatí podnikania je získať oprávnenie, osvedčenie alebo iné povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, pričom si musia prirodzene plniť aj ostatné, s podnikaním súvisiace povinnosti, ktoré im (podnikateľom) vyplývajú z osobitných zákonov. Čo sa považuje za podnikanie a kedy môže ísť naopak o neoprávnené podnikanie si prečítajte v nasledovnom článku.
Podnikanie podľa slovenskej právnej úpravy
Podnikanie upravuje všeobecne zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník) ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obchodný zákonník definuje všeobecné znaky podnikania. Ak osobou vykonávaná činnosť napĺňa všetky uvedené znaky, táto osoba sa považuje za podnikateľa, ktorého povinnosťou je mať príslušné oprávnenie. Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:
- osoba (fyzická i právnická) zapísaná v obchodnom registri,
- osoba (fyzická i právnická), ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
- osoba (fyzická i právnická), ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Obchodný zákonník vymedzuje podnikanie všeobecne. Súvisiace právne predpisy sú špeciálnymi zákonmi, ktoré danú činnosť, teda podmienky získania osvedčenia, oprávnenia prípadne licencie a podmienky rozsahu jej vykonávania upravujú precíznejšie. Osobitnými právnymi predpismi sú napríklad:
- zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), ktorý upravuje podnikanie na základe živnostenského oprávnenia,
- zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súkromnom podnikaní občanov“), ktorý upravuje podnikanie samostatne hospodáriacich roľníkov,
- iné ďalšie zákony, ktoré upravujú podnikanie napríklad advokátov, audítorov alebo daňových poradcov.
Veľmi frekventovanou formou podnikania je ohlásenie živnosti. Živnostenský zákon definuje živnostenské podnikanie (živnosť) ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Definícia podnikania je v porovnaní s definíciou podľa Obchodného zákonníka precíznejšia, pretože živnosť (ako konkrétny druh podnikania) sa spravuje primárne ustanoveniami živnostenského zákona. Naviac, pri podnikaní na základe živnostenského oprávnenia je nutné zohľadňovať aj rozsah, a to rozsah jednotlivých predmetov podnikania s prihliadnutím na ustanovenia živnostenského zákona, podľa ktorých je možné v zákonom určenom rozsahu vykonávať aj inú činnosť.
Neoprávnené živnostenské podnikanie
Kedy sa môže stať, že subjekt podniká neoprávnene? Neoprávnené podnikanie v súvislosti so živnostenským podnikaním má niekoľko foriem. Pri živnostenskom podnikaní neoprávnene podniká ten, kto:
- nie je oprávnený podnikať podľa živnostenského zákona – nemá vydané živnostenské oprávnenie,
- prekročil rozsah živnostenského oprávnenia,
- prekročil rozsah poskytovaných služieb pri prenájme nehnuteľností a neohlásil živnosť.
Podnikať nie je oprávnená ani osoba, ktorá pozastavila prevádzkovanie živnosti (prerušila živnosť).
Práve sústavnosť je kľúčovým znakom, podľa ktorého sa posudzuje činnosť ako podnikanie a teda potreba ohlásiť prevádzkovanie živnosti. Činnosť je vykonávaná sústavne, ak je vykonávaná opakovane alebo so zámerom jej opakovaného vykonávania. Živnosťou nie je činnosť, ktorá je vykonávaná jednorazovo alebo sporadicky, resp. občas. V zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. 5. 2012 (ešte podľa starého Trestného zákona) možno za sústavnú činnosť považovať aj činnosť jednorazového charakteru (jednu akciu) vykonávanú dlhší čas (viac ako 6 mesiacov) s veľkým rozsahom a objemom podnikania – získania príjmov. Ak na určitú jednorazovú činnosť je potrebná dlhšia doba a teda ide o rozsiahlejšiu činnosť aj čo objemu, môže byť posudzovaná ako živnosť. Je však vhodné informovať a poradiť sa ešte pred začatím vykonávania činnosti na živnostenskom úrade, ak existujú pochybnosti, respektíve neistoty v posúdení, či ide o sústavne vykonávanú činnosť.
Za sústavné činnosti sa pre účely živnostenského zákona považujú aj činnosti vykonávané sezónne. V tomto prípade, aj keď je činnosť vykonávaná jednorazovo alebo len časť roka, je dôležitý zámer vykonávať ich opakovane. Typické situácie uvádzame v nasledovných v príkladoch.
Príklad: Fyzická osoba predáva pred Vianocami kaprov a iné ryby, prípadne predáva alebo prenajíma vianočné stromčeky alebo výzdobu. Aj keď túto činnosť vykonáva len pár týždňov musí mať vydané živnostenské oprávnenie, inak podniká „načierno“ a môže byť sankcionovaná.
Príklad: Právnická osoba prevádzkuje športové zariadenie – lyžiarsky vlek. Aj v prípade, že lyžiarsky vlek nie je prevádzkovaný celý rok sústavne, je zrejmé, že prevádzkovateľ zamýšľa vlek prevádzkovať aj budúci rok a preto musí mať vydané živnostenské oprávnenie, inak by podnikal neoprávnene.
O podobnú situáciu ide aj v prípade prevádzkovania tenisových kurtov, ktoré v zime nie sú v prevádzke. Prípadne zmrzlinových stánkov alebo bufetov s občerstvením na kúpaliskách, prípadne v spomínaných lyžiarskych strediskách.
Príklad: Fyzická osoba vlastní poľnohospodársky stroj – kombajn. Svoje služby poskytuje len v čase žatvy (niekoľko mesiacov). Ide o ďalší príklad, kedy je táto činnosť vykonávaná s úmyslom získania príjmov nielen v jednom roku, ale aj v ďalších rokoch. Fyzická osoba je povinná ohlásiť živnosť, inak by sa dopustila neoprávneného podnikania.
Počas podnikania (prevádzkovania živnosti) je potrebné klásť zvýšenú pozornosť na to, aké činnosti podnikateľ vyfakturuje. Najmä zruční živnostníci, ktorí vykonávajú remeselné živnosti sa môžu dopustiť (často nevedome) neoprávneného podnikania.
Príklad: Pri stavebných úpravách potrebuje murár urobiť zásahy do elektroinštalácie (rozvodov). Ak nemá zapísaný predmet podnikania, ktorý zahŕňa inštaláciu/úpravu elektrických rozvodov v živnostenskom registri alebo obchodnom registri dopustil sa neoprávneného podnikania a môže byť sankcionovaný.
Internetový predaj, bazáre, inzercie a aukcie – kedy je potrebné ohlásiť živnosť?
Príležitostný predaj vecí, ktoré sú nazvyš, prostredníctvom inzercie (v súčasnosti najčastejšie cez internetový inzertný server) nie je podnikaním. Je to činnosť náhodná a hlavný úmysel nie je dosiahnuť z predaja zisk. Ak osoba niečo nepotrebuje a chce to predať, nie je potrebné ohlasovať živnosť na živnostenskom úrade v dôsledku predaja. Nákup vecí (tovaru) alebo domáca výroba vecí (výrobkov) vykonávaná opakovane a následný predaj prostredníctvom internetovej inzercie alebo aukcie už spĺňa znaky živnosti a osoba, ktorá takéto činnosti vykonáva je povinná ohlásiť jej prevádzkovanie na príslušnom obvodnom (okresnom) úrade – odbor živnostenského podnikania, z čoho jej vznikajú aj ďalšie povinnosti, najmä daňovo-odvodové. Predaj uvedeným spôsobom bez živnostenského oprávnenia je neoprávneným podnikaním.
Ako ohlásiť živnosť si môžete prečítať v článku Založenie živnosti.
Na poskytovanie ubytovania nemusíte potrebovať živnostenské oprávnenie
V zmysle živnostenského zákona nie je v prípade prenájmu nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov potrebné ohlásiť živnosť, ak sú v súvislosti s prenájmom poskytované len základné služby. Pojem základné služby nie je v živnostenskom zákone definovaný, preto je potrebné vychádzať zo zvyklostí (praxe). Podľa zoznamu odporúčaných označení voľných živností a ich bližšieho vymedzenia, ktorý je dostupný na internetovej stránke Ministerstva vnútra SR, k základným službám patria napríklad: dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, elektrickej energie, plynu, odvoz tuhého komunálneho odpadu, odvod odpadovej vody alebo odvod splaškov, kominárske služby, upratovanie spoločných priestorov a pod. Aj v tomto prípade je vhodné informovať sa na živnostenskom úrade ešte pred začiatkom prenájmu.
Príklad: Ak by súčasťou nájomnej zmluvy bolo poskytovanie upratovacích prác priestorov pre ubytovaných, ide o službu nad rámec základných služieb. V tomto prípade by sa prenajímateľ dopustil neoprávneného podnikania, ak by neohlásil prevádzkovanie živnosti.
Ak prenájom nehnuteľností zahŕňa aj doplnkové služby, možno týmto spôsobom podnikať len na základe živnostenského oprávnenia.
Prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch bez živnostenského oprávnenia nemusí byť neoprávneným podnikaním
Živnostenské oprávnenie je potrebné na prenájom garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá len v prípade, ak
- sa v súvislosti s prenájmom poskytujú aj iné ako základné služby (napr. umývanie, stráženie),
- tieto nehnuteľnosti slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.
Ak sa prenájom garáží alebo odstavných plôch prevádzkuje na základe živnostenského oprávnenia, môže prevádzkovateľ (živnostník) predávať za podmienok ustanovených osobitnými predpismi pohonné látky, mastivá a súčasti výzbroje a výstroje pre vozidlá. V tomto prípade živnostenský zákon umožňuje mierne prekročiť rozsah predmetu podnikania, pričom ale vyžaduje zachovanie povahy živnosti. To znamená, že predaj uvedených tovarov má len doplnkový charakter vo vzťahu k hlavnému predmetu podnikania. Obdobné podmienky platia aj pre podnikateľa, ktorý prevádzkuje opravy motorových vozidiel. Doplnkovým predajom uvedených tovarov sa nedopúšťajú neoprávneného podnikania v predmete maloobchodu.
Podnikatelia poskytujúci služby (vrátene prenajímateľov garáží a odstavných plôch a opravárov motorových vozidiel) môžu poskytovať aj malé občerstvenie. Malým občerstvením sa rozumie predaj nealkoholických nápojov (káva, čaj, limonády), ak sú určené na priamu konzumáciu na mieste. Aj tieto doplnkové služby musia byť poskytované primerane vo vzťahu k hlavnej živnosti. Predávanie napr. limonád vo väčšom rozsahu bez živnostenského oprávnenia sa už posudzuje ako neoprávnené podnikanie.
Predaj prebytkov z vlastnej záhrady alebo chovu alebo lesných plodín
Živnostenský zákon prísne určuje, čo sa nepovažuje za živnostenské podnikanie. Nie je ním predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín. Predaj uvedených výrobkov nie je živnosťou ani v prípade, ak sa vykonáva sústavne, resp. opakovane. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tejto výnimky, na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú:
- na prenajatom mieste na trhovisku alebo tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku,
- v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku,
sa vzťahuje zákon o súkromnom podnikaní občanov, ktorý upravuje podnikanie samostatne hospodáriaceho roľníka. Ak je nevyhnutné dlhšie časové obdobie na predaj uvedených výrobkov, v tom prípade sa nepredpokladá drobná pestovateľská a chovateľská činnosť. Iným príkladom môže byť prípadný nákup a následný predaj uvedených výrobkov, ktorý je živnostenským podnikaním v rozsahu obchodných živností (maloobchod, prípadne veľkoobchod). Podnikateľ, ktorý neohlási vykonávanie poľnohospodárskej výroby podniká neoprávnene a môže byť potrestaný.
