Nové nariadenie navrhuje skrátiť lehotu úhrady záväzkov na 30 dní aj zaviesť automatické úroky z omeškania. Aké sú výnimky a ako sa k návrhu postavilo Slovensko?
Neuhradené faktúry sú problém, svoje peniaze nedostáva včas ani polovica firiem v EÚ
Každý rok sa v EÚ vystaví približne 18 miliárd faktúr, čo je viac ako 500 za sekundu. Tovar a služby sú často dodávané na základe odložených platieb, kedy dodávateľ poskytne klientovi platobnú lehotu na zaplatenie faktúry po dodaní tovaru alebo poskytnutí služby dohodnutej v zmluve.
Mnohé platby v obchodných transakciách medzi firmami alebo medzi firmami a orgánmi verejnej moci sa ale uskutočňujú neskôr, ako je dohodnuté vo faktúre či ustanovené vo všeobecných obchodných podmienkach/v zákone. A hoci už viac ako desať rokov je platná smernica o oneskorených platbách, ktorej cieľom je chrániť európske podniky (najmä malé a stredné (MSP)) pred oneskorenými platbami a zlepšiť ich konkurencieschopnosť, ako sa uvádza na stránke cezhraničnej obchodnej siete Enterprise Europe Network, len 40 % firiem v EÚ dostáva platby od svojich odberateľov načas, v maximálnej lehote podľa smernice.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo firmy meškajú s platbami, je nerovnováha v postavení medzi veľkými odberateľmi a menšími dodávateľmi. Veľké firmy majú silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, a tak si často diktujú podmienky – napríklad si určia dlhšie lehoty splatnosti alebo jednoducho platia neskôr než sa dohodli. Menšie firmy s tým neraz musia súhlasiť, pretože nechcú riskovať stratu zákazky. Pre odberateľov je to výhodné – meškanie s platbami ich nič nestojí a v podstate si tak bezplatne „požičiavajú“ peniaze. Na druhej strane však oneskorené platby spôsobujú dodávateľom vážne problémy.
Keď firmám neprídu peniaze načas, narúša to ich finančnú stabilitu – majú menej peňazí k dispozícii na bežné fungovanie, čo sťažuje plánovanie a spôsobuje výpadky v cash flow. Podľa Európskej komisie to znižuje ich konkurencieschopnosť, brzdí produktivitu, zvyšuje riziko prepúšťania zamestnancov a v horších prípadoch môže viesť až k platobnej neschopnosti či bankrotu. Najviac trpia malé a stredné podniky, ktoré sa spoliehajú na pravidelný prísun hotovosti a nemajú také rezervy ako môžu mať väčšie firmy. Oneskorené platby sú preto pre mnohé existenčným problémom.
Revízia smernice o oneskorených platbách rieši tieto nedostatky s cieľom zlepšiť platobnú disciplínu všetkých dotknutých subjektov (orgánov verejnej moci, veľkých spoločností a MSP) a chrániť firmy pred negatívnymi účinkami oneskorených platieb v obchodných transakciách.
Zmeny podľa prvotného návrhu legislatívy o oneskorených platbách
Prvou zásadnou zmenou v návrhu Komisie je to, že z pôvodnej smernice sa stane nariadenie, čo znamená, že členské štáty nebudú musieť premietnuť európsku legislatívu do svojich domácich právnych predpisov, ale schválené znenie nariadenia bude priamo účinné pre všetky členské štáty a všade sa bude musieť uplatňovať rovnako odo dňa jeho účinnosti.
Navrhované nariadenie sa má predovšetkým vzťahovať na platby uskutočnené v rámci transakcií medzi podnikmi navzájom alebo medzi firmami a orgánmi verejnej moci. Podľa návrhu Komisie by sa nariadenie nemalo vzťahovať na:
- platby za transakcie so spotrebiteľmi,
- platby uskutočnené ako náhrada škôd vrátane platieb od poisťovní,
- platby vyplývajúce zo záväzkov, ktoré možno zrušiť, odložiť alebo odpustiť v rámci alebo v súvislosti s konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním.
Najzásadnejšou zmenou, ktorú pôvodný návrh obsahuje, je obmedzenie platobnej lehoty za faktúru na maximálne 30 dní. Aktuálna zákonná lehota je 60 dní, ak to nie je dohodnuté medzi zmluvnými stranami inak. Nariadenie jednoducho nedovoľuje prekročiť 30-dňovú lehotu, ani keby sa obe zmluvné strany dohodli na dlhšej splatnosti. Jediné, čo nariadenie umožňuje, je dohodnutie sa na kratšej splatnosti než 30 dní.
Dlžníci majú podľa návrhu automaticky platiť úroky z omeškania. Zmluvné strany sa pritom nesmú dohodnúť na vzdaní sa úrokov z omeškania. Úroky z omeškania sa budú účtovať vo výške 8 %. Úrok z omeškania vzniká od neskoršieho z dátumov prijatia faktúry a prijatia tovaru alebo služieb.
Okrem toho návrh nariadenia zahŕňa dodatočnú paušálnu náhradu (resp. pokutu) vo výške 50 eur za každú oneskorenú platbu. Návrh nariadenia tiež ruší akékoľvek výnimky v maximálnej lehote splatnosti 60 dní pre zdravotnú starostlivosť a orgány verejnej moci, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť.
Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Je dôležité povedať, že nariadenie ešte nenadobudlo svoju finálnu podobu. Návrh predstavila Európska komisia na jeseň 2023. Potom prebehlo hlasovanie o pozícii Európskeho parlamentu (EP), avšak krátko na to nasledovali voľby do Európskeho parlamentu 2024, čo procesy spomalilo. Aktuálne prebiehajú trialógy, teda rokovania medzi Radou, Komisiou a Europarlamentom.
Europoslanci požiadali upresniť, že nariadenie by sa nemalo vzťahovať na platby vyplývajúce z nákupov, predajov, dodávok, provízií alebo agentúrnych operácií prispievajúcich k výrobe kníh, ako aj na dodanie papiera a iného spotrebného materiálu určeného na tlač, viazanie alebo publikovanie kníh, kde sú platobné podmienky definované dohodou medzi dotknutými stranami.
EP tiež mierne zjemnil hlavné ustanovenie nariadenia. Navrhuje, aby v obchodných transakciách medzi podnikateľmi, ak je to výslovne dohodnuté v zmluve, mohla byť lehota splatnosti predĺžená až na 60 kalendárnych dní. Parlament upravil aj ustanovenia pri transakciách medzi podnikmi na nákup nízko obratového alebo sezónneho tovaru – v týchto prípadoch bude možné predĺžiť lehotu splatnosti až na 120 kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry alebo rovnocennej výzvy na zaplatenie dlžníkom za predpokladu, že dlžník dostal tovar.
Zároveň EP navrhol zakázať niektoré podmienky, ktoré sa zvyknúobjavovať v zmluvách medzi firmami. Ide najmä o také, ktoré znevýhodňujú dodávateľov a sťažujú im prístup k peniazom, ktoré im patria. Napríklad ide o:
- vylúčenie alebo obmedzenie práva veriteľa postúpiť úver tretím stranám na účely prístupu k finančným službám;
- stranám na účely prístupu k finančným službám;
- využiť exekučný platobný rozkaz vydaný súdom;
- znemožnenie alebo odloženie momentu odoslania faktúry dlžníkom;
- zákaz, vylúčenie alebo obmedzenie postúpenia pohľadávok príslušnej finančnej inštitúcii;
- používanie platobných prostriedkov, ktoré menia platobné podmienky.
Europoslanci tiež navrhli, aby Komisia zriadila stredisko pre sledovanie oneskorených platieb najneskôr do dátumu uplatňovania tohto nariadenia. Stredisko by malo monitorovať platby, ako aj príčiny oneskorených platieb v rámci Únie s cieľom zhromažďovať a zdieľať odborné znalosti, najlepšie postupy a identifikovať potenciálne škodlivé postupy, ako aj účinnosť orgánov presadzovania práva pri vykonávaní ich úloh. Stredisku by mala predsedať Komisia a malo by byť zložené zo zástupcov príslušných odborníkov a zainteresovaných strán.
Čo sa týka pokuty za omeškanie splatnosti faktúr (okrem automatických úrokov), europoslanci tento model mierne upravili. Pokuta 50 eur hrozí pri faktúrach v hodnote od jedného eura po 1 500 eur. Pri transakciách v hodnote od 1 501 do 15 000 eur bude pokuta 100 eur a za transakciu nad 15 000 eur zasa 150 eur.
| Hodnota transakcie | Pokuta za omeškanie |
|---|---|
| 1 – 1 500 eur | 50 eur |
| 1 501 – 15 000 eur | 100 eur |
| Viac ako 15 000 eur | 150 eur |
Skrátenie splatnosti faktúr môže firmám ušetriť čas aj peniaze
Včasné platby sú pre malé a stredné podniky najrýchlejším, najjednoduchším a najúčinnejším spôsobom, ako získať potrebné financie. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby sa peniaze dostali priamo do reálnej ekonomiky – teda k firmám a podnikateľom. Keď budú platby prichádzať načas, zlepší sa celkový tok peňazí v hospodárstve. Odhaduje sa, že za každý deň, o ktorý sa platba uskutoční skôr, sa peňažný tok zvýši v priemere o približne 0,9 %.
Vďaka včasnému plateniu firmy ušetria každý rok najmenej päť osobodní, ktoré v súčasnosti strácajú naháňaním dlžníkov, čo sa rovná 340,2 miliónom osobohodín alebo takmer 9 miliardám eur pre celé hospodárstvo EÚ.
Na druhej strane, zástupcovia podnikateľov vnímajú tento návrh skôr ako zasahujúci do zmluvnej slobody podnikateľských subjektov. „Podnikatelia by mali mať právo dohodnúť si podmienky obchodných transakcií podľa vlastných potrieb a vzťahov, nie byť striktne viazaní celoeurópskymi pravidlami, ktoré nereflektujú špecifické podmienky na národnej alebo odvetvovej úrovni,“ uvádza Petra Podhorcová, hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Takýto zásah RÚZ považuje za bezdôvodný, o prínose v podobe výrazného zníženia počtu oneskorených platieb pochybuje. „V praxi by to mohlo viesť k zvýšenej administratívnej záťaži pre podnikateľov, ktorí by sa museli prispôsobovať novým reguláciám, čo by nepochybne prinieslo ďalšie náklady a komplikácie, najmä pre menšie firmy,“ dodáva Podhorcová.
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik hodnotí aktuálne platnú smernicu pozitívne, pretože vytvára tlak na skracovanie lehôt splatnosti a pozitívne sa podľa neho prejavila vo verejnom aj súkromnom sektore faktickým skracovaním lehôt úhrad faktúr. „No, žiaľ, v niektorých sektoroch verejní dlžníci tieto lehoty nedodržiavajú, na Slovensku ide najmä o sektor zdravotníctva a stavebníctva,“ dodáva. Zavedenie 30-dňovej úhrady faktúr vidí účelné len vtedy, ak je dlžníkom verejný orgán. Na zložitú situáciu v B2G segmente upozorňuje aj Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu (SZZ). Podľa jej slov, v rámci verejných obstarávaní alebo dodávok pre subjekty štátnej a verejnej správy podniky čakajú na úhrady faktúr niekedy aj viac ako 180 dní (pol roka).
Povinnosť 30-dňovej splatnosti faktúr pre súkromné firmy teda zástupcovia podnikateľov vnímajú negatívne. Hovoria aj o znevýhodnení európskych dodávateľov. P. Kováčik v tejto zmene vidí jeden z dôvodov, ktorý môže viesť európskych podnikateľov k tomu, že začnú radšej nakupovať na iných ako európskych trhoch. „Vo výsledku by boli zasiahnutí európski dodávatelia a takýmto rozhodnutím by sme mohli poškodiť vnútorný európsky trh. Prísnejšie podmienky v súkromnom sektore v Európe by tak mohli, naopak, oslabiť konkurencieschopnosť európskych spoločností.“
P. Podhorcová za RÚZ upriamuje pozornosť na nástroje, ktoré môžu podnikatelia využiť na ochranu pred oneskorenými platbami, ako sú úroky z omeškania, pokuty či trestnoprávna ochrana v prípade závažných deliktov. „Dúfame, že tieto existujúce prostriedky sa využívajú efektívnejšie a nie je potrebné zavádzať nové, zbytočne komplexné pravidlá,“ uvádza. „Pokiaľ chýbajú nástroje na vymoženie dodržiavania lehoty splatnosti (teda, ak nefunguje právna vymožiteľnosť pohľadávok, čoho sme na Slovensku dlhodobo svedkami), sú regulácie len pekným rámom bez reálneho účinku,“ dodáva zasa M. Bellušová.
Schválenie nariadenia je otázne, proti sa postavilo aj Slovensko
Európsky parlament schválil svoju pozíciu v apríli 2024. Za hlasovalo 459 europoslancov. Proti bolo 96 a zdržalo sa 54 europoslancov. Vtedajší slovenskí europoslanci hlasovali nasledovne:
| Hlasovanie | Meno europoslankyne/europoslanca |
|---|---|
| Za | |
| Proti | |
| Nehlasoval |
Jediný slovenský zástupca v EP, ktorý hlasoval proti tomuto návrhu bol poslanec Eugen Jurzyca (SAS). Nesúhlasil s obmedzením zmluvnej slobody medzi firmami. Tvrdil, že návrhu chýbajú dôkladné analýzy dopadov a že tzv. obchodné úvery (t. j. dohodnuté platby po splatnosti) majú pre firmy často nižšie náklady a sú jedinou dostupnou formou financovania. Zdôraznil, že zneužívanie dominantného postavenia už riešia protimonopolné úrady a nevidí potrebu plošnej regulácie.
Naopak poslanci, ktorí návrh podporili, upozorňujú na výraznú nerovnováhu medzi veľkými klientmi a malými dodávateľmi, čo vedie k častým omeškaným platbám. Tvrdia, že najviac by z nových pravidiel profitovali mikropodniky a MSP. Návrh vnímajú ako potrebný krok k väčšej finančnej istote, posilneniu konkurencieschopnosti malých firiem a k zdravšiemu fungovaniu vnútorného trhu EÚ.
Na začiatku roka 2024 sa začali návrhu venovať aj pracovné skupiny v rámci Rady (tvoria ich diplomati členských štátov). Počas rokovaní sa ukázalo, že mnohé členské štáty nie sú presvedčené o potrebe nahradiť v súčasnosti existujúce pravidlá o oneskorených platbách. Išlo o 14 krajín, medzi ktorými bolo aj Slovensko.
Následne Komisia nedokázala vo svojom posúdení vplyvu, ani v odpovedi na otázky položené členskými štátmi preukázať, že politické rozhodnutia prijaté v jej návrhu boli vhodné na riešenie problému oneskorených platieb a na uspokojenie potrieb firiem. Preto členské štáty navrhli, aby Komisia svoj návrh stiahla, dopracovala a prípadne opäť predložila upravený. To sa však zatiaľ nestalo. Ako pre Podnikajte.sk uviedla M. Bellušová zo živnostenského zväzu, nová Európska komisia, ustanovená do funkcie na konci roku 2024, zatiaľ k ďalšiemu pokračovaniu legislatívneho procesu nepristúpila. „Je zrejmé, že pri prípadných zmenách sa nebude uvažovať o jednoduchej zmene zo 60 na 30 dní, ale že sa pristúpi k zavedeniu viacerých lehôt, podľa charakteru predávaného tovaru a služieb, podľa sektorov hospodárstva.“
Nateraz sa ale zdá, že návrh je v slepej uličke.
