Ak vás revolúcia zvaná Internet zachytila neskoro alebo mysleli ste si, že technologická zmena takého rozsahu, ako bol Internet, už nenastane – čítajte ďalej, lebo je tu blockchain, aby vás presvedčil o opaku.
Hneď na začiatok uveďme, že slovo “blockchain” (čítaj: blokčejn) prekladať nebudeme. Je to ako “internet”. Ani to sa nikdy a nikto (možno) nepokúsil preložiť do slovenčiny.
Technológia blockchain je prínosom pre mnohé odvetvia výroby a biznisu. Súčasná úroveň vývoja blockchainu ako technológie je asi tam, kde bol internet v roku 1995. Mnohé veci nie sú doriešené a preto by sa nemalo zabúdať, že pri každej informácii týkajúcej sa blockchainu, kde autor prehlasuje, že je to už nemenné pravidlo pre blockchain do budúcna, je potrebné si ju overiť a počítať s tým, že už zajtra môže byť neplatná. No netreba sa obávať, blockchain je technológia, ktorá tu o desiatky rokov určite zostane – no je potrebné skúšať, experimentovať a zaoberať sa ňou už teraz.
Aj slovenský trh má vďaka blockchainu šancu
Na zahraničnej pôde sa o technológii blockchain píše a diskutuje v porovnaní so Slovenskom až enormne veľa. Jednou z motivácií zaoberať sa touto technológiou už teraz môže byť aj to, že práve v súčasnosti je obrovská naháňačka za tým, kto bude ďalším Googlom či Amazonom na poli blockchainu.
Aký starý je blockchain
Využitie blockchainu okrem kryptomien nebolo také samozrejmé dokonca ani v roku 2015. Výskumná a konzultačná spoločnosť Gartner patrí k svetovým lídrom, čo sa týka identifikovania potenciálu technológií a každý rok produkuje tzv. Hype Cycle, čiže niečo ako priebeh nadšenia ohľadom nových technológií. Je známe, že pri nových technológiách je potrebné čeliť najprv ošiaľu, ktorý sprevádzajú falošné nádeje pre ďalší rozvoj technológie. Po opadnutí prvého nadšenia zvyčajne technológia získava naspäť svoje meno, ktoré už býva založené na reálnych aplikáciách a zároveň je reprezentované stabilitou.
Pozrime sa na takýto graf Garnter Hype Cycle z roku 2015
Viete nájsť blockchain? Nie? Správne. Žiaden blockchain tam nie je, aj napriek tomu, že kryptomeny a burzy kryptomien sa tam už nachádzajú. Graf z roku 2017 vyzerá už trochu inak
Stále neviete, kam technológiu blockchain zaradiť a prečo sa u ňu zaujímať, tak sa ňu pozrime bližšie. Zrejme ste počuli o bitcoine – tej kryptomene, ktorej hodnota stúpla v priebehu minulého roka takmer 20-násobne, z tisíc na 20 tisíc dolárov, nehovoriac o tom, že pred pár rokmi ju bolo možné kúpiť za 50 centov.
Neviete si predstaviť, koľko telefonátov denne museli mať výrobcovia peňaženiek (softvér, ktorý vám umožňuje vlastniť a prevádzať kryptomeny) tesne pred Vianocami, aby pár šťastlivcom pomohli obnoviť prístupy do ich bitcoin peňaženiek z roku 2010. U niektorých sa to žiaľ nepodarilo. Kým heslo do mailboxu, či PIN na platobnej karte vám vie obnoviť centrálna autorita, ktorá službu prevádzkuje, v decentralizovanom svete túto činnosť nemá kto vykonať. V decentralizovanom svete je v rukách samotného spotrebiteľa príliš veľa zodpovednosti, na ktorú ešte mnoho ľudí nie je pripravených.
Čo ten blockchain vlastne je?
Blockchain je fundamentálna technológia za kryptomenami (teda aj bitcoinom). Tu je potrebné poznamenať, že nie za každou kryptomenou musí byť blockchain – ale za väčšinou z nich je. Potenciál blockchainu je však ďaleko väčší ako len pre svet financií alebo kryptoanarchie.
Definícia blockchainu je približne takáto: blockchain je technológia (forma databázy), ktorá umožňuje zapisovať transakcie v bezpečnej a nemennej forme, v rámci peer-to-peer siete, čím sa eliminuje potreba tretích strán, akými sú napríklad banky, aby zabezpečovali dátam dôveryhodnosť (teda že dátami nebolo manipulované, že sú aktuálne a pod.).
Táto definícia je príliš abstraktná na to, aby tomu človek porozumel, resp. aby si uvedomil, aké výhody môže blockchain priniesť oblasti, v ktorej podniká. No vezmite si také banky ako tretiu stranu – ony nám v súčasnosti zabezpečujú, že dátami o stave na našich účtoch alebo transakciách nebolo manipulované nikým iným, len nimi a to na základe našich požiadaviek, resp. očakávaní. Predstavte si však, že taká gigantická, neprehľadná a pomalá štruktúra ako je banka, je do istej miery nahraditeľná práve touto novou technológiou.
Blockchain - názorné vysvetlenie
Pokúsime sa uviesť jednoduchý príklad: predstavte si, že ja ako osoba A chcem previesť osobe B istý objem peňazí a to výmenou za tovar. Nechceme prevádzať peniaze v hotovosti – no nechceme použiť ani bankové systémy napríklad preto, že náš partner je v rozvojovej krajine a nemá bankový účet.
Keďže ja ako osoba A nedôverujem osobe B, že nebude neskôr klamať o tom, že peniaze skutočne dostala, potrebujeme nejakú tretiu stranu, ktorá na transakciu dozrie. Dohodli sme sa však, že banka ako tretia strana nie je vyhovujúca.
Ďalšou možnosťou je využitie akejkoľvek inej, no jedinej tretej strany. To nám však nevyhovuje, pretože je jediná, a teda napadnuteľná, skorumpovateľná a podobne.
Čo teda potrebujeme? Skúsme do tohto modelu zaviesť niekoľko takýchto tretích strán, ktorých je veľmi veľa a navzájom sa nepoznajú a nedôverujú si. Takmer všetky majú záujem na tom, aby sa o transakcii medzi osobou A a B zapísali len pravdivé údaje (prečo je to tak si vysvetlíme neskôr), a nám teda zostáva len informovať všetky tieto tretie strany, ktorých je možno tisíc, o tom, kto komu a v akej výške prevádza objem peňazí. Treťou stranou tu hromadne nazývame možinu kvalitatívne rovnakých aktérov.
Ak by osoba B v tomto novom kontexte chcela klamať o tom, že peniaze nedostala, musela by podplatiť alebo presvdečiť všetkých tých aktérov, ktorí sa navzájom nepoznajú, aby prepísali informáciu o transakcii. Toto je základný a veľmi abstraktný princíp fungovania blockchainu.
Vysvetlime si, prečo majú všetky tieto tretie strany záujem zapísať len pravdivú informáciu – blockchain a jeho prevádzka je navrhnutá rafinovane v prospech tejto situácie a to tak, že profitujú všetci, ktorí sa snažia o zdravý chod systému. Teda osoba A a osoba B majú úžitok z toho, že ich transakcia bola zapísaná správne medzi všetky zúčastnené strany a tiež všetky tieto strany majú šancu získať odmenu, ak sa budú snažiť o zápis transakcie do siete. V ďalších častiach si vysvetlíme, ako to funguje technicky.
Využitie technológie blockchain je širšie ako len pri finančných transakciách
Ak sa niekomu nepozdáva také nasilné vylúčenie bánk zo systému – ako by ste riešili nasledovný problém? Farmári v Južnej Amerike čelia skorumpovanému katastrálnemu úradu. Je veľmi pravdepodobné, že prídu o celé majetky (áno, ako kolektivizácia) bez možnosti argumentovať, lebo kataster je v rukách štátu. Kam a ako by sa malo zapísať katastrálne usporiadanie krajiny tak, aby zostalo v krajine a aby to nemusela riešiť napr. OSN alebo iná gigantická a pomalá inštitúcia? Má sa to zapísať na papier a zahrabať do zeme alebo napáliť na CD alebo hodiť niekam na Google server? Ako vyriešiť, aby dáta neboli manipulované a zároveň boli aktuálne?
Veríme, že týmito príkladmi sme vás naviedli na zmýšľanie v kontexte decentralizácie. Ak sa zamyslíte, takýchto silne centrálnych (a teda potenciálne slabých a zraniteľných) štruktúr je okolo nás veľa. Verejná správa, banky, veľké korporáty, dodávateľské reťazce – netransparentnosť, neporiadok, skostnatenosť a byrokracia sa nachádzajú v každej z vymenovaných oblastí.
Gruzínsko či Estónsko využívajú blockchain vo verejnej správe
Využitie blockchainu nie je len teoretickou možnosťou, ale v súčasnosti už realitou, ktorú možno ukázať na viacerých príkladoch zo sveta. Napríklad Gruzínsko má katastrálny systém postavený na technológii blockchain od apríla 2017. Estónsko už plne využíva blockchain riešenia na zlepšenie štátnej správy tak, aby skutočne, flexibilne a rýchlo slúžila občanom (projekt X-Road a RoksNet).
Blockchain prináša transparentnosť a dôveru
Objavujú sa aj piltoné projekty v oblasti energetiky. To je len zlomok z toho, čo blockchain ako technológia dokáže automaticky zabezpečiť, pretože bola vymyslená tak, aby transparentnosť a dôveru prinášala do systému už pri jej implementácii.
