Používanie firemných zariadení, ako sú notebooky či mobily, aj na súkromné účely, je dnes pomerne bežnou praxou. Odborník radí, za akých podmienok je to pre firmu bezpečné.
Takmer 50 % zamestnancov v slovenských firmách je za to, aby využívali firemné zariadenia, ako je mobil a počítač, aj na súkromné účely. Podľa prieskumu spoločnosti Seyfor má túto možnosť 37 % opýtaných Slovákov.
Uvedený prieskum prebiehal v dňoch 8. až 15.11.2022. Autorom prieskumu je agentúra MNFORCE. Reprezentatívna prieskumná vzorka slovenskej populácie podľa pohlavia, veku a kraja: 1 000 respondentov od 18 do 60 rokov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie.
Je teda pomerne bežnou praxou, že zamestnávatelia tolerujú alebo povoľujú používanie firemných zariadení, typu mobil a počítač, aj na súkromné účely. „Zamestnanci prostredníctvom nich najčastejšie riešia súkromnú poštu, spracúvajú osobné dokumenty, nakupujú online alebo vstupujú do súkromných účtov na sociálnych sieťach,“ hovorí Milan Ryšavý, odborník na bezpečnosť zo spoločnosti Seyfor. Odporúča však, aby firma pre tieto prípady po bezpečnostnej stránke dobre nastavila nielen firemnú sieť, ale aj každé koncové zariadenie zvlášť.
Riziká používania firemných zariadení na súkromné účely
Odborník upozorňuje, že pre zamestnávateľa predstavuje využívanie firemných zariadení na osobné účely zvýšené riziko, najmä ak sa tieto zariadenia používajú mimo firemnej siete, kde sa rad sieťových bezpečnostných technológií (dostupných vo firemnej sieti) nemôže uplatniť. Je teda potrebné riešiť zabezpečenie priamo na úrovni každého koncového zariadenia, aby bola zaistená adekvátna úroveň ochrany aj mimo firemnej siete (práca z domu a na služobných cestách, na dovolenkách a pod.).
Riziká, ktoré hrozia pri používaní firemných zariadení na súkromné účely, majú štandardné scenáre. Rovnako, ako pri pracovnom režime, najčastejším vektorom útoku býva emailová komunikácia a komunikácia cez sociálne siete. Tzv. phishing cieli na užívateľov, aby získal ich osobné údaje, alebo aby spustil na koncovom zariadení škodlivý softvér. Pokiaľ k nákaze koncového zariadenia dôjde mimo firemnej siete, napríklad doma, je vysoko pravdepodobné, že pri opätovnom pripojení do pracovnej siete bude problém aj tu.
Zamestnanci slovenských firiem v prieskume uviedli spomínaný phishing ako najčastejší bezpečnostný incident (50 %), ktorý sa im stal. Pripojenie zavíreného zariadenia do firemnej siete sa udialo v 38 % prípadov a 22 % zamestnancov zažilo na svojom zariadení útok hackerov.
Stačia jednoduché pravidlá – bezpečnostné technológie aj vzdelávanie
Odborník na bezpečnosť M. Ryšavý radí, že okrem použitia bezpečnostných technológií je nutné zamerať sa aj na vzdelávanie užívateľov, aby vedeli, čo je bezpečné správanie v kyber priestore.
Užitočné informácie nájdete v článku Kybernetická bezpečnosť vo firme: tipy a triky, ako ochrániť údaje aj biznis.
Konzekvencie voči vzniknutým problémom by mali byť podľa neho prispôsobené konkrétnej spoločnosti a povahe jej práce. Iné pravidlá a interné zvyklosti platia pri technologickom start-upe, iné v silne regulovanom prostredí, akým je vojenské spravodajstvo. Je vhodné interným predpisom jasne definovať, za akých podmienok a akým spôsobom je možné firemné zariadenie použiť na súkromné účely. „V praxi býva častá situácia že interný predpis toto využitie zakazuje a používanie na súkromné použitie je ale v praxi ticho tolerované. V tomto režime je potom ťažko vymáhateľná zodpovednosť za prípadné škody, ktoré vyplynuli z porušenia pravidiel,“ dodáva Ryšavý.
Ako správne uchopiť bezpečnosť?
Zabezpečenie je potrebné riešiť na úrovni každého koncového zariadenia zvlášť, pretože ochrana v rámci firemnej siete už nebýva dostatočná (zamestnanci s koncovými zariadeniami cestujú, pracujú z domu a pod.). Základom je antimalware nástroj s centrálnou správou. Pridať treba správne zabezpečený a priebežne aktualizujúci sa operačný systém, a to aj pre aplikácie.
Za nadstavbovú, ale dôležitú funkcionalitu, potom môžeme považovať oddelenie firemných dát a dokumentov od tých súkromných, čím je možné zaistiť vyššiu úroveň ochrany pre citlivé firemné dáta. Aj po technickej stránke ponúkajú súčasné digitálne zariadenia vyššiu ochranu pred zneužitím. Odborník odporúča, aby autentifikácia užívateľa pri vstupe do zariadenia bola kombinovaná. „Základom je silné heslo, ktoré odporúčam kombinovať s identifikáciou užívateľa cez niektorý z biometrických prvkov, ako je otlačok prsta či rozpoznanie tváre,“ uzatvára M. Ryšavý.
Viac informácií o vytvorení hesla nájdete v článku Bezpečné, silné a zapamätateľné heslo – ako ho vytvoriť.
Zdroj: Tlačová správa spoločnosti Seyfor
