Európska komisia navrhla zjednodušiť pravidlá pre podávanie správ o udržateľnosti (tzv. ESG reportov). Čo chce zmeniť a čo budú novinky znamenať pre firmy na Slovensku?
Od roku 2025 sa ESG reporting na Slovensku týka nielen subjektov verejného záujmu (ako banky, poisťovne či veľké účtovné jednotky) s obratom nad 170 miliónov eur, ale už aj veľkých spoločností, ktoré počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období spĺňajú aspoň dve z týchto kritérií: obrat nad 50 miliónov eur, majetok 25 miliónov eur, aspoň 250 zamestnancov. Výnimku majú dcérske firmy niektorých spoločností z EÚ, kedy je iba potrebné doložiť informáciu, kde možno nájsť konsolidovanú výročnú správu s ESG reportingom materskej firmy.
Nová povinnosť vykazovania sa ale nepriamo týka aj menších spoločností, nakoľko tie väčšie môžu dané informácie o udržateľnosti zisťovať v rámci svojho dodávateľského reťazca. Európska komisia však vo februári 2025 avizovala viaceré zmeny.
ESG reporting sa napokon môže týkať len minima firiem na Slovensku
V pracovnom programe Komisie, zverejnenom 11.2.2025, bola oznámená prvá séria opatrení v rámci viacerých pripravovaných balíčkov, ktoré sa budú zaoberať prekrývajúcimi sa, zbytočnými alebo neprimeranými pravidlami vytvárajúcimi zbytočnú záťaž pre firmy v EÚ. Cieľom je znížiť administratívnu záťaž malých a stredných podnikov aspoň o 25 % v najbližšom období a aspoň o 35 % pred koncom mandátu.
Prvé predstavené návrhy majú priniesť podstatné zjednodušenie v oblasti udržateľnosti a investičných programov EÚ. V rámci balíka opatrení boli predstavené okrem iného aj zmeny a doplnenia smernice o podávaní správ o udržateľnosti podniku (CSRD) z ktorej pre firmy vyplýva spomínaná povinnosť ESG vykazovania (reportingu).
V prvom rade má dôjsť k výraznému zníženiu počtu firiem povinných vypracovávať správy o udržateľnosti. ESG reporting sa podľa návrhu bude po novom týkať len spoločností s viac ako 1 000 zamestnancami – z toho vyplýva, že až približne 80 % spoločností chce Komisia vyňať z rozsahu smernice. Povinnosť by sa tak mala týkať najväčších spoločností, v prípade ktorých je pravdepodobnejšie, že budú mať najvýraznejší vplyv na ľudí a životné prostredie.
K zmene má dôjsť aj v kritériu čistého obratu, ktorý by bol podľa návrhu po novom nastavený na hranicu presahujúcu 450 miliónov eur (aktuálne platí hranica viac ako 50 miliónov eur).
Taktiež chce Komisia zabezpečiť, aby požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti pre veľké firmy nezaťažovali menšie spoločnosti v ich hodnotových reťazcoch. Malé a stredné podniky by mohli odmietnuť poskytnutie údajov potrebných pre reporting väčších spoločností. Frekvencia hodnotení dodávateľských reťazcov sa tiež predlžuje z ročných na päťročné. Naďalej ale zostane v platnosti, že menšie firmy môžu dobrovoľne podávať správy pre ostatné veľké spoločnosti v rámci pôsobnosti CSRD.
Ďalšou navrhovanou zmenou je odklad podávania správ – firmy spadajúce pod smernicu CSRD, ktoré ich mali začať podávať v rokoch 2026 a 2027, tak budú povinné v prípade schválenia návrhu urobiť až v roku 2028.
„Európsky trh je v porovnaní s Amerikou a Áziou preregulovaný a má problém s klesajúcou konkurencieschopnosťou, preto je znižovanie regulácie napríklad aj v oblasti udržateľnosti všeobecne pozitívny krok,“ uvádza Filip Tichý, audítor a partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton a dodáva: „Keďže na Slovensku máme rádovo menšie firmy, úľava od povinného vykazovania sa dotkne ešte výrazne väčšieho percenta. Dá sa povedať, že ESG reportovanie zostane povinné len pre niekoľko málo firiem. Ide teda o naozaj absolútne zásadnú zmenu.“
Účinnosť zmien je nateraz otázna, firmy môžu byť v neistote
Nakoľko legislatívny proces na úrovni Európskej únie je komplikovaný a návrhy Európskej komisie ešte prechádzajú cez Európsku radu či Európsky parlament, často trvá mesiace až roky, kým sa návrh schváli. Komisia síce vyzýva spoluzákonodarcov, aby sa tomuto komplexnému balíku zjednodušujúcich opatrení venovali prioritne, no firmy, ktorých sa povinnosti podľa platnej legislatívy týkajú, môžu zostať po zvyšok tohto roka v neistote. F. Tichý uvádza, že tieto podniky nevedia, či majú pokračovať v rozbehnutých investíciách do prípravy povinného ESG reportingu. „Kým Európskou radou by návrh mohol prejsť relatívne jednoducho, Európsky parlament nemusí mať pochopenie pre takto radikálny odklon od vytýčených opatrení smerom k trvalej udržateľnosti a môže návrh zmeniť alebo schvaľovanie pozdržať,“ obáva sa Filip Tichý. Dôležité tiež bude, či a aké vykonávacie a delegované akty k návrhu Komisia priebežne vydá.
Následne bude potrebný ešte legislatívny proces na národnej úrovni a až potom nadobudnú zmeny platnosť pre slovenské firmy.
Znížením regulácií sa konkurencieschopnosť nezvýši, v rukách to majú podnikatelia
Okrem uvedených zmien prvý balík zmien obsahuje aj zjednodušenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (uhlíkové clo) v záujme spravodlivejšieho obchodu či sériu zmien s cieľom zjednodušiť a optimalizovať niekoľko investičných programov. Podľa informácií na stránke Európskej komisie, ak sa návrhy príjmu a implementujú v danom znení, odhaduje sa, že prinesú celkové úspory ročných administratívnych nákladov vo výške asi 6,3 miliardy eur a zmobilizujú dodatočné verejné a súkromné investičné kapacity vo výške 50 miliárd eur.
A hoci cieľom zmien má byť vyššia konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, F. Tichý upozorňuje, že to, či je regulácie viac, alebo menej, samo o sebe konkurencieschopnosť zásadne neovplyvňuje. Investície do modernizácie s rastovým potenciálom však áno. Európska komisia nabáda firmy, aby ušetrené peniaze investovali do rastu a inovácií, no dôležité je, či podnikatelia túto výzvu v praxi aj vypočujú.
