Po skončení pracovného pomeru výpoveďou nasleduje výpovedná doba. Ide o dobu, ktorá musí uplynúť medzi doručením písomnej výpovede a dňom skončenia pracovného pomeru, kedy ešte zamestnanec pracuje u tohto zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje najkratšie možné trvanie výpovednej doby (možné je teda dohodnúť aj dlhšie lehoty), a to od jedného do 3 mesiacov. Nielen s výpoveďou, ale aj s ukončením pracovného pomeru dohodou z určitých zákonných dôvodov sa viaže aj nárok na odstupné. Ide o peňažnú kompenzáciu, ktorej najnižšiu výšku upravuje Zákonník práce, ako určitý násobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Výpovedná doba aj odstupné závisia predovšetkým od dĺžky trvania pracovného pomeru, v niektorých prípadoch aj od dôvodu skončenia pracovného pomeru, resp. výpovedného dôvodu.