Je odhaľovanie podvodov skutočne hlavným cieľom auditu? Mali by sa audítori zameriavať len na financie? Prieskum odhalil štyri najväčšie mýty o firemnom audite.
Počas globálnej pandémie investujú štáty miliardy eur do záchrany firiem. Riziko ich krachu je vyššie, preto je podľa odborníkov nevyhnutné kontrolovať ako využijú prostriedky daňových poplatníkov. Jednu z foriem predstavuje aj audit. Čelí však výzvam. Hospodársky a menový výbor Európskeho parlamentu v reakcii na bankrot spoločnosti Wirecard volá po reforme auditu. Žiada ju aj trh. Vyplýva to z medzinárodného zaslepeného prieskumu audítorskej, daňovej a poradenskej spoločnosti Mazars.
Štúdia z 12-tich krajín sveta nabúrala hlavné mýty o audite: jeho zmysel a cieľ, postavenie nových technológií, či služieb a schopností audítorov. Vyplýva z nej, že rastie dopyt po spoločnom audite dvoch spoločností. Spoločný audit by mohol znamenať vyššiu kvalitu a nezávislosť.
Do prieskumu sa zapojilo 501 respondentov, takmer polovica z Európy a 211 bolo zo subjektov verejného záujmu. Na otázky odpovedali respondenti z 12 krajín sveta (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Juhoafrická republika, Austrália, Spojené štáty, Brazília Holandsko, Španielsko, Čína, India a Maroko). Išlo o šéfov spoločností CEO a finančných riaditeľov CFO a členov audítorských komisií.
Mýtus č. 1: Hlavný cieľ auditu je odhaľovanie podvodov
Podnikateľské prostredie očakáva od auditu objektívny pohľad na stav firmy pre investorov, akcionárov a regulátorov (61 %) a podporu pri zlepšení jej výkonnosti (52 %). Iba tretina respondentov si myslí, že audit im pomôže predísť podvodom, prípadne ich odhaliť (34 %). V Európe je to iba 28 % z nich.
„Už dlhé roky nevnímam túto potrebu ani u nás, ani v zahraničí. Keď si vezmeme, že audítora v našich podmienkach poväčšine vyberá manažment spoločnosti, teda ten, kto by teoreticky podvod mohol urobiť, očakávanie, že sám bude odhalený je nízke,“ konštatuje riaditeľ auditu v Mazars na Slovensku Rastislav Begán. Aj keď to nie je primárna úloha audítorov, audítorské štandardy ukladajú povinnosť skúmať, či hrozí riziko podvodu. Ak k nemu dôjde, musia ho nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní.
Mýtus č. 2: Budúcnosť auditu je v robotike/ technológie nahradia audítorov
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 96 % respondentov víta používanie nových technológií v procese auditu. Šetria čas, umožňujú audítorovi zameriavať sa na úlohy s vyššou pridanou hodnotou, na analýzu a prácu s dátami. Vďaka technológii je možné robiť audit aj na diaľku. Oceňujú to klienti i audítorské spoločnosti najmä počas pandémie. Človeka však nenahradí. „Technológia nedokáže rozmýšľať, ani poradiť,“ konštatuje Barbora Lux partnerka auditu v spoločnosti Mazars na Slovensku.
Mýtus č. 3: Audítori by sa mali zameriavať iba na finančné ukazovatele
Až 96 % šéfov spoločností a finančných riaditeľov z 12-tich krajín sveta víta rozširovanie služieb audítorov nad rámec finančného auditu. Zaujímali by ich napríklad školenia v oblasti osobných údajov a bezpečnosti, udržateľnosti, vnútornej kontroly, či diverzity a rovnosti medzi mužmi a ženami.
„V našich firmách so slovenským zázemím zatiaľ nie je veľký dopyt po tom, aby audítori skúmali rovnosť či udržateľnosť. Pri dcérach zahraničných spoločností je to však trendom už dlhšie. Na druhej strane ale oblasti ako napr. GDPR či overenie pre účely RPVS sú žiadané. Neovplyvňuje to totiž nezávislosť auditu. A práve tento aspekt je dôležitý, audítor totiž nemôže preverovať, čo sám navrhol v rámci poradenských služieb,“ hovorí Rastislav Begán.
Mýtus č. 4: Spoločnosti nechcú spoločný audit
Aj keď legislatíva na Slovensku spoločný audit pozná, v praxi sa prakticky nevyužíva. Zo skúseností auditných klientov zo zahraničia však vyplýva, že 88 % z nich je s touto formou previerky spokojných. „Firmy na Slovensku by profitovali zo spoločného auditu. Využili by expertízu dvoch audítorských spoločností, pričom každá je silnejšia v inej oblasti. Takýto audit by poskytol klientovi ešte nezávislejší kontrolný mechanizmus,“ myslí si Barbora Lux. Ak by regulátor presadil využívanie spoločného auditu, mohlo by to viesť aj k väčšiemu konkurenčnému boju na trhu. Ten na Slovensku pri audite subjektov verejného záujmu z 91,4 % ovládajú štyri najväčšie firmy. Viac priestoru by tak mohli dostať aj menší hráči.
