Ako správne zrážať exekúciu zamestnancom? Aké sumy sú nedotknuteľné? Čo v prípade, ak je zamestnanec PN? Odpovede na časté otázky a praktické príklady.
Exekúcie vykonávané zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov upravuje § 66 až § 92 zákona č. 233/1995 Z. z. Národnej rady SR o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zrážky zo mzdy však upravuje aj § 131 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Kedy začína zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy z titulu exekúcie?
Exekútor, ktorý je poverený výkonom exekúcie daného zamestnanca, zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy oznámi začatie exekúcie prostredníctvom „Upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného“. Následne (alebo aj súčasne) prikáže zamestnávateľovi, aby odo dňa doručenia „Príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného“ vykonával zo mzdy povinného (zamestnanca) zrážky, ktoré sú určené v príkaze.
Uvedené znamená, že zamestnávateľ je povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca.
Kedy prvýkrát zamestnávateľ vykoná zrážku zo mzdy z titulu exekúcie?
Zamestnanec dňom, kedy exekútor zamestnávateľovi doručí príkaz na začatie exekúcie, stráca nárok na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
Nakoľko zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy hneď po doručení príkazu na začatie exekúcie, zamestnancovi začne zrážať exekúciu v najbližšom výplatnom termíne (napr. zamestnávateľovi bol doručený príkaz na začatie exekúcie dňa 5. júna, nakoľko výplatný termín mzdy za mesiac máj je 10. jún, zamestnávateľ vykoná zo mzdy za mesiac máj zrážku zo mzdy vo výške podľa príkazu na začatie exekúcie).
Musí zamestnávateľ pri výkone zrážky zo mzdy z titulu exekúcie prihliadať na životné minimum?
Zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na základe príkazu na začatie exekúcie z čistej mzdy povinného (zamestnanca), ktorej výpočet je určený v § 69 Exekučného poriadku. Od tejto čistej mzdy však musí zamestnávateľ odpočítať aj sumu, ktorú zamestnancovi (t. j. povinnému) nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov.
Ide tzv. základnú sumu, ktorá je nepostihnuteľná, t. j. suma životného minima na povinného a na vyživovanú osobu (t. j. dieťa, manželka), a to nasledovne:
- na povinného, t.j. suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá predstavuje výšku: 205,07 € (od 1.7.2018 do 30.6.2019) alebo 210,20 € (od 1.7.2019 do 30.6.2020),
- na vyživovanú osobu, t. j. suma 25 % životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá predstavuje výšku: 51,27 € (od 1.7.2018 do 30.6.2019) alebo 52,55 € (od 1.7.2019 do 30.6.2020),
To, ako vypočítať mesačnú výšku exekúcie, ktorú je potrebné zraziť zo mzdy zamestnanca si popíšeme ďalej v článku.
Ako dlho zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na základe exekučného príkazu?
Zamestnávateľ je povinný vykonať zrážky zo mzdy povinnému (t. j. zamestnancovi) až do úplného uspokojenia pohľadávky z titulu exekúcie, t. j. do konečnej výšky exekúcie, ktorá je uvedená v príkaze na začatie exekúcie.
Pri výkone zrážok zo mzdy z titulu exekúcie si však zamestnávateľ musí dávať pozor na to, o akú exekúciu ide a kedy mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie, nakoľko by mal zamestnancovi (povinnému) vykonávať zrážky zo mzdy podľa toho, ako boli doručené, t. j. podľa dátumu doručenia príkazu na začatie exekúcie, a to bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo bežné pohľadávky.
Prednostné pohľadávky sú uvedené v § 71 ods. 2 Exekučného poriadku, ide napr. o:
- pohľadávky výživného,
- pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
- pohľadávky daní,
- pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné a sociálne poistenie,
- a iné.
Ako postupuje zamestnávateľ pri výkone zrážky zo mzdy z titulu exekúcie, ak je zamestnanec PN?
V prípade, ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný, t. j. jeho dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako 10 dní, zamestnávateľ ako platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz a zároveň je povinný oznámiť to, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať danému zamestnancovi nemocenskú dávku (spravidla podľa sídla zamestnávateľa). Rovnako ako to, že je zamestnanec dlhodobo PN, je zamestnávateľ povinný oznámiť exekútorovi aj prípadné skončenie PN.
Je potrebné upozorniť, že podľa § 89 Exekučného poriadku náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti patrí do čistej mzdy pre účely výpočtu zrážky zo mzdy z titulu exekúcie.
Ako vypočítať výšku exekúcie zamestnancovi?
Na výpočet výšky exekúcie, ktorú je potrebné zraziť v danom mesiaci zamestnancovi, zamestnávateľ môže použiť kalkulačky, ktoré sú verejne dostupné na viacerých webových portáloch, ako aj v mzdových softvéroch, kde sú už zapracované.
Zamestnávateľ postupuje pri výkone zrážky zo mzdy z titulu exekúcie v nasledovných krokoch:
- zamestnávateľ vypočíta čistú mzdu na účely výkonu zrážky z titulu exekúcie nasledovne:
– hrubá mzda – preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti – poistné na zdravotné poistenie platené zamestnancom – poistné na sociálne poistenie platené zamestnancom - zamestnávateľ do čistej mzdy započíta prípadne aj čisté odmeny za vedľajšie činnosti, náborový príspevok a hodnotu naturálií. Je potrebné upozorniť, že do čistej mzdy sa nezapočítajú sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom (najmä cestovné náhrady pri pracovnej ceste),
- odpočíta z čistej mzdy sumy, ktoré sú nepostihnuteľné (t. j. sumy životného minima na povinného, resp. na vyživované osoby),
- vypočítanú výšku čistej mzdy zamestnávateľ zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma,
- podľa typu pohľadávky (bežná, prednostná) zamestnávateľ zrazí zamestnancovi exekúciu vo výške 1/3 (pri bežnej pohľadávke) alebo 2/3 (v prípade prednostnej pohľadávky).
V akej výške je zamestnávateľ povinný zrážať exekúciu zo mzdy zamestnanca?
Exekútor v príkaze na začatie exekúcie vždy uvedie, v akej výške je potrebné vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca z titulu exekúcie. Môže ísť o pevnú sumu zrážky zo mzdy, napr. 30 € mesačne alebo ako sme už uviedli vyššie v článku, môže ísť o zrážky z čistej mzdy vo výške:
- 1/3: v prípade bežných pohľadávok, ktoré nie sú prednostné,
- 2/3: v prípade prednostných pohľadávok.
Zamestnávateľ pri výkone zrážky zo mzdy musí prihliadať na tzv. tretinový systém, t. j. :
- ak zvyšok čistej mzdy zamestnanca nepresiahne 150 % sumy životného minima (t. j. 307,60 € v období od 1.7.2018 do 30.6.2019 alebo 315,30 € v období od 1.7.2019 do 30.6.2020), tak zrážka zo mzdy sa vykoná zo sumy rozdielu čistej mzdy a nepostihnuteľnej čiastky,
- ak zvyšok čistej mzdy zamestnanca presiahne 150 % sumy životného minima, suma prevyšujúca 150 % sumy životného minima sa zo mzdy zrazí bez obmedzenia a následne sa suma 150 % životného minima rozdelí na tretiny.
V praxi môžu nastať viaceré situácie doručenia príkazu na začatie exekúcie, ktoré súvisia aj so správnym určením výšky zrážok zo mzdy zamestnanca, môže ísť o:
- príkaz na začatie exekúcie na bežnú pohľadávku bol doručený skôr ako príkaz na začatie exekúcie prednostnej pohľadávky: v takomto prípade sa zrážka zo mzdy z titulu bežnej pohľadávky vykoná z prvej tretiny a zo sumy rozdielu medzi zvyškom čistej mzdy a 150 % sumy životného minima a zrážka zo mzdy z titulu prednostnej pohľadávky sa vykoná z druhej tretiny,
- príkaz na začatie exekúcie na prednostnú pohľadávku bol doručený skôr ako príkaz na začatie exekúcie bežnej pohľadávky: zrážku zo mzdy z titulu prednostnej pohľadávky zamestnávateľ vykoná z prvej, druhej tretiny a zo sumy rozdielu medzi zvyškom čistej mzdy a 150 % životného minima. Bežnú pohľadávku zamestnávateľ zaeviduje a zostane v poradí až po splatení prednostnej pohľadávky.
Príklady na výpočet exekučnej zrážky zo mzdy s prihliadnutím na tzv. tretinový systém
Príklad s čistou mzdou 420 €:
Zamestnanec má čistú mzdu 420 €. Pri výpočte čistej mzdy pre výpočet zrážky zo mzdy z titulu bežnej pohľadávky zamestnávateľ odpočíta nepostihnuteľnú čiastku vo výške 205,07 € (t. j. suma životného minima) a nepostihnuteľnú čiastku na 1 dieťa a manželku vo výške 102,54 € (51,27 € x 2 osoby). Čistá mzda upravená bude vo výške 112,39 €. Nakoľko je táto suma nižšia ako 150 % sumy životného minima, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi 1/3 zo sumy 112,39 €, t. j. 37,46 €.
Príklad s čistou mzdou 1 000 €:
Zamestnanec má čistú mzdu 1 000 €. Pri výpočte čistej mzdy pre výpočet zrážky zo mzdy z titulu bežnej pohľadávky zamestnávateľ odpočíta nepostihnuteľnú čiastku vo výške 205,07 € (t. j. suma životného minima) a nepostihnuteľnú čiastku na 1 dieťa a manželku vo výške 102,54 € (51,27 € x 2 osoby). Čistá mzda upravená bude vo výške 692,39 €. Nakoľko je táto suma vyššia ako 150 % sumy životného minima, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi bez obmedzenia sumu prevyšujúcu 150 % životného minima (t. j. 692,39 – 307,60), t. j. sumu 384,79 € a 1/3 zo sumy 150 % životného minima, t. j. sumu 102,53 €. Uvedené znamená, že zamestnávateľ zamestnancovi zrazí 384,79 € a 102,53 €, čím mu ostane čistá mzda vo výške 512,68 €.
Ako zaúčtovať exekúcie zamestnancov?
Zamestnávateľ pri výkone zrážky zaúčtuje vo svojom účtovníctve tieto účtovné prípady (ak ide o účtovanie v sústave podvojného účtovníctva):
- predpis zrážky v prospech exekútora: 331/379,
- úhradu zrážky exekútorovi: 379/221.
