Mnohí z vás určite poznajú, alebo minimálne počuli o populárnej streamingovej službe Spotify. Fakt, že služba je naozaj obľúbená u mnohých užívateľov dokazujú jasné čísla štatistík. Napriek tomu je však Spotify tŕňom v oku viacerých umelcov či vydavateľstiev.
Tak, ako sa vyjadrili aj jej zakladatelia – Daniel Ek a Martin Lorentzon, služba Spotify vznikla so zámerom potlačiť pirátstvo a zamedziť tak nelegálnemu sťahovaniu hudby.
V mnohých krajinách (najmä Škandinávie) miera nelegálneho sťahovania nahrávok naozaj klesla. Kritici však poukazujú na to, že streamovanie hudby rozkvetá hlavne na úkor predaja digitálneho obsahu.
Zoznámte sa so Spotify
Na Spotify môžete hudbu prehrávať, vytvárať si vlastné playlisty, ale aj počúvať playlist niekoho iného (vrátane slávnych osobností). Takisto máte prehľad o tom, akú hudbu práve počúvajú vaši priatelia. Okrem toho si môžete zvoliť hudobnú knižnicu podľa nálady. Pritom máte, samozrejme, k dispozícii veľký hudobný katalóg so stovkami interpretov - od tých menej známych až po legendárne hudobné hviezdy.
Obľúbené je aj vyhľadávanie interpretov a songov podľa žánru vašich (už) počúvaných pesničiek. Z obyčajného „počúvania hudby“ sa tak stáva skutočný zážitok a celý proces tak naberá nový rozmer. Je ním objavovanie niečoho nového, neopočúvaného.
Osvedčený biznis model
V súčasnosti si môžete vybrať z dvoch účtov – Free (bezplatný) a Premium účet.
Ak si ako väčšina užívateľov zvolíte bezplatný účet, vaše počúvanie hudby budú prerušovať rôzne reklamy, ktoré tvoria značnú časť príjmov spoločnosti. Samozrejme, môžete si sami zvoliť pieseň, ktorú chcete počúvať. Avšak, napríklad na mobilných zariadeniach vás bude aplikácia často odkazovať na Premium účet alebo náhodné (shuffle) prehrávanie piesní z albumu.
Ak si zaplatíte 5,99€ za Premium účet, môžete počúvať „akýkoľvek song v hocijakom čase“. To znamená, že máte aj offline prístup a svojich obľúbených interpretov si môžete vypočuť aj bez pripojenia na internet. No a napokon, zbavíte sa najväčšej otravy celej aplikácie – reklám.
Čo však „prinútilo“ užívateľov prihlásiť sa do neznámej aplikácie na úplnom začiatku?
V časoch, keď Spotify bežal ešte len na skúšobnej beta verzii, fungoval na takzvanom invite - only systéme. V slovenčine by sme mohli pokojne tento systém nazvať „pozvánkovým“ systémom. Funguje veľmi dobre a zároveň jednoducho - na to, aby sa užívateľ mohol kedysi zaregistrovať do Spotify, musel odoslať pozvánku do služby ďalšiemu priateľovi.
Obdivuhodný rast
Po uplynutí úvodnej beta verzie bol Spotify oficiálne spustený v októbri 2008. V marci 2011 bolo v službe prihlásených 6,67 miliónov užívateľov, z ktorých 1 milión predstavoval platených užívateľov. Už v novembri toho istého roku sa tento počet zvýšil na 2,5 milióna. Zakrátko na to, v decembri 2012 služba porástla na neuveriteľných 20 miliónov užívateľov, z čoho 5 miliónov prihlásených si za službu platilo. Posledné údaje z novembra 2014 hovoria, že Spotify sa môže pochváliť veľmi slušnou 50 miliónovou základňou užívateľov. Až 12 miliónov z nich si platí za pohodlnejší Premium účet.
Aj keď sa aplikácia šírila medzi užívateľmi skutočne rýchlo a jej popularita naďalej rastie, spoločnosť bola niekoľko rokov v červených číslach. Až predminulý rok sa jej podarilo dostať sa z mínusových hodnôt.
Užívateľmi milovaný, interpretmi osočovaný
Mnohí umelci tvrdia, že odmeny, aké sa im dostávajú od služby Spotify nie sú adekvátne. Hudobní skladatelia a interpreti sa sťažujú, že nie sú dostatočne zaplatení a ak by boli závislí iba na príjmoch za streamovanie ich hudby, údajne by dlho „neprežili.“
Spotify sa naopak bráni faktom, že umelcom už vyplatila viac ako 2 miliardy dolárov. Zároveň verejnosť neustále ubezpečuje, že robí všetko preto, aby boli umelci za svoju prácu vždy zaplatení. Avšak, ak vydavateľstvá nedodržujú svoje sľuby voči interpretom, s tým už nič robiť nemôžu.
Spoločnosť nemá žiadnu fixnú sadzbu za prehranie jednej skladby. Systém vyplácania odmien je preto komplikovanejší a ovplyvňuje ho hneď viacero faktorov: krajina, v ktorej sa daná skladba prehráva; počet platiacich užívateľov vzhľadom na celkový počet užívateľov v krajine; typ interpreta či sila meny v danej krajine.
Ako vysvetľuje Spotify: „Tieto všetky faktory vytvárajú tzv. priemernú cenu/odmenu za jednu skladbu. Tá sa pohybuje okolo 0,006 až 0,0084 dolárov.“
Z týchto čísel jasné, že príjmy začínajú byť zaujímavé až pri naozaj vysokých číslach pri počte prehraní. S najvyššou pravdepodobnosťou sa takisto týkajú len tých najznámejších a najväčších mien hudobného priemyslu.
Neadekvátne ohodnotenie bolo tiež dôvodom, prečo Taylor Swift stiahla svoju hudbu zo Spotify týždeň pred príchodom jej veľmi očakávaného albumu 1989. Tento ťah mladej speváčky možno nevrhol najlepšie svetlo na Spotify, no zároveň sa ním postarala o celkom slušný marketing a reklamu spoločnosti. Téma Taylor Swift a Spotify sa zakrátko preberala na mnohých blogpostoch či webstránkach a podnietila desiatky diskusií.
Daniel Ek sa k „incidentu“ s Taylor Swift vyjadril, že podľa jeho výpočtov si mohla speváčka na účet pripísať až 6 miliónov dolárov ročne.
Aj keď je Spotify unikát, nie je na trhu sám
Postupne, ale isto vzniká trend, v ktorom sa prechádza od sťahovania hudby k jej streamovaniu. To si všimla aj spoločnosť Apple, ktorá pred rokom kúpila spoločnosť Beats Music. Práve ona predstavuje pre Spotify pomerne veľkú konkurenciu.
Apple Beats Music ponúka oproti Spotify až trojmesačnú skúšobnú (trial) verziu. Spoločnosti Apple je aj viac naklonená (už spomínaná) Taylor Swift, ktorá Apple presvedčila, aby umelcom platila už počas trial verzie. Zároveň v ich prospech prehlásila, že miliónová spoločnosť sa zachovala oveľa ľudskejšie než Spotify.
Okrem Beats Music je už pár mesiacov na trhu ďalšia streamovacia služba s názvom Tidal. Je to prvá streamovacia spoločnosť, ktorú vlastnia samotní umelci ako Jay Z, Rihanna, Beyoncé a mnoho iných hviezd svetovej pop scény. Tá sa prezentuje svojim férovým vyplácaním umelcov a užívateľov láka na vysokokvalitné FLAC prehrávanie. Vďaka ich férovému prístupu k interpretom však v aplikácii Tidal neexistuje jej neplatená verzia a navyše, na to, aby ste si mohli poriadne vychutnať kvalitný zvuk FLAC formátu potrebujete aj rovnako kvalitné prehrávacie zariadenia.
Prežije Spotify aj v budúcnosti?
Podľa Daniela Eka je súčasná mladá generácia zvyknutá na to, že hudba je „zadarmo“. Spotify už aj tak akoby „donútil“ svojich užívateľov, aby za hudbu znovu platili. Napríklad, mesačné platenie prémiového účtu by sa dalo prirovnať k mesačnému nakupovaniu CD nosičov, a to je pre hudobný priemysel určite veľké pozitívum.
To, ako sa bude službe dariť a ako obstojí v konkurenčnom boji nezistíme ani za pár týždňov, ani za pár mesiacov. Na mnoho otáznikov zodpovie len čas a my sa môžeme len nechať prekvapiť čo nové sa udeje v nepredvídateľnom hudobnom priemysle.
Máte aj vy svetový nápad?
Máte aj vy nápad na svetový biznis? Nebojte sa ho zrealizovať! Ak aj vy nosíte v hlave podobné inšpiratívne podnikateľské nápady, nebojte sa ich rozvíjať. Pomocnú ruku nájdete v Slovak Business Agency. Jej programy začínajúcim podnikateľom ponúkajú finančnú ako aj nefinančnú pomoc. Pomôcť slovenským startupom stať sa svetovými hviezdami má program Startup Sharks, v rámci ktorého môžu slovenské startupy napríklad navštíviť svetové startupové eventy. Aktuálne Slovak Business Agency ponúka slovenským startupom svetovú príležitosť priamo v Bratislave. Na podujatí TechMatch Slovakia 2015 bude mať 60 startupov zo Slovenska a Európy možnosť stretnúť počas jedného týždňa prvú ligu svetového biznisu - 30 zástupcov najvýznamnejších nadnárodných korporácií ako Adobe, Fujitsu, LG, Oracle, Salesforce, Sony, profesorov z Univerzity v Berkeley a prestížnych investorov zo Silicon Valley. Stačí sa prihlásiť.
